Vypracovala: Juráková Beata

 

 

Jazyk označuje hovorenú reč, pomenovanie vzniklo podľa orgánu jazyka, bez ktorého by sme nevedeli hovoriť.

Písmo je súbor písmen alebo znakov, ktorý slúži na grafické znázornenie hovoreného jazykového prejavu.

 

 

Vznik jazyka a písma

 

Na začiatku svojho vývoja človek ešte nevedel hovoriť. Dorozumieval sa posunkami, gestami a mimikou tváre, rôznymi zvukmi a výkrikmi. Vývoj myslenia viedol k vytvoreniu hovorenej reči a neskôr k vynálezu písma. Hospodársky život si vyžadoval presnú organizáciu práce, zhotovovanie záznamov a evidencie. To bola pravdepodobne hlavná príčina vzniku písma a zároveň koniec obdobia praveku a začiatok obdobia staroveku. Veda, ktorá sa zaoberá vznikom, vývojom a štúdiom písma sa nazýva paleografia - názov je odvodený od gréckych slov palaios = starý a grafé = písmo.

 

 

Typy jazykov

 

Podľa povesti z histórie Babylonu vraj kedysi ľudia hovorili jednou rečou. Keď sa rozhodli postaviť vysokú vežu, Boh sa na nich nahneval, vežu zrútil a za trest im zmiatol jazyky, takže odrazu každý hovoril inou rečou. Tak sa vysvetľuje vznik mnohých jazykov, ktorými dnes ľudia hovoria.

 

Skutočnosť ja však taká, že každé spoločenstvo ľudí si vytvorilo vlastnú reč celkom prirodzene. Jazyky sú veľmi odlišné a predpokladá sa, že v súčasnosti existuje na svete asi 5 600 jazykov. Medzi najrozšírenejšie jazyky sveta dnes patria – čínština, angličtina, hindčina, španielčina, ruština, arabčina, bengálčina, portugalčina, japončina, nemčina, francúzština a taliančina.

 

Také veľké množstvo jazykov ľuďom bránilo v komunikácii, preto sa snažili zaviesť jazyk, ktorým by sa dorozumeli všetci. V stredoveku bola takýmto jazykom latinčina, dnes je to angličtina. Neskôr ľudia vytvorili aj akýsi umelý jazyk, zložený z viacerých svetových jazykov a nazvali ho esperanto. Latinčina sa dnes označuje ako „mŕtvy jazyk“ – síce sa používa v určitých kruhoch, napr. medicíne, botanike a zoológii, ale už sa nevyužíva ako hovorový jazyk.

 

 

Typy písma

 

Vynález písma sa pripisuje národu Sumerov, ktorí žili v Mezopotámii okolo roku 3 500 p. K. Postupne vznikali nové typy písma a šírili sa po celom svete. Dnes ich podľa podobných znakov rozdeľujeme:

 

 

1. Nepravé písmo

 

- sa považuje za predchodcu pravého písma, pretože zvuk sa nezapisuje nejakým znakom (písmenom), ale celé pojmy sa zapisujú ako obrázkyobrázkové písmo alebo symboly (piktogramy)piktografické písmo. Kedysi bolo obrázkové písmo veľmi rozšírené, dnes sa piktografický jazyk používa na doplnenie písma, ako ilustrácia k textu, ako symbol zákazu alebo informačný symbol.

 

 

Medzi najznámejšie nepravé staroveké písma patria:

 

 

Klinové písmo

 

Boli to znaky v podobe klinov a čiar, ktoré spolu tvorili slová. Sumeri „písali“ klinové znaky tak, že do mäkkej hlinenej tabuľky odtláčali zahrotené trstinové steblo. Znak mal tvar klinu – odtiaľ pochádza aj jeho pomenovanie. Písali zhora dole, neskôr zľava doprava. Mnohé texty tesali do kameňa. O rozlúštenie klinového písma sa postaral český vedec B. Hrozný.

 

 

 

Hieroglyfy

 

Bolo to obrázkové písmo – posvätné písmo starých Egypťanov vyryté do kameňa alebo napísané atramentom na papyruse, či farbami na stenách chrámov a pyramíd. Rozlúštil ho francúzsky vedec F. Champollion. Keďže tieto staroveké písma boli veľmi zložité, písať a čítať vedeli iba vybraní úradníci – pisári a kňazi.

