Nezamestnanosť a jej dôsledky

 

Práca pre človeka predstavuje nevyhnutnosť, ktorá je pre jeho život, fungovanie a existenciu dôležitá. Prostredníctvom práce človek získava finančné prostriedky, spoločenský status a je prostriedkom sebauplatnenia a rozvoja ľudského potenciálu. 

 

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nezúčastňuje pracovného procesu. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Tých, ktorí pracovnú silu ponúkajú, tzn. chcú sa zamestnať u tých, ktorí pracovnú silu potrebujú, je viac ako tých, ktorí túto pracovnú silu hľadajú.

Podľa odborníkov ekonómov je určité percento nezamestnanosti sprievodným javom zdravého vývoja trhového hospodárstva. Ide ale o negatívny jav, ktorý výrazne zasiahne do života človeka, ktorého sa týka. V demokratickej spoločnosti je dôležité, aby sa nedotkol dôstojnosti človek, čo si vyžaduje vynaložiť nemalé sily a prostriedky na udržanie čo najnižšieho percenta nezamestnanosti a na nevyhnutnú podporu tých, ktorých sa nezamestnanosť dotkla.

Nezamestnanosť je pre ľudí veľmi bolestná skúsenosť, sprevádzaná ťažkými a zložitými osobnými, rodinným krízami, ktoré je potrebné zvládnuť, pretože berú životné istoty, častokrát aj nádej do budúcnosti. Výrazne negatívne postihuje najmä starších ľudí, ktorí ešte zažili komunistický režim, v ktorom mal prácu každý a každý aj musel pracovať. Umelo sa udržiaval 100 % zamestnanosť. Mnohí ľudia vykonávali len tzv. „prácu“, ktorú nikto nepotreboval, a tak spoločnosti neprinášala úžitok. Z uvedeného dôvodu klesala hodnota práce, mnohí ľudia si prácu nevážili, považovali ju za samozrejmosť a po zmene režimu prežívali práve v dôsledku rasu nezamestnanosti, ktorá sa dotkla mnohých, veľký šok. Výpoveď, ktorú dostali, znamenala a aj dnes znamená  pre nich veľký zlom v živote, s ktorým sa mnohí nevedeli a ani nevedia  vyrovnať. Medzi rizikové skupiny, ktoré môžu  a často aj majú problém so zamestnaním sa, patria aj napr. mladiství absolventi škôl, ženy po materskej dovolenke, uchádzači o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosťou, dlhodobo evidovaní a problémoví uchádzači,...

Strata zamestnania je nepochybne pre každého človeka zdrojom stresu a duševného napätia. Niektorí autori prirovnávajú reakcie zo straty zamestnania k reakciám pri strate blízkeho človeka. 

Zdroj obrázka: liek.beautywoman.sk (citované 11.7.2016)

Vývojové fázy nezamestnanosti:

  1. 1. Šok býva prvou bezprostrednou reakciou na stratu zamestnania, neschopnosť uveriť. Po ňom prichádza i hnev, že tomu tak skutočne je. Ďalšie pocity nemusia byť len negatívne, krátkodobo môže človek pociťovať úľavu, voľnosť a dostatok času. 
  1. 2. V druhej fáze nezamestnaný aktívne hľadá nové miesto a je optimistický. Pokiaľ však nenájde zamestnanie v krátkej dobe, alebo aspoň nádej, že ho nájde, jeho postoj sa mení. 
  1. 3. Tretia fáza je akýmsi medzníkom, ktorý je daný mierou pocitu závažnosti situácie. Nezamestnaný človek zisťuje, že je ohrozený viac, než sa mu zdalo na začiatku. Svoju situáciu prežíva ako stres, stráca pocit pohody a vnútornej rovnováhy, cíti napätie, úzkosť a stáva sa pesimistickým. 
  1. 4. Fáza adaptácie na štýl života nezamestnaného nastáva, pokiaľ nezamestnaný nemôže nájsť prácu po dlhšiu dobu, ktorá je individuálne rôzna. Je typická rezignáciou, stratou nádeje, fatalizmom, pasivitou a apatiou. Človek prestáva byť aktívny, pretože si myslí, že to aj tak nemá zmysel, znižuje svoju ašpiráciu a sebahodnotenie.

 

Dôsledky straty zamestnania:

  • ekonomické (zhoršuje sa životná úroveň), 
  • psychické (pokles sebavedomia, depresie, uzatváranie sa do seba,...),
  • sociálne (strata sociálneho statusu, naštrbujú sa rodinné vzťahy),
  • zdravotné (zhoršenie zdravotného stavu, pokles odolnosti organizmu).

 

Veľmi výrazne nezamestnanosť zasahuje rodiny:

  • zmenou vo vzťahoch medzi rodinnými príslušníkmi,