Judaizmus alebo židovstvo je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických náboženstiev. Dnes sa k judaizmu hlási približne 15 miliónov veriacich. Pre judaizmus je charakteristické, že jeho prívrženci sa považujú za členov jedného židovského národa, zatiaľ čo prívrženci ostatných náboženstiev sú spravidla príslušníkmi rozličných národov. Judaizmus preto býva nazývaný aj židovské náboženstvo a je veľmi úzko spätý s dejinami, kultúrou a tradíciou Židov. Náboženská teória ani náboženská prax judaizmu nebola nikdy monolitická. Je to dané tým, že v judaizme neexistuje žiadna osoba prípadne skupina ľudí s centrálnou náboženskou autoritou. Autorita v judaizme sa opiera výlučne o Tóru a jej výklad. Záväzné učenie judaizmu je obsiahnuté v písomnej a ústne podanej náuke, ktorá sa nazýva Tóra. Tóra existuje v dvoch podobách, ktoré sú do istej miery rovnocenné: • Písaná Tóra - sa skladá z piatich kníh Mojžišových.

Podľa židovského presvedčenia obdržal celú písanú Tóru Mojžiš na hore Sinaj priamo od Hospodina. Všetky knihy sú súčasťou hebrejskej Biblie a obsahujú predovšetkým dejiny židovského národa a 613 náboženských príkazov a zákazov, tzv. micvot. Ďalej tvorí písanú Tóru celá hebrejská Biblia (Tanach), pozostávajúca z 24 kníh rozdelených do troch častí: Tóra (Náuka - Pentateuch), Neví'ím (Proroci) a Ketuvím (Spisy). Hebrejským synonymom pre Tanach je i Mikra. • Ústna Tóra - je ústne podaný výklad písanej Tóry. Rovnako ako písaná, aj ústna Tóra pochádza od Boha zo Sinaja a ďalej sa šírila ústnym podaním: „Mojžiš dostal Tóru zo Sinaja a predal ju Jozuemu, Jozue starším, starší prorokom a proroci ju predali mužom Veľkého zhromaždenia.“ (Pirkej Avot). Po zničení druhého jeruzalemského Chrámu bola aj ústna Tóra zapísaná do zbierky nazývanej Mišna. Postupným rozvíjaním učiva obsiahnutého v Mišne vznikol Talmud a následne rozsiahla rabínska literatúra, ako napríklad kompendium náboženských príkazov Šulchan aruch. Prikázania - micvot Tóra obsahuje náboženské príkazy - tzv. micvot Tieto prikázania dal Židom Hospodin, a preto sú povinní dodržiavať ich. Veriaci Žid, nevníma prikázania ako bremeno, ale ako prostriedok k dosiahnutiu intímneho vzťahu s Bohom, k naplneniu zmyslu svojho života a šťastia.

Podľa Talmudu je počet zákazov odvodený od počtu dní solárneho roku a počet pozitívnych príkazov zase od počtu kostí v ľudskom tele. Rabíni stanovili ich počet na 613 - 248 pozitívnych prikázaní a 365 zákazov. Týmto prikázaniam sa niekedy hovorí aj Tarjag micvot podľa hebrejského akronymu, ktorý označuje číselnú hodnotu 613. - najstaršie monoteistické náboženstvo - zaraďujeme ho k národným náboženstvám - vzniklo asi pred 4 tisíckami rokov v Mezopotámii v oblasti mesta UR, kde žili semitské kmene, medzi nimi aj hebrejci - 1 z týchto kmeňov na čele s Abrahámom opustil Mezopotámiu a usídlil sa v oblasti Kanánu – potomkovia tohto kmeňa putovali do Egypta, boli v otrockom zajatí - judaistický boh = je BOH nemá podobu ani meno - po 1x vznikla dohoda medzi človekom a Bohom a to bola dohoda medzi Abrahámom a Bohom - Kanán sa stal vlasťou Hebrejcov - Izák syn Abraháma a jeho vnuk Jakub obnovili túto zmlúvu - Mojžiš sa pokladá za zakladateľa judaizmu, keď daroval Hebrejcom zákon – bolo to desatoro - desať Božích prikázaní (na hore Sinaj) - Hebrejcom vládli králi Dávid A Šalamún - diaspóra – 135 vyhnanie Židov - písomné pamiatky: TÓRA = 