Dominika Kopiarová, 8.A Šk.r. 2010/11

                                      Predmet: Zemepis 8. roč.


Cestovný ruch na Slovensku

 

   Prírodné krásy a historické pamiatky lákajú do našej vlasti turistov zo všetkých kútov sveta čomu dopomáha aj poloha Slovenska v strede Európy a na priesečníku starých i nových obchodných ciest. Náš cetovný ruch ale stále zaostáva za západoeuropkym štandardom teda sa nedá očakávať, že práve cestovný ruch sa stane nosným odvetvím našej ekonomiky.

 

   Pre nás sú najvýznamnejšie dlhodobé pobyty v turisticky atrktívnych oblastiach jako sú napríklad Vyseké a Nízke Tatry, kde sa do obsluhy rekreantov majú možnosť zapojiť aj služby. Rovnaký dôraz v kvalite poskytovaných služieb sa musí klásť na návštevníkov zo zahraničia ako aj domácich rekreantov.


 Najnavštevovanejšie oblasti:


  1. Horské obl.: s atraktívnymi scenériami a v zimnom období s dobrými lyžiarskymi možnosťami počas zimného obdobia a turizmom v celoročnom zábere.

  2. Krasové obl.: tu sú vyhľadávané jaskyne a bizarné skalné útvary, napr. Slovenský kras, Slovenský raj,...
  3. Kúpeľné mestá: navštevujú sa najmä pre účinky zdraviu prospievajúcich termálnych a minerálnych prameňov (klasický liečebný a preventívno – relaxačný turizmus). Najviac sú navštevované Piešťany,...
  4. Kultúrne a historické centrá: pútajú svojou architektúrou, kultúrnymi podujatiami a historickými pamiatkami.

 

Zastúpenia najrozšírenejších druhov/foriem turizmu (v percentách):

pobyt na horách (31,6%), pri vode (23,2%), v kúpeľoch (14,4%), u príbuzných a známych (12,5%), na vidieku (6,7%), mestský turizmus (3,2%).

                     

Poznávací turizmus


   Zahrňuje širokú štruktúru záujmov (kultúrny, náučný, spoločenský, zábavný, obchodný, nákupný, služobný, vedecký, kongresový, veľtržný, športový a pod.). Ciele sú rozložené po celom Slovensku a to v polohe územnej (napr. banícke osídlenie), alebo až bodovej (jednotlivé objekty). Medzinárodného významu sú ciele ako mestá: historické, ako aj novorozvíjajúce sa, sídla so zachovanými urbanistickými celkami (historickými jadrami), architektúrou, pamätníky, múzeá, pútnické miesta, technické pamiatky, rázovité osídlenie, rôzne podujatia (folklórne, spoločenské, športové, veľtrhy a pod.). V tomto smere výhodu majú turistické ciele/sídla ležiace na turistických trasách.

                             

Tranzitný cestovný ruch


   Tranzitný cestovný ruch sa prejavuje dvoma spôsobmi:

(1)                      prechodom cez Slovensko

(2)                      prechodom cez Slovensko s cieľom (východiskom) na Slovensku.

V prvom prípade ide o čisto zahraničných, v druhom aj o domácich účastníkov. U zahraničných návštevníkov prechádzajúcich Slovenskom prevládajú cesty v smere sever - juh a to najmä v letnej sezóne. Cesty v smere západ - východ vedú skôr k cieľom na Slovensku. U oboch druhov tranzitného cestovného ruchu je potrebné dosiahnuť' prerušenie cesty - či už návštevou pozoruhodných lokalít rekreačného, alebo aj záujmového cestovného ruchu, alebo až prenocovaním. Najviac osôb tranzituje z Nemecka a Poľska. Najfrekventovanejší je úsek štátnej hranice s ČR, potom nasledujú hranice s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom.

   Najfrekventovanejšie hraničné priechody sú: Kúty, Petržalka, Svrčinovec, Trstená, Drietoma, Mníšek n. Popradom, Rusovce, Vyšné Nemecké, Makov.

                   

Vidiecky turizmus


     Je založený na aktívnom využívaní vidieckeho osídlenia pre rekreačno-turistický pobyt. Hlavným rekreologickým faktorom sa stáva vlastné vidiecke prostredie, ktoré môže slúžiť ako východisko do rekreačného prostredia, ako miesto zabezpečenia alebo uskutočnenia pobytu (napr. ubytovanie, služby), ako cieľové miesto rekreácie a poznávania, pri forme agroturistiky dokonca aj zapojenie sa do pol'nohospodárskej a lesníckej výroby. Za vhodných podmienok sa vidiecke sídla môžu stať aj rekreačnými útvarmi - strediskami, alebo aj rekreačnými obcami (chalupníctvo).

