Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová

 

 

Až do roku 1581 boli krajiny dnešného Beneluxu súčasťou Nizozemska, skupiny 17 provincií. Medzi najvýznamnejšie provincie patrilo Flandersko s centrom v Bruggách a Gente a Brabantsko s centrom v Bruseli, ktorý bol de facto hlavným mestom Nizozemska. Do r. 1477 bolo Nizozemsko pod vládou burgundských vojvodov, ktorí ho spravovali prostredníctvom miestodržiteľa a generálnych stavov. Po r. 1477 pripadlo Nizozemsko ako veno Márie Burgundskej Habsburgovcom. Habsburgovci krátko nato obsadili aj španielsky trón, po vymretí rodu Jagellovcov im pripadol aj trón český a uhorský, čím vznikla v Európe obrovská ríša pod vládou jedného rodu. Takýto stav bol neudržateľný, a tak si Habsburgovci rozdelili svoju ríšu na španielsku a rakúsku časť. Nizozemsko pripadlo pod nadvládu španielskych Habsburgovcov. Po abdikácii kráľa Karola V. sa španielskym kráľom stal Filip II. (1556-1598). Filip nevedel po francúzsky ani holandsky a od r. 1559 sa v Nizozemsku neukázal. Ako náhradu za seba poslal na miestodržiteľký post svoju nevlastnú sestru Margarétu Parmskú a ako hlavného radcu jej doporučil neznášanlivého biskupa (neskôr kardinála) Granvella.

 

Ako v ostatných európskych krajinách, aj v Nizozemsku našli v dvadsiatych rokoch 16. storočia odozvu myšlienky reformácie. Početnejšie zastúpenie tu mali predovšetkým kalvíni a anabaptisti, v menšej miere luteráni. Hoci väčšina obyvateľstva, hlavne v južnej časti krajiny, zostala katolícka, reformácia sa presadila medzi vplyvnými ľuďmi: aristokraciou a bohatými obchodníkmi. Habsburgovci neboli v Nizozemsku nikdy populárni – ich vládu od začiatku sprevádzali nepokoje, no Filip II. svojou nerozvážnou politikou zvyšovania daní, obmedzovania stavovských samospráv a prenasledovania stúpencov reformácie, proti sebe pobúril vplyvných nizozemských šľachticov, princa Viliama Oranžského (miestodržiteľa provincií Hollandu, Utrechtu a Zeelandu), grófa Egmonta (miestodržiteľa Artois a Flanderska) a grófa Hoorna (miestodržiteľa Geldernu a Zutphenu), ktorí utvorili Ligu vysokej šľachty, podporovanú aristokraciou a bohatými mešťanmi, a nátlakom donútili kráľa v r. 1564 odvolať Granvella a o rok neskôr predložili Margaréte Parmskej požiadavku na zrušenie inkvizície, zmiernenie protireformačných zákonov a obmedzenie hospodárskeho a politického tlaku zo strany Španielska. Uprostred rokovaní však vypuklo na juhu krajiny ľudové povstanie (1566-67), ktoré malo charakter radikálneho protestantského obrazoboreckého boja. Filip II. poslal proti vzbúrencom desaťtisícovú armádu pod velením vojvodu z Alby, ktorá vzbúrencov porazila. Vojvoda z Alby, ktorý sa stal novým nizozemským miestodržiteľom, zaviedol vládu teroru. Viliamovi Oranžskému sa podarilo ujsť do Nemecka, no grófi Egmont a Hoorn boli popravení za urážku kráľovského majestátu. Zvláštny súd osdúdil na smrť 12.000 osôb, z nich bolo 8.000 popravených, ostatným sa podarilo ujsť, no ich majetky boli skonfiškované. Vojvoda zaviedol daň z každej kúpy a predaja, ktorá ohrozovala hospodárstvo krajiny. Viliam Oranžský medzitým zhromaždil s francúzskou pomocou vojsko a r. 1568 vtrhol do Nizozemska, no bol porazený početne menšou, ale lepšie vyzbrojenou a vycvičenou armádou vojvodu z Alby.

