Vypracovala: Petra Podmanická


 

Oblaky


Oblak predstavuje veľké množstvo drobných kvapiek vody alebo ľadových kryštálikov, ktoré vznikajú vo vyšších chladnejších vrstvách ovzdušia, kde vlhkosť vzduchu narastá a vzduch sa stáva nasýtený vodnými parami, pričom časť týchto vodných pár skvapalňuje (ak v týchto vrstvách teplota vzduchu klesne pod bod mrazu, nevznikajú kvapky, ale ľadové kryštáliky

Oblaky existujú v rôznych tvaroch a veľkostiach, pričom ich najzákladnejšie delenie je podľa tvaru a výšky, a to na:


  1. Vrstevnaté oblaky

 

  • tvoria sivú až bielu pokrývku oblohy

  • vyskytujú sa v rôznych výškach zeme (až do 8km)

  • v menších výškach tvoria hrubé vrstvy a spôsobujú dážď, sneh...

  • vo väčších výškach predstavujú závoje

  • vytvárajú baránky – biele vločky usporiadané v skupinách


  1. Kopovité oblaky

 

  • nachádzajú sa vo výške 500m až 10km

  • dosahujú až po hranicu troposféry

  • majú rovnú spodnú časť a zaoblenú vrchnú časť

  • bývajú svetlé biele, zatienené až sivé

  • veľmi rýchlo menia svoj tvar a objem

  • sú to tie mraky, ktoré sú pozorvateľné za slnečného počasia, pričom len prejdú bez toho, aby z nich pršalo avšak, ak z nich má pršať, tak sú to väčšinou búrky


  1. Riasy

 

  • skladajú sa z ľadových kryštálikov

  • vyskytujú sa vo výškach 5 - 13 km