5 kníh Mojžišových PENTATEUCH - Genesis, Exodus, Levitikus, Deuteronominum, Murmeri Judaizmus patri spolu s kresťanstvom a islamom medzi tri svetové monoteistické náboženstvá. Je najstaršie, základy už v 13.st.pnl. v dobe Mojžiša, ktorého predchodcami boli biblickí praotcovia. Neskôr sa vyvíjalo v DIASPÓRE (pôvodne označenie rozptylenia židovského národa, kt. príslušníci sa od čias babylonského zajatia v 6.st.pnl. usadzovali mimo Palestíny. Po rímsko - židovských vojnach v 1.a 2.st.nl. boli židia z Izraela násilne vytlačení. Centra žid. života sa v diaspore často presuvali (napr. Babylonia, Taliansko, zap., stred. a vych. Europa i zámorie). Vďaka sionizmu a vzniku noveho Izraela žid. d. opäť získala svoje národné centrum). Nositeľmi judaizmu su Židia vrátane tých, kt. počas historického vývoja na judaizmus prestupili ( napr. v 9.-10.st. Chazari). Za zakladatela židovského národa sa poklada ABRAHÁM v obd. okolo r.1800 pnl. Jedným z hlavných prorokov judaizmu je Mojžiš, s kt. Boh obnovíl svoju zmluvu približne v r.1200pnl. Nie je monolitická viera, ale zahřňa veľa rôznych historických období, rôznych prístupov k otázke Boha, človeka a sveta. Všetky prístupy sú však zviazané kontinuitou tradícií, ako aj kolektívnym historickým osudom detí Izraela. Judaisti veria, že sa raz na zemi objavi MESIAŠ, kt. židov zhromaždi v zasľubenej krajine a znovu postaví JERUZALEMSKÝ CHRÁM. Človek je Bohom stvorený, stvorený na obraz Boží. Človek má slobodnú vôľu: môže rozhodovať o svojom konaní, môže konať dobro alebo zlo. Ako návod na rozlíšenie dobra a zla slúži TÓRA. Učiteľmi judaizmu sú rabíni a za centrum judaistickej kultúry sa považuje rodina. V judaisme sa s. slavi aj v synagoge aj rodine. Jeho charakteristicke črty - rodinna pohoda, prísny zákaz 39 kategórii činnosti a príkaz študia biblických textov. Začína sa požehnaním, po ňom nasleduje slávnostna večera a konči sa obradom havdala (oddelenia), čím sa sväty s oddeľuje od všedných dni. Pôst sa drží od západu slnka do zotmenia nasledujúceho dňa. Zakazuje sa jesť, piť, používať kozmetické a toaletné prípravky, nosiť koženu obuv, kúpať sa a vykonavať aku koľvek prácu. Deň sa venuje individuálnemu a verejnému vyznaniu hriechov a pokaniu. Je zvykom požiadať o odpustenie osoby, kt. niekto urazil. V časoch existencie chrámu v Jeruzaleme sa na obrade obetoval za kňaza býk a za izraelský ľud 2 capy.

Synagogálnej bohoslužbe predchádza vyhlasenie o zrušení neuvažených sľubov medzi Hospodinom a človekom.J.K. sa končí modlitbou, pri kt. sa trúbi na baraní roh. TÓRA - tradičný hebr.názov Pentateuch (Päť knih Mojžišových); prvé knihy Starého zákona nazývane Genezis, Exodus, Leviticus, Numeri a Deuteronomium. Časť zákonov zjavených v Tóre má platnosť pre všetkých ľudí: nežidia by mali dodržiavať Noachove zákony: Konať spravodlivo, nezapierať Boha, neslúžiť modlám, nevraždiť, nekradnúť, nesmilniť a netrápiť zvieratá. Život a konanie veriacich sa riadi 613 príkazmi micva (bázeň pred Bohom,láska k Bohu a láska k blížnemu; svet ma žiť v pravde, spravodlivosti a mieri), ktoré sa delia na 248 pozitívnych príkazov a 365 zákazov. Študium Tóry má religióznu hodnotu a študent tvorí článok reťaze spájajúcej židovský národ so zjavením na hore Sinaj. Tóru zostavili do dnešnej podoby asi v pol. 5.st.pnl. V judaizme sa Tóra nazýva Kreľovnou múdrosti a preukazuje sa jej veľka ucta. Hebr.text Tóry písaný na