Vypracovala: Petra Podmanická

Oblaky

Oblak predstavuje veľké množstvo drobných kvapiek vody alebo ľadových kryštálikov, ktoré vznikajú vo vyšších chladnejších vrstvách ovzdušia, kde vlhkosť vzduchu narastá a vzduch sa stáva nasýtený vodnými parami, pričom časť týchto vodných pár skvapalňuje (ak v týchto vrstvách teplota vzduchu klesne pod bod mrazu, nevznikajú kvapky, ale ľadové kryštáliky

Oblaky existujú v rôznych tvaroch a veľkostiach, pričom ich najzákladnejšie delenie je podľa tvaru a výšky, a to na:

1. Vrstevnaté oblaky

• tvoria sivú až bielu pokrývku oblohy

• vyskytujú sa v rôznych výškach zeme (až do 8km)

• v menších výškach tvoria hrubé vrstvy a spôsobujú dážď, sneh...

• vo väčších výškach predstavujú závoje

• vytvárajú baránky – biele vločky usporiadané v skupinách

2. Kopovité oblaky

• nachádzajú sa vo výške 500m až 10km

• dosahujú až po hranicu troposféry

• majú rovnú spodnú časť a zaoblenú vrchnú časť

• bývajú svetlé biele, zatienené až sivé

• veľmi rýchlo menia svoj tvar a objem

• sú to tie mraky, ktoré sú pozorvateľné za slnečného počasia, pričom len prejdú bez toho, aby z nich pršalo avšak, ak z nich má pršať, tak sú to väčšinou búrky

3. Riasy

• skladajú sa z ľadových kryštálikov

• vyskytujú sa vo výškach 5 - 13 km