Oceániu tvoria ostrovy a súostrovia rozložené v strednej a juhozápadnej časti Tichého oceána podľa prírodných podmienok a obyvateľstva ju rozdeľujeme na tri veľké oblasti nazvané Melanézia, Mikronézia a Polynézia.

Ostrovy Oceánie majú trojaký pôvod. Najväčšie z nich, napríklad Nová Guinea, Nový Zéland a Nová Kaledónia, patria k pevninským ostrovom. Tvoria ich staré vrásové pohoria dvíhajúce sa z morského dna nad hladinou. Skladajú sa z podobných hornín ako okolité kontinenty. Vyskytujú sa na nich aj činné sopky.

Do druhej skupiny patria ostrovy sopečného pôvodu ako Havajské ostrovy, Fidži a iné. Sú mladšie ako pevninské ostrovy. Ich povrch je hornatý, často so strmými svahmi.

Najpočetnejšie sú koralové ostrovy. Sú nízke a majú malú rozlohu. Vyskytujú sa najmä v Mikronézii a Polynézii.

Väčšina ostrovov Oceánie má tropické alebo subtropické podnebie. V rovníkovej oblasti ich pokrýva dažďový prales. V oblasti pasátov rastie na náveterných svahoch bujná vegetácia. Záveterné svahy sú suchšie, preto tam vznikla savana. Nízke koralové ostrovy majú málo druhov rastlín, typická je kokosová palma.

V čase príchodu prvých Európanov boli už všetky väčšie ostrovy Oceánie obývané. Pôvodní obyvatelia sa priplavili z juhovýchodnej Ázie. Dobre sa prispôsobili životným podmienkam na ostrovoch a na mori. Príchod Európanov mal pre nich nepriaznivé dôsledky. Podliehali mnohým chorobám, museli rýchlo zmeniť svoj spôsob života, zvyknúť si na nové druhy práce, dopravy, na využívanie modernej techniky.

V súčasnosti má Oceánia 12 miliónov obyvateľov. Rastie počet domorodcov, ale rýchle pribúdajú aj prisťahovalci z Ázie, Európy a Ameriky. Ostrovy Oceánie sú zaľudnené veľmi nerovnomerne. Najviac obyvateľov majú Nová Guinea, Nový Zéland, Havajské ostrovy a Fidži. Väčšie mestá vznikli z bývalých stredísk koloniálnej správy.

 

 

Nový Zéland

Nový Zéland pozostáva z dvoch veľkých (Južný a Severný ostrov) a z početných menších ostrovov (napr. Kermadecove o., Aucklandské o., Chathamské o., Campbellov ostrov atď.). Leží v Oceánii asi 2200 - 2500 km východne od pobrežia Austrálie. Povrch oboch hlavných ostrovov je veľmi hornatý, väčšia nížinná oblasť sa nachádza na východe Južného ostrova. Väčšiu časť tohto ostrova zaberá staré a vysoké pohorie Južné Alpy, ktorého priemerná výška prekračuje 2000 m. V jeho strednej časti sa nachádza najvyšší bod štátu. Pohoria Severného ostrova sú prevažne sopečného pôvodu, v strednej a východnej časti sa nachádza niekoľko činných sopiek. Ostrovy majú mierne oceánske podnebie. Túto skupinu ostrovov objavil v roku 1642 Holanďan Abel Tasman, ale prvý kto vstúpil na ich územie bol James Cook. Názov má od holandskej kolónie Zeeland („morské územie„).

Nový Zéland patril pod britskú správu až do roku 1907, kedy získal nezávislosť. Krajina nemá veľké nerastné bohatstvo (trochu zlata a striebra, čierne uhlie, ropu a zemný plyn). Až 80% elektrickej energie vyrobia vodné elektrárne, 7% sa získa využitím geotermálnej energie. Priemysel je zameraný hlavne na spracovanie poľnohospodárskych produktov (bavlna, mlieko, drevo). Na báze lacnej elektrickej energie sa vybudovali hlinikárne, ktoré spracúvajú austrálsky bauxit. Polovicu územia štátu zaberajú pasienky, na Severnom ostrove vznikli citrusové plantáže a vinohrady a okolo veľkých miest hospodárstva na pestovanie zeleniny. Viac než 60% poľnohospodárskych produktov sa vyváža (bavlna, baranie mäso, syry, mliečne výrobky). Významný je aj rybolov.

