Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká

 

 

Zdroj: http://www.supertravelnet.com/map/1/6_0_2.jpg

Oceánia

 

 

Oceánia

Tvoria ju ostrovy a súostrovia rozložené v strednej a juhozápadnej časti Tichého oceána. Podľa prírodných podmienok a obyvateľstva ju rozdeľujeme na tri veľké oblasti nazvané Melanézia, Mikronézia a Polynézia.

 

Ostrovy Oceánie majú trojaký pôvod. Najväčšie z nich, napríklad Nová Guinea, Nový Zéland a Nová Kaledónia, patria k pevninským ostrovom. Tvoria ich staré vrásové pohoria dvíhajúce sa z morského dna nad hladinou. Skladajú sa z podobných hornín ako okolité kontinenty. Vyskytujú sa na nich aj činné sopky.

 

Do druhej skupiny patria ostrovy sopečného pôvodu ako Havajské ostrovy, Fidži a iné. Sú mladšie ako pevninské ostrovy. Ich povrch je hornatý, často so strmými svahmi.

 

Najpočetnejšie sú koralové ostrovy. Sú nízke a majú malú rozlohu. Vyskytujú sa najmä v Mikronézii a Polynézii.

 

Väčšina ostrovov Oceánie má tropické alebo subtropické podnebie. V rovníkovej oblasti ich pokrýva dažďový prales. V oblasti pasátov rastie na náveterných svahoch bujná vegetácia. Záveterné svahy sú suchšie, preto tam vznikla savana. Nízke koralové ostrovy majú málo druhov rastlín, typická je kokosová palma.

 

V čase príchodu prvých Európanov boli už všetky väčšie ostrovy Oceánie obývané. Pôvodní obyvatelia sa priplavili z juhovýchodnej Ázie. Dobre sa prispôsobili životným podmienkam na ostrovoch a na mori. Príchod Európanov mal pre nich nepriaznivé dôsledky. Podliehali mnohým chorobám, museli rýchlo zmeniť svoj spôsob života, zvyknúť si na nové druhy práce, dopravy, na využívanie modernej techniky.

 

V súčasnosti má Oceánia 12 miliónov obyvateľov. Rastie počet domorodcov, ale rýchlo pribúdajú aj prisťahovalci z Ázie, Európy a Ameriky. Ostrovy Oceánie sú zaľudnené veľmi nerovnomerne. Najviac obyvateľov majú Nová Guinea, Nový Zéland, Havajské ostrovy a Fidži.

 

Väčšie mestá vznikli z bývalých stredísk koloniálnej správy.

 

 

Nový Zéland

Nový Zéland pozostáva z dvoch veľkých (Južný a Severný ostrov) a z početných menších ostrovov (napr. Kermadecove o., Aucklandské o., Chathamské o., Campbellov ostrov atď.). Leží v Oceánii asi 2200 - 2500 km východne od pobrežia Austrálie.

 

Povrch oboch hlavných ostrovov je veľmi hornatý, väčšia nížinná oblasť sa nachádza na východe Južného ostrova. Väčšiu časť tohto ostrova zaberá staré a vysoké pohorie Južné Alpy, ktorého priemerná výška prekračuje 2000 m. V jeho strednej časti sa nachádza najvyšší bod štátu. Pohoria Severného ostrova sú prevažne sopečného pôvodu, v strednej a východnej časti sa nachádza niekoľko činných sopiek.

 

Ostrovy majú mierne oceánske podnebie. Túto skupinu ostrovov objavil v roku 1642 Holanďan Abel Tasman, ale prvý, kto vstúpil na ich územie, bol James Cook. Názov má od holandskej kolónie Zeeland („morské územie").

 

Nový Zéland patril pod britskú správu až do roku 1907, kedy získal nezávislosť. Krajina nemá veľké nerastné bohatstvo (trochu zlata a striebra, čierne uhlie, ropu a zemný plyn). Až 80% elektrickej energie vyrobia vodné elektrárne, 7% sa získa využitím geotermálnej energie. Priemysel je zameraný hlavne na spracovanie poľnohospodárskych produktov (bavlna, mlieko, drevo). Na báze lacnej elektrickej energie sa vybudovali hlinikárne, ktoré spracúvajú austrálsky bauxit. Polovicu územia štátu zaberajú pasienky, na Severnom ostrove vznikli citrusové plantáže a vinohrady a okolo veľkých miest hospodárstva na pestovanie zeleniny. Viac než 60% poľnohospodárskych produktov sa vyváža (bavlna, baranie mäso, syry, mliečne výrobky). Významný je aj rybolov.

 

 

Cvičenie:
1. Aký pôvod majú ostrovy Oceánie?
2. Aké podnebie prevažuje na ostrovoch Oceánie?
3. Objasnite vývoj rasového zloženia obyvateľstva Oceánie.

 

 

Použitá literatúra:
Šára, P. a i., 2005: Lexikón krajín sveta. VKÚ Harmanec, s.168, ISBN 80-8042-430-6.
Očovský, Š. a i., 1996: Zemepis 7. Vydavateľstvo Litera Bratislava, s. 87, ISBN 80-85452-59-6.
http://www.supertravelnet.com/map/1/6_0_2.jpg