Nevetné výpovede sú známe aj ako jednočlenné vety a môžu byť tvorené aj bez toho, aby obsahovali plnovýznamové sloveso. Takéto vetné jednotky sú však viazané na komunikačnú situáciu, bez ktorej by nebolo možné ich plne pochopiť. Okrem komunikačnej situácie ich môžu upresňovať aj ďalšie, napríklad zvukové a lexikálne jazykové prostriedky.

 

 

Niektoré zo zvyčajných komunikačných situácií:

 

  1. Hoy. (Dnes.) – Oznamovací spôsob. Oznámenie, že niečo sa udeje dnes.

  2. ¿Hoy? (Dnes?) – Otázka či sa niečo má stať dnes.

  3. ¡Hoy! (Dnes!) – Rozkaz, že niečo je nutné vykonať dnes. Zvolanie, že niečo sa stane dnes.

  4. Posiblemente hoy. (Možno dnes.) Uvažovanie o tom, že sa možno stane niečo dnes.

  5. Seguramente hoy. (Určite dnes.) Uistenie, že sa niečo stane dnes.



Podľa toho, aký slovný druh tvorí základný člen nevetných výpovedí sa tieto delia na:

 

  1. Výpoveď substantívna


El substantivo (podstatné meno) tvorí základný člen substantívnej nevetnej výpovede.

 

Podstatné meno nemusí byť vo vete doprevádzané členom. V slovenčine stojí v prvom páde, teda v nominatíve. Môžu plniť funkciu:


 

  1. Nápis (oznam)

     

El secreto de Argentina (Tajomstvo Argentíny)

Código postal (smerové číslo - PSČ)

El Mundo (Názov periodika)

Una importante contribución de Andaluzía (Významný príspevok Andalúzie)


 

  1. Otázka

 

¿Goya, pintor de los reyes? (Goya, maliar kráľov?)

¿Marisol, mujer de Juan? (Marisol, Juanova žena?)


 

  1. Zvolanie

 

¡Qué pena! (Aká škoda!)

¿Lo has visto? (Videl si to?)

¡Qué gracia! (To je ale vec!)


  • Pri zvolaní sa jedná najmä o štylistický rozdiel. V doslovnom preklade by sme výraz ¡Qué gracia! prekladali ako „Aká vec“, čo znie pomerne nadnesene.


 

  1. Výraz cúanto, -a, -os, -as sa často prekladá do slovenčiny ako vetná konštrukcia s ukazovacím zámenom a podstatným menom v druhom páde (genitíve).

 

¡Cuánta gente! (Koľko ľudí!)

¡Cuántos colores! (Koľko farieb!)

¡Cuántos pájaros! (Koľko vtáctva!)


 

  1. Existuje aj vetná konštrukcia:

 

Určitý člen + podstatné meno + vedľajšia veta s que

 

¡Los pájaros que volaban! (Tých vtákov!)

¡La gente que sacudió! (Tých ľudí!)

¡Los autores que escribió! (Tých autorov!)


 

 

  1. Výpoveď adjektívna

 

El adjetivo (prídavné meno) je základným členom nevetnej výpovede adjektívnej. Delia sa podobne ako pri nevetnyćh výpovediach substantívnych:

 

 

  1. Oznamovacie

 

Muy natural (Názov časopisu)

 

  • Aj tu môžu byť prídavné mená doprevádzané ukazovacím zámenom lo

 

Lo nunca oído. (Nikdy nepočuté.)

Lo nunca hecho. (Nikdy nespravené.)


 

  1. Zvolacie

     

  • Pri zvolacích vetách sú malé rozdiely oproti slovenčine:

 

¡Qué bueno! (To je ale dobré!)

¡Qué horrible! (To je ale strašné!)


 

  1. Vzťažné

 

¿Contento? (Spokojný?)

¿Feliz? (Šťastný?)


  • Prídavné mená v týchto výpovediach môžu nadobúdať význam častíc:

 

Nada, nada, nada. Bueno, en la televisión.. (Nič, nič, nič. Teda v televízii...)


 

  1. Výpoveď adverbiálna

 

El adverbio (príslovka) je základným členom adverbiálnej nevetnej výpovede.

 

Aquí abajo. (Tu dole.)

Allí al fondo. (Tam vzadu.)

Sólo dos días. (Len dva dni.)



Zopakujte si:
To je ale škoda!
Obchodný zákonník.
Dážď, dar od Boha?
Posledný?

Použitá literatúra:
Vlastné poznámky
Valerio Báez San José: Moderní gramatika španělštiny