Vypracovala: Juráková Beata



Dejepis, dejiny, história – to sú názvy vedy, ktorá sa venuje skúmaniu, poznávaniu a výkladu minulosti. Minulosť je všetko, čo sa už stalo a delíme ju na ďalekú (to, čo bolo veľmi dávno, dávno) alebo blízku (to, čo sa stalo nedávno).


 

Ako vznikol dejepis

 

Názov história pochádza z gréčtiny a je odvodený od starogréckeho slova „historeo“, čo znamenalo „dozvedieť sa otázkami“. Gréci chápali podstatu dejín nasledovne:


  1. Historické poznatky sa musia opierať o dôkazy.

  2. Dejiny nie sú jedna historka, ale viacej historiek.

  3. Všetko treba preveriť, či nejde o omyl.


Historici sa pokúšali zistiť čo sa stalo, ale aj prečo sa to stalo.

 

Slovo história (po slovensky dejiny, dejepis) má teda viac významov. Označovalo opis udalostí v časovom slede, skúmanie udalostí, ich príčin a dôsledkov, písanie a rozprávanie o minulých udalostiach.



Herodotos – „otec dejepisu“


Po prvýkrát sa pojem dejepis objavil v diele gréckeho spisovateľa a filozofa Herodota, ktorého označujeme za zakladateľa – „otca dejepisu“ (Herodotos žil v rokoch 484 pred Kr.- 430 pred Kr.).

Herodotos použil slovo historiá“ vo význame „výskum“. Herodotove Dejiny sú prvým zachovaným dielom gréckej historiografie. Opísal v nich vojenský konflikt medzi Perzskou ríšou a Gréckom, známy ako grécko-perzské vojny. Okrem konfliktu opísal aj predchádzajúce udalosti, dejiny národov (Médi, Peržania, Egypťania, Skýti, Gréci), ktorých sa konflikt týkal a opisy krajín, ktoré poznal z vlastných ciest (Malá Ázia, Egypt). Zaujímal sa však aj o príčiny a vplyvy udalostí. Dielo rozdelil do deviatich kníh a každú nazval menom jednej z múz (múza – v gréckych bájkach označenie deviatich bohýň, ochrankýň umenia a vedy). Múzou dejepisu a ochrankyňou historikov bola Kleió.

 

Herodotos

Zdroj:http://antika.avonet.cz/upload.cs/7/7d16c144_b_0_herodotos.jpg



Múza dejepisu Kleió

Zdroj:http://www.theoi.com/image/S20.3BKleio.jpg



Poznanie minulosti


Minulosť – dejiny poznávame z rôznych zdrojov. Sú to predmety, obrazy, fotografie, písomnosti atď. – nazývame ich historické pramene. Tie sú hmotné, obrazové a písomné. S historickými prameňmi pracujú historici, archeológovia, archivári a iní odborníci na históriu. Bez písomných správ o udalostiach, ktoré sa kdysi odohrali a ľuďoch, ktorí kedysi žili, by sme dnes o minulosti nevedeli nič. Vďaka opisom vieme ako a kde ľudia žili, čo jedli, ako sa obliekali, čím sa zaoberali a čo vytvorili. Opisov udalostí sa zachovalo obrovské množstvo, častokrát sa opisy tej istej udalosti od rôznych autorov odlišujú, sú skreslené alebo vymyslené, a preto je práca historikov veľmi ťažká. Musia totiž zistiť pravdu o udalostiach starých mnohé storočia a tisícročia. Keďže ľudia z týchto období už nežijú, musia sa spoliehať na dôkazy z nájdených predmetov a dochovaných písomností. Dnes historikom veľmi pomáha moderná veda, pomocou ktorej vedia napríklad z kostry človeka zistiť jeho vzhľad, vek, choroby, rasu atď.



Delenie dejín


Priestorové delenie - podľa územia:

 

  • všeobecné dejiny: dejiny sveta, Európy, Ázie.

  • národné dejiny: dejiny jednotlivých štátov, národov.

  • regionálne dejiny: dejiny jednotlivých územných celkoch – regiónov, miest, dedín.


Vecné delenie - podľa určitej oblasti ľudskej činnosti:

 

  • dejiny politiky, kultúry, vedy, techniky, štátu atď.

 

Chronologické delenie - opis udalostí, ako za sebou nasledovali v čase. Zaviedol sa už v počiatkoch histórie ako vedy. Historici rozdelili dejiny na viaceré obdobia – periódy, oddelené významnými historickými medzníkmi. Je to tzv. periodizácia dejín. Za medzníky zvyčajne vybrali významné politické udalosti.



Dnešná periodizácia dejín:


  • pravek: 4 mil. rokov pred Kr. - 3 tis. rokov pred Kr./medzník: vynález písma

  • starovek: 3 tis. rokov pred Kr. – 476/ medzník: zánik Západorímskej ríše

  • stredovek: 476 - 1492 / medzník: objav Ameriky K. Kolumbom

  • novovek: 1492 – 1789/ medzník: Francúzska buržoáznarevolúcia

  • moderné dejinydelíme na:

    • novšie dejiny: 1789 - 1918 / medzník: 1. svetová vojna

    • najnovšie dejiny: 1918 - koniec 20. storočia

    • súčasné dejiny: 21. storočie



Historické pramene


Zdroj:http://niznamysla.webzdarma.cz/hist_pracky.gif


Zdroj:http://www.jesensky.sk/pics/publikacie_obrazky/big/Archeologia_kontra_etika_3.jpg


Zdroj:http://www.zilina.sk/800/prva_pisomna_zmienka_1208_1.jpg




Význam dejepisu (dejín)


Z dejepisu sa dozvedáme o zmenách, ktoré sa odohrali v ľudských dejinách od najstarších čias po súčasnosť. Dejepis vysvetľuje, prečo sa tieto zmeny stali a aké mali pre ľudstvo dôsledky – dobré aj zlé. Minulosť nás učí pochopiť súčasnosť. Dejiny sú poučením pre ľudstvo, aby neopakovalo chyby, ktoré viedli k tragickým udalostiam (napr. vojnám).

Učia nás byť hrdými na históriu nášho štátu, mesta, dediny, rodiny, školy.



Úlohy:

1. Čo je dejepis a kde vznikol?

2. Koho pokladáme za „otca dejepisu“ a prečo?

3. Odkiaľ čerpáme vedomosti o minulosti?

4. Aká je dnešná periodizácia dejín?

 

Použitá literatúra:

1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999

2. Tonková, M. a Miháliková, M.: Dejepis pre 5. ročník základných škôl, SPN, Bratislava 2009

3. Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010


Obrazové materiály:

http://antika.avonet.cz/upload.cs/7/7d16c144_b_0_herodotos.jpg

http://www.theoi.com/image/S20.3BKleio.jpg

http://niznamysla.webzdarma.cz/hist_pracky.gif

http://www.jesensky.sk/pics/publikacie_obrazky/big/Archeologia_kontra_etika_3.jpg

http://www.zilina.sk/800/prva_pisomna_zmienka_1208_1.jpg