 

V tej dobe však už v Nizozemsku silnelo hnutie tzv. lesných a morských gézov (boli to ozbrojené skupiny zbojníkov a pirátov, ktoré prepadávali a vraždili kňazov a plienili kláštory). Pripájali sa k nim aj radikálni príslušníci nižšej aristokracie a v roku 1569 sa na ich čelo postavil sám princ Viliam a v apríli 1572 sa vylodili pri meste Brielle. Postupne sa im podarilo ovládnuť Holland, Zeeland a časť Fríska. Boje boli zdĺhavé, raz víťazila jedna, raz druhá strana. Kráľ odvolal v r. 1573 z funkcie vojvodu z Alby, no revolta sa šírila ďalej. Pretože povstalci na obsadených územiach zavádzali tvrdý postup proti katolíckej cirkvi a duchovenstvu, nenašli dostatočnú podporu v južných provinciách, ktoré boli väčšinovo katolícke. V roku 1576 sa stretli v Gente generálne stavy južných provincií: Brabantu, Flanderska a Hennegavska a spísali tzv. gentskú pacifikáciu, dohodu medzi južnými a severnými provinciami o tom, že si provincie nebudú navzájom zasahovať do náboženských záležitostí. Povstanie proti španielskej nadvláde však naďalej prebiehalo na celom území Nizozemska. Situácia sa upokojila až po nástupe Alessandra Farmesseho, vojvodu z Parmy do miestodržiteľského úradu. V roku 1579 uzavreli južné provincie s miestodržiteľom tzv. arraskú úniu, o pár dní neskôr vytvorilo 7 severných provincií ( Holland, Zeeland, Utrecht, Geldern, Groningen, Frísko a Overjissel) utrechtskú úniu. Tá r. 1581 zosadila kráľa Filipa II a za miestodržiteľa vyhlásila Viliama I. Oranžského. V roku 1585 uzavrela s Anglickom dohodu o ochrane a spolupráci. Až do roku 1607 však trvali bojové akcie medzi severom a juhom. Rozdiely medzi oboma časťami bývalého Nizozemska sa však natoľko prehlbovali (väčšina severného obyvateľstva konvertovala na kalvinizmus), že ani jedna strana už naozaj netúžila žiť v spoločnom štáte. V roku 1609 bojujúce strany uzavreli prímerie a Španielsko muselo uznať slobodné severné Nizozemsko ako samostatný štát. Definitívne uznanie nezávislosti však na medzinárodnom poli severné provincie dosiahli až v r. 1648, po skončení tridsaťročnej vojny. Južné provincie(dnešné Belgicko) však zostali pod nadvládou Habsburgovcov až do 19. storočia. Predstavitelia podnikavej kalvínskej buržoázie ušli na sever, čo spôsobilo spomalenie hospodárskeho rastu južných provincií. Nizozemsko sa naopak stalo vyspelým európskym štátom.Rozvíjal sa tu textilný priemysel, rástli nové manufaktúry. Projekty vysúšania močiarov a jazier zväčšili podiel poľnohospodárskej pôdy a zvýšili výnosy roľníkov. Ako prímorská krajina Nizozemsko vybudovalo rozsiahle loďstvo a založilo Východoindickú spoločnosť, ktorá obchodovala s portugalskými kolóniami v juhovýchodnej Ázii, ba dokonca s Čínou a Japonskom. Nizozemsko sa zmocnilo Cejlónu a Indonézie. V Afrike sa Holanďania usadili v Kapsku, v Amerike založili Nový Amsterdam, neskorší New York.

 

 

Otázky:

  1. Koľko provincií tvorilo pôvodné Nizozemsko a kto v nich vládol do roku 1477?
  2. Ktorý rod ovládal Nizozemsko od konca 15. storočia?
  3. Aký bol rozdiel medzi severnými a južnými provinciami v náboženskej otázke?
  4. Kto boli predstavitelia umiernenej šľachty a čo požadovali?
  5. Aký malo charakter ľudové povstanie v rokoch 1566-7?
  6. Charakterizuj vládu vojvodu z Alby.
  7. Kto to boli morskí a lesní gézovia?
  8. Kedy vznikla arraská a utrechtská únia?
  9. Ktorý štát podporoval Nizozemsko po vyhlásení nezávislosti?
  10. Aká situácia bola v južných provinciách po vyhlásení nezávislosti severných provincií?

 

 

 

 

Použitá literatúra:

Kol. aut.: Dějiny evropské civilizace II, Paseka, Praha, 1999

Ganeri A.: Martell H.M., Williams B., Encyclopedia of world history, Parragon Books ltd., 2003

Kol. aut.: Dejepis pre 2. ročník gymnázia, SPN,Bratislava 1986

Kol. aut.: Svetové dejiny II., SPN, Bratislava 1970