 

Zimný CR
       Na Slovensku sú prírodné podmienky ako stvorené pre zimnú sezónu. Najvyšším pohorím, ktoré láka lyžiarov, sú Vysoké Tatry. Okrem nich sa však dá stráviť krásna zima na mnohých romantických miestach.
Pozrime sa na niektoré obľúbené strediská zimných radovánok: Vysoké Tatry:Vo Vysokých Tatrách patrí medzi najnavštevovanejšie miesta: Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. Nízke Tatry, Chopok, Oravská Magura, Malá Fatra, Veľká Fatra, Donovaly, Slovenské Rudohorie, Spiš, Kremnické vrchy.

 

      

Letný CR
       Z dôvodu nestáleho počasia a absencie vodných plôch nie je na Slovensku rozvinutý vodný CR, ale poznávací a turistický CR. K najatraktívnejším regiónom cestovného ruchu nielen u nás na Slovensku, ale v celej strednej Európe vôbec, patrí oblasťstredného Slovenska, ktorej os tvorí rieka Hron a centrom sú sídla, mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Sliač a Zvolen.
  


Vysoké Tatry

 

      Sú najkrajšou oblasťou cestovného ruchu na Slovensku s ideálnymi podmienkami na vysokohorskú turistiku, horolezectvo, lyžovanie, na rekreáciu a na liečbu niektorých chorôb. Vysoké Tatry sú najvyšším a najsevernejším pohorím v celom 1200km dlhom oblúku Západných Karpát. Majú rozlohu 260km štvorcových. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít, ktorý má výšku 2655 m. n. m. Nachádza sa takmer v strede pohoria. Vysoké Tatry sa vyznačujú vzácnou vysokohorskou flórou a pestrosťou rastlinných spoločenstiev. Keď sa rozvinula sieť chodníkov a možnosti prístupu do oblasti, výrazne stúpol počet turistov. Ročná návštevnosť po 2. svetovej vojne bola 20 000 osôb, ale v osemdesiatych rokoch to boli už 4 milióny. V súčasnosti sú Vysoké Tatry turisticky jednou z najnavštevovanejších oblastí Slovenska.  

 

 Neviužitý potenciál Slovenska


      Slovensko má veľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Využíva ich však nedostatočne. Devízové príjmy z cestného ruchu v niektorých krajinách Európy sa stali jedným z hlavných zdrojov hrubého domáceho produktu. Príjmy Slovenskej republiky z aktívneho cestovného ruchu síce rastú, ale zároveň stále klesá percentuálny podiel turistov, t.j. tých zahraničných návštevníkov Slovenska, ktorí sa u nás ubytovali aspoň na jednu noc.

        

      K najzávažnejším problémom brzdiacim rozvoju cestovného ruchu na Slovensku patrí negatívny obraz Slovenska v zahraničí, slabá a neúčinná štátna propagácia. Demokratický svet dnes SR vníma ako krajinu s neustálymi problémami vo fungovaní štátu a nedemokratickými praktikami súčasnej vládnej koalície. Takýto obraz vyvoláva u potencionálnych návštevníkov pocit neistoty a obáv, a preto si Slovensko nevyberú za miesto dovolenkového pobytu.
Okrem znižovania počtu zahraničných turistov na Slovensku sa objavuje aj obmedzenie zahraničných investícií a nezáujem zahraničných investorov o podnikanie na Slovensku. Následkom je znížený prílev know-how a zaostávanie kvality infraštruktúry a služieb za vyspelými európskymi krajinami.
V konečnom dôsledku tieto skutočnosti najviac pociťujú obyvatelia v nedostatku pracovných príležitostí a v zhoršujúcej sa ekonomickej situácii regiónov, ktoré by mohli z cestovného ruchu profitovať.

 

Cestovnému ruchu by pomohlo, keby sa zvýšil nielen počet zahraničných a domácich rekreantov, ale aj dĺžka ich pobytu v rekreačných zariadeniach alebo v hoteloch.


 Zamestnanosť
Vo svete CR vytvára 11 % pracovných miest, vo vyspelých krajinách s rozvinutým cestovným ruchom až 15 %. Na Slovensku odhady priamej zamestnanosti v cestovnom ruchu predstavujú približne 4,7 %, Konkrétne to predstavuje asi 85 tisíc osôb. Veľkú časť zamestnancov v CR pritom predstavuje relatívne málo kvalifikovaná pracovná sila, ktorých veľká časť by mohla byť vtiahnutá do pracovného vzťahu práve v  oblastiach s vysokou nezamestnanosťou ako je Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Orava, Brezno....

 

V štrutúre návštevníkov Slovenska podľa krajín ja na prvom mieste Česká republika, po nej nasledujú Maďarsko, Poľsko a Nemecko.