 

 

Melanézia

Ostrovy Melanézie sa ťahajú severne a severovýchodne od Austrálie v dĺžke asi 5000 km. Sú pevninového alebo sopečného pôvodu. Majú tropické podnebie s častými búrkami a bujné rastlinstvo. Iba na súostroviach Vanuatu a Fidži je vplyvom pasátov obdobie sucha.

Melanézania majú tmavú pokožku a kučeravé vlasy. Najpočetnejší sú Papuánci žijúci na Novej Guinei. Pôvodní obyvatelia sa živili lovom, rybolovom a jednoduchým poľnohospodárstvom. V súčasnosti sa pestuje kokosová palma, ryža, cukrová trstina a tropické ovocie. Dôležitý je rybolov. Na Novej Kaledónii sa ťaží niklová ruda.

Nová Guinea je najväčší ostrov Oceánie a druhý najväčší na svete. Cez celý ostrov sa ťahá Centrálny chrbát, ktorý presahuje výšku 5000 m n. m. Ostrov leží blízko rovníka, preto na ňom rastie dažďový prales. Väčšina obyvateľov vo vnútrozemí žije doteraz primitívnym spôsobom. Hospodárstvo je málo rozvinuté. Ťaží sa drevo, drahé a farebné kovy, pestujú sa tropické plodiny. Západná časť ostrova je súčasťou Indonézie. Východná časť spolu s okolitými ostrovmi tvorí štát Papua – Nová Guinea.

 

 

Mikronézia

Leží severne od Melanézie v oblasti rovníka. Skladá sa z malých ostrovov zoskupených do niekoľkých súostroví. V západnej časti sú sopečného, vo východnej časti koralového pôvodu. Podnebie je tropické, ovplyvnené severovýchodnými pasátmi. Ostrovy často ohrozujú tajfúny. Celá Mikronézia má asi len 300 000 obyvateľov. Obývané sú ostrovy, ktoré majú dostatok pôdy a vody. Hlavná plodina je kokosová palma. Ostrovy Guam a Wake slúžia ako americké vojenské základne.

 

 

Polynézia

Zaberá rozľahlé územie v strednej časti Tichého oceána medzi Havajskými ostrovmi a Novým Zélandom. Skladá sa z množstva sopečných a koralových ostrovov. Ležia v rovníkovom, tropickom a subtropickom podnebnom pásme. Vysoké a zalesnené sopečné ostrovy (Havajské ostrovy, Samoa, Markézy) sa výrazne odlišujú od nízkych koralových ostrovov s chudobnou vegetáciou.

Polynézania majú svetlejšiu pokožku a vyšší vzrast ako Melanézania. Boli výborní moreplavci a osídlili rozľahlé priestory na východe Oceánie. Živia sa poľnohospodárstvom, rybolovom a službami v cestovnom ruchu.

Havajské ostrovy ležia v oblasti obratníka Raka. Väčšie ostrovy sú vrcholmi podmorských sopiek. Najvyššia sopka Mauna Kea má základňu na dne oceána v hĺbke 5 000 m a jej kužeľ dosahuje výšku 4 205 m n. m. Známy je kráter Kilauea s jazerom žeravej lávy. Vďaka severovýchodnému pasátu je na náveterných svahoch tropický les. Plantáže na záveternej strane ostrovov sa niekedy musia umele zavlažovať. Pôvodní obyvatelia sú Kanakovia. Ostrovy ovládli Američania a zakladali na nich plantáže cukrovej trstiny a tropického ovocia, najmä ananásov. Roku 1959 sa stali 50. štátom USA. Pre prírodné krásy, príjemné podnebie a nádherné pláže sú cieľom mnohých turistov.

 

 

Zdroj:

Šára, P. a i., 2005: Lexikón krajín sveta. VKÚ Harmanec, s.168, ISBN 80-8042-430-6

Očovský, Š. a i., 1996: Zemepis 7. Vydavateľstvo Litera Bratislava, s. 87, ISBN 80-85452-59-6

Geografia pre 2. ročník gymnázií , vydavateľstvo: VKÚ Harmanec, 2012

Mariot P. a i., 1994: Geografia pre 2. ročník gymnázií, 1. diel. Orbis Pictus Istropolitana