Vypracovala: Juráková Beata

 

 

Jazyk označuje hovorenú reč, pomenovanie vzniklo podľa orgánu jazyka, bez ktorého by sme nevedeli hovoriť.

Písmo je súbor písmen alebo znakov, ktorý slúži na grafické znázornenie hovoreného jazykového prejavu.

 

 

Vznik jazyka a písma

 

Na začiatku svojho vývoja človek ešte nevedel hovoriť. Dorozumieval sa posunkami, gestami a mimikou tváre, rôznymi zvukmi a výkrikmi. Vývoj myslenia viedol k vytvoreniu hovorenej reči a neskôr k vynálezu písma. Hospodársky život si vyžadoval presnú organizáciu práce, zhotovovanie záznamov a evidencie. To bola pravdepodobne hlavná príčina vzniku písma a zároveň koniec obdobia praveku a začiatok obdobia staroveku. Veda, ktorá sa zaoberá vznikom, vývojom a štúdiom písma sa nazýva paleografia - názov je odvodený od gréckych slov palaios = starý a grafé = písmo.

 

 

Typy jazykov

 

Podľa povesti z histórie Babylonu vraj kedysi ľudia hovorili jednou rečou. Keď sa rozhodli postaviť vysokú vežu, Boh sa na nich nahneval, vežu zrútil a za trest im zmiatol jazyky, takže odrazu každý hovoril inou rečou. Tak sa vysvetľuje vznik mnohých jazykov, ktorými dnes ľudia hovoria.

 

Skutočnosť ja však taká, že každé spoločenstvo ľudí si vytvorilo vlastnú reč celkom prirodzene. Jazyky sú veľmi odlišné a predpokladá sa, že v súčasnosti existuje na svete asi 5 600 jazykov. Medzi najrozšírenejšie jazyky sveta dnes patria – čínština, angličtina, hindčina, španielčina, ruština, arabčina, bengálčina, portugalčina, japončina, nemčina, francúzština a taliančina.

 

Také veľké množstvo jazykov ľuďom bránilo v komunikácii, preto sa snažili zaviesť jazyk, ktorým by sa dorozumeli všetci. V stredoveku bola takýmto jazykom latinčina, dnes je to angličtina. Neskôr ľudia vytvorili aj akýsi umelý jazyk, zložený z viacerých svetových jazykov a nazvali ho esperanto. Latinčina sa dnes označuje ako „mŕtvy jazyk“ – síce sa používa v určitých kruhoch, napr. medicíne, botanike a zoológii, ale už sa nevyužíva ako hovorový jazyk.

 

 

Typy písma

 

Vynález písma sa pripisuje národu Sumerov, ktorí žili v Mezopotámii okolo roku 3 500 p. K. Postupne vznikali nové typy písma a šírili sa po celom svete. Dnes ich podľa podobných znakov rozdeľujeme:

 

 

1. Nepravé písmo

 

- sa považuje za predchodcu pravého písma, pretože zvuk sa nezapisuje nejakým znakom (písmenom), ale celé pojmy sa zapisujú ako obrázkyobrázkové písmo alebo symboly (piktogramy)piktografické písmo. Kedysi bolo obrázkové písmo veľmi rozšírené, dnes sa piktografický jazyk používa na doplnenie písma, ako ilustrácia k textu, ako symbol zákazu alebo informačný symbol.

 

 

Medzi najznámejšie nepravé staroveké písma patria:

 

 

Klinové písmo

 

Boli to znaky v podobe klinov a čiar, ktoré spolu tvorili slová. Sumeri „písali“ klinové znaky tak, že do mäkkej hlinenej tabuľky odtláčali zahrotené trstinové steblo. Znak mal tvar klinu – odtiaľ pochádza aj jeho pomenovanie. Písali zhora dole, neskôr zľava doprava. Mnohé texty tesali do kameňa. O rozlúštenie klinového písma sa postaral český vedec B. Hrozný.

 

 

 

Hieroglyfy

 

Bolo to obrázkové písmo – posvätné písmo starých Egypťanov vyryté do kameňa alebo napísané atramentom na papyruse, či farbami na stenách chrámov a pyramíd. Rozlúštil ho francúzsky vedec F. Champollion. Keďže tieto staroveké písma boli veľmi zložité, písať a čítať vedeli iba vybraní úradníci – pisári a kňazi.

 

 

 

 

2. Pravé písmo

 

- v tomto type už existuje na zápis jedného zvuku jeden znak. Patrí sem písmo:

- logografické - znakové (napr. čínske znaky)

- slabičné – v slabičnom písme zodpovedá jeden symbol (graféma) jednej slabike (napr. japončina)

- hláskové písmo - v hláskovom písme zodpovedá väčšinou jedno písmeno (graféma) jednému základnému zvuku reči (fonéme). Sada písmen sa nazýva abeceda. Patria sem napríklad arabské písmo, latinské písmo, cyrilské písmo a pod.