 

 

 

 

2. Pravé písmo

 

- v tomto type už existuje na zápis jedného zvuku jeden znak. Patrí sem písmo:

- logografické - znakové (napr. čínske znaky)

- slabičné – v slabičnom písme zodpovedá jeden symbol (graféma) jednej slabike (napr. japončina)

- hláskové písmo - v hláskovom písme zodpovedá väčšinou jedno písmeno (graféma) jednému základnému zvuku reči (fonéme). Sada písmen sa nazýva abeceda. Patria sem napríklad arabské písmo, latinské písmo, cyrilské písmo a pod.

 

Medzi najznámejšie pravé písma patria:

 

Fenické písmo

 

V druhom tisícročí p. K. žili na území dnešnej Sýrie Feničania, ktorí vytvorili spoluhláskovú abecedu, ktorá mala 22 písmen. Z fenického písma vznikla väčšina známych abecedných sústav. Fenické písmo sa písalo sprava doľava.

 

Grécke písmo

 

Grécka abeceda (alfabeta) mala 24 písmen a okrem spoluhlások označovala aj samohlásky. Toto písmo ovplyvnilo vznik slovanského písma. Gréci tesali písmo do kameňa – monumentálne písmo, ďalej písali na papyrus a pergamen štetcom alebo písacou tyčinkou.

 

Latinské písmo

 

Grécke písmo sa dostalo prostredníctvom gréckych kolonistov na Sicíliu a Apeninský polostrov, kde sa s ním zoznámili Etruskovia a Italikovia. Začal sa vývoj latinčiny. Rimania trochu pozmenili vonkajšiu formu a počet etruských písmen. Tak vzniklo latinské písmo, ktoré tvorilo 24 písmen, písali a čítali sa zľava doprava.

 

Latinka

 

Latinka alebo latinská abeceda je najpoužívanejšie hláskové písmo na svete. Obsahuje 26 písmen a s drobnými obmenami sa používa vo väčšine jazykov Európy, Severnej a Južnej Amerike, v subsaharskej Afrike a na ostrovoch v Tichom oceáne. Veľké písmená sú odvodené z jazyka starovekých Rimanov. Vznikla na základe etruského písma, ktoré bolo odvodené z gréckej alfabety. Staroveká latinka obsahovala 21 písmen: A B C D E F Z H I K L M N O P Q R S T V X. Väčšina malých písmen vznikla v stredoveku.

 

 

Hlaholika, cyrilika, azbuka

 

Hlaholiku vytvorili pre starosloviensky jazyk Cyril a Metod a priniesli ho na Veľkú Moravu v roku 863. Neskôr, po odchode z Veľkej Moravy, vytvorili žiaci Cyrila a Metoda nové písmo, ktoré na počesť Cyrila nazvali cyrilikou. Z cyriliky sa postupne vytvorila azbuka, ktorú používajú Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Bulhari, Srbi a Macedónci.

hlaholika

 

 

Písacie materiály a potreby

 

Ľudia používali na písanie rôzne materiály – drevo, kôru stromov, hlinené tabuľky, textil, kameň, kov, kosti, papyrus (vyrobený z rastliny papyrusovníka), papier (vyrobený z dreva), pergamen (vyrobený z kože zvierat) a i.

 

Potreby na písanie záviseli od materiálu, na ktorý sa písalo – dláta na sekanie do kameňa a kovu, duté steblá rastlín, štetce zo srsti zvierat, perie vtákov (brká), ktoré sa namáčali do atramentu, tuha, kriedy, uhlíky a rôzne perá používané aj dnes.

 

 

Brailovo písmo

 

Je názov pre písmo – špeciálny systém určený pre nevidiacich. Pomenované je podľa učiteľa Louisa Brailla, ktorý ho vytvoril pre ľudí po strate zraku. Každý znak tvorí mriežka 6-tich znakov usporiadaných do obdĺžnika 2x3, prázdny znak sa používa ako medzera.

 

 

 

 

Úlohy:

1. Aký je rozdiel medzi jazykom a písmom?

2. Čo vieš o klinovom písme a hieroglyfoch?

3. Vymenuj typy hláskového písma?

4. Aké písacie potreby a materiály poznáš?

 

 

 

Použitá literatúra:

1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999

2. Dvořák, P. a Valachovič, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998

3. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Od staroveku k stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava1998

 

Obrazové materiály:

použité z uvedenej literatúry, www.carline.sk