pergamenových zvitkoch sa číta pri synagogalných bohoslužbach počas jedného roka. Ako Slovo božie je predmetom mistických špekulácií v kábale (judaisticka mistyka). Okrem písomnej Tory judaizmus uznáva aj tzv. ustnu Toru, spočiatku tradovanú iba slovne. Patri k nej najmä mišna (súbor téz náb. práva.Je rozdelený na 6dielov a 63 traktátov) a halacha (chodník; legislatívna časť Talmudu - súpis ustnej Tóry historicky podmienené situacie každodenného života). Mojžišove knihy, časť Biblie Dnes má spolu s ostatnými knihami Starého zákona, stara_zmluva.centrálne postavenie aj v židovskej literatúre; no najväčší význam pre židovstvo má zbierka komentárov Tóry, známa pod menom Talmud. Ani maamin [=Pevne verím] - 13 základnych článkov viery zhrnujúcich (axiomatizujúcich, dogmatizujúcich micvot); autorstvo tohto zhrnutia sa pripisuje Maimonidesovi .Ide o tieto dogmy: 1. Boh existuje, jeho bytie nie je ohraničené časom. 2. Boj je jediný. 3. Boh je netelesný. 4. Boh je pôvodcom všetkého. 5. Len k Bohu sa patrí modliť. 6. Boh sa zjavil. 7. Mojžiš je a ostane najväčším prorokom. 8. Tóra je Božie zjavenie 9. Tóra je nezmeniteľná. 10. Boh je vševedúci. 11. Boh je nanajvýš spravodlivý. 12. Boh nám pošle Spasiteľa. 13. Boh vzkriesi mřtvych. Orem bib. textov Starého zákona a pobiblickéj náb. trádicie je súčasťou j. aj židovská náboženská filozofia, kt. tvorivým spôsobom spojila j. s niektorými prvkami novoplatónstva a aristotelizmu (Ibn Gabirol, Jehuda ha-Levi, Maimonides a.i).Významna je aj židovská mistika kábala, kt mistické idey spracovala v monoteistickom duchu. Vzhľadom na to, že v j. nevznikol systém dogiem, vyznačuje sa značnou vnutornou toleranciou. V sučastnosti niekoľko zákl. smerov: reformny smer (najmä v USA) sa snaži prispôsobiť spoločnosti 20,st., ortodoxný j. zachováva vernosť židovským tradíciam - jeho súčasťou je chasidizmus (Boh je prítomný vo všetkom čo človeka obklopuje, a preto s ním možno naviszať priamy kontakt.). Konzervatívny j. zaujíma strednu poziciu. Po období emancipácie došlo k čiastočnej sekularizácii, rešpektovanie zákl. náb. hodnôt však zostalo sachované, takže dnes tvori j. komplex náboženskej, národnej a kultúrnej roviny. Napriek tomu sa j. používa najmä tam, kde ide o židovstvo ako náb. jav. Sefardim Židia, ktorí sa usadili na Pyrenejskom polostrove, dostali meno sefardim. V hebrejčine označuje toto slovo Španielsko. Do Španielska sa sťahovali v období stredoveku a žili tu po boku moslimských spoluobyvateľov. Vytvorili si vlastnú silnú intelektuálnu kultúru a jazyk ladino, zmes španielčiny a hebrejčiny. Aškenázim Židia severnej a východnej Európy sú známi ako aškenázim, slovo odvodené od hebrejského slova pre severné Francúzsko a Nemecko. Z týchto oblastí sa šírili ďalej do Poľska a Ruska, kde sa vyvinula bohatá kultúra a špecifický jazyk jidiš. Jidiš je zmesou nemčiny, hebrejčiny a niektorých slovanských výrazov. Písmo tohto jazyka je hebrejské. Falaša Židia v Etiópii sa nazývajú Falaša, od slova, ktoré značí „cudzinec“. Dodržiavajú judaistické tradície, ale čítajú bibliu v etiópskom dialekte Geez. Chasidizmus Toto mysticky ladené náboženské hnutie sa objavilo v 18. storočí a veľmi rýchlo sa šírilo. Pôvod má vo východnej Európe. Chasidi zdôrazňujú oddanosť náboženstvu, majú vlastné bohoslužby, nosia osobité čierne odevy a nechávajú si narásť dlhé pajesy. Najsilnejšie je toto hnutie v Izraeli a v USA.