Človek odčerpáva deň čo deň veľké množstvá z prírodných zdrojov , využije z nich však len zlomok. Zbytok sa vracia do prírody ako „odpad“. Problémy s umiestnením pevného odpadu rastú. Ak sú problémy s bežným odpadom , čo potom povedať o odpadoch jedovatých? Z nesvedomitého zaobchádzania s jedovatým odpadom vznikajú početné havárie, ktoré sa niekedy rozrastú v tragédiu stoviek ľudí. Ak sú obyvatelia v okolí takéhoto „divokého“ skladu nebezpečných odpadov dosť informovaní , môžu v niektorých prípadoch katastrofe zabrániť. Nie všade sa však podarí odhaliť a odstrániť nebezpečné odpady včas. Jedným z takýchto prípadov je Love Canal. Ide o miesto v štáte New York. Kanál mal slúžiť ako zásobáreň vody pre istú továreň. Na projekt došli peniaze a kanál zostal dlho nevyužitý. Neskôr kanál odkúpila chemická továreň , ktorá doň ukladala všetok odpad. Keď bol kanál plný , prekryli ho vrstvou zeminy. Po čase na tomto mieste postavili domy. Lenže odpady , uložené v bývalom kanáli, začali postupne „pracovať“. Nádrže , v ktorých boli uložené jedovaté látky, zhrdzaveli a presakujúca voda sa zmiešala s unikajúcimi chemikáliami. Jedovaté látky znečistili vzduch a ovplyvňovali zdravotný stav obyvateľov. V jednej vekovej skupine žien bolo napríklad zistených 35% spontánnych potratov. Ďalšou skutočnosťou bol fakt, že rástol počet novorodencov s vrodenými chybami. Tieto problémy nemá len Severná Amerika, týka sa to prakticky všetkých zemí, kde existuje chemický priemysel. I naši západní susedia v Nemecku sa musia zaoberať množstvom hrozivých prípadov. V Hamburgu bolo objavené ďalšie skladisko nebezpečných látok až po smrti chlapca, ktorého našli v opustenej továrni po tom, čo mu nejaká chemikália vybuchla v jeho rukách. Po tejto udalosti začala polícia pátrať po riskantnom materiále a zistila tam celú zbierku jedov Našli tam rozpadajúce sa bedne s muníciou, nádržky fosgénu a granáty, plnené tabunom.Tabun je tak krutý jed, že jeho použitie počas poslednej vojny zakázal aj Hitler, pretože sa obával rovnakej odplaty.Je to nervový jed, ktorého jediný kilogram môže usmrtiť 200 tisíc ľudí.Okrem tabunu boli v skladisku ešte iné vrcholne toxické látky. Ukladanie jedovatých odpadov je veľmi nákladné a preto sa často predáva firmám za nižšiu cenu, ktoré sa ho potom zbavujú v noci zhadzovaním do priekopov pozdĺž ciest a pod.V dôsledku týchto zistení boli vydané prísne predpisy o ukladaní odpadov, je však otázka, či budú dodržované. Ako treba teda postupovať? V priemysle je nutné zavádzať máloodpadové technológie, aby bolo odpadov čo najmenej.V  poľnohospodárstve hľadať biologické cesty boja proti škodcom, aby nebolo potrebné vyrábať toľko pesticídov,s ktorých odpadmi sú najväčšie problémy.Čo sa týka domových odpadov, bolo by asi najlepšie, keby boli triedené.Ak nepôjdeme touto cestou, potom sa ľudstvo skoro zadusí vlastným odpadom. .