Vypracovala: Juráková Beata



Od 2. storočia pred Kristom sa Rímskou ríšou šírili povstania otrokov, roľníkov, vzbury podrobených národov v provinciách (Italici, Hispánci) a občianske vojny. Tieto nepokoje nakoniec viedli k pádu Rímskej republiky a nastoleniu cisárstva (27 pred Kr.).


 

Otroci v Rímskej ríši

 

Otroci v Rímskej ríši patrili k najdôležitejšej pracovnej sile v poľnohospodárstve, remeslách a obchode. Otrokov získavali Rimania 3 spôsobmi:

 

  • vo vojnách - boli to vojnoví zajatci, tých bolo najviac,

  • vďaka dlhom - dlžníci, ktorí nevládali splatiť dlhy sa stávali otrokmi,

  • vďaka pirátstvu - piráti, ktorí napádali lode a rabovali pobrežné územia, predávali zajatých obyvateľov do otroctva.

 

 

Otrokov predávali na trhoch. Rímski otroci patrili štátu alebo súkromnému majiteľovi. Štátni otroci sa používali na verejné práce (stavba vodovodov, ciest, banské práce) a bolo ich menej ako súkromných otrokov. Súkromní otroci boli majetkom boháčov a delili sa na vidieckych (pracovali na dedinských statkoch) a mestských (boli to odborní remeselníci a sluhovia, potrební na údržbu a obsluhu bohatého domu). Špeciálnu skupinu otrokov tvorili gladiátori (cvičení na boj s ľuďmi a zvieratami). Najznámejšia škola na výcvik otrokov bola v meste Kapua. Ich súboje boli obľúbenou zábavkou Rimanov.

Postavenie otrokov bolo veľmi ťažké. Otroka nepovažovali za človeka a nechránil ho zákon (Rimania nazývali otrokov „hovoriacimi pracovnými nástrojmi“). Otrok bol majetkom pána a ten ho mohol beztrestne týrať alebo zabiť. Často boli otroci značkovaní ako dobytok a bez pánovho dovolenia nesmeli nič.

Existovali aj otroci, prepustení na slobodu - prepustenci. Prepustenec však nebol úplne slobodný – musel preukazovať úctu a poslušnosť svojmu pánovi (patrónovi). Ak tak nerobil, mohol znova upadnúť do otroctva.


 

Povstania otrokov

 

Prvé povstanie otrokov vypuklo na Sicílii okolo roku 137 pred Kr. a jeho príčinou bolo kruté zaobchádzanie otrokárov s otrokmi. Zapojili sa do neho tisícky otrokov, ale nakoniec bolo povstanie potlačené. Podobne skončili povstania otrokov v Malej Ázii (dnešné Turecko), opäť na Sicílii (104 pred Kr.) a v Bosporskej ríši na grécko-rímskej hranici. Medzi najväčšie a najvýznamnejšie povstanie otrokov sa však zaradilo Spartakovo povstanie.


 

Spartakovo povstanie (74-71 pred Kr.)

 

Spartakus pochádzal z Trácie (dnešné Bulharsko) a bol gladiátorom v meste Kapua. Povstanie, ktoré viedol Spartakus, chcelo oslobodiť otrokov a odviesť ich cez rímske územie do ich vlasti (Grécka a Galie). Postupne sa k nemu pridávali stovky otrokov a utáborili sa na hore Vezuv. Rímskemu vojsku sa dlho nedarilo otrokov poraziť. Spartakus s otrokmi sa chceli dostať na Sicíliu, ale rímske vojsko ich na juhu Itálie obkľúčilo a nakoniec porazilo. Spartakus zahynul v krvavom boji. Šesťtisíc zajatých otrokov ukrižovali popri Appiovej ceste z Kapui do Ríma. Príčinou porážky bola nejednotnosť povstalcov a presila rímskej armády.



Šľachtické sprisahania proti republike

 

Po povstaniach otrokov žiadali rímski šľachtici, na čele s Catilinom, nastolenie vojenskej diktatúry. Sprisahanie bolo odhalené a Catilina v boji zahynul. Po ňom sa však do popredia dostali ďalší politici, ktorí chceli zvrhnúť republiku.

V roku 60 pred Kr. vznikol Prvý triumvirát (triumvirát - spolok troch ľudí), ktorý tvorili triumviri:

 

- Gnaeus Pompeius (najvýznamnejší vojvoda tej doby),

- Marcus Licinius Crassus (najbohatší Riman),

-Gaius Julius Caesar (významný politik).

 

Cieľom triumvirátu bolo formou vojenskej diktatúry získať moc a rozdeliť ju medzi troch triumvirov.


 

    Gnaeus Pompeius           Marcus Licinius Crassus      Gaius Julius Caesar

Zdroj:http://azeretj.blog.cz/0801/1-triumvirat    Zdroj:http://azeretj.blog.cz/0801/1-triumvirat     Zdroj:http://azeretj.blog.cz/0801/1-triumvirat




Gaius Julius Caesar (100-44 pred Kr.)