Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš


 

Náboženská filozofia vychádza ako nám už názov prezrádza z rôznych typov náboženstva. Veľký vplyv na ňu má islam, kresťanstvo, hinduizmus či budhizmus. Náboženská filozofia síce patrí do filozofie 20. storočia, no jej korene siahajú až do stredoveku do čias sv. Tomáša Akvinského. Dnes sa z jeho učenia vyvinul Novotomizmus. Všeobecne môžeme náboženskú filozofiu rozdeliť na katolicizmus (teilhardizmus, novotomizmus a personalizmus) a protestantizmus (dialektická teológia a protestantský personalizmus)


Novotomizmus: vychádza z učenia sv. Tomáša Akvinského. Predstaviteľom tohto prúdu bol Jacques Maritain (1882 – 1973). Maritain bol zástancom klasického tomizmu. Maritain presadzoval ideu integrálneho humanizmu, ktorý hovorí, že každá jedna kultúra má svojské (jedinečné) prejavy humanizmu a ľudskosti. Všetky druhy humanizmu všetkých kultúr smerujú k jednému cieľu a tým cieľom je Boh.


Personalizmus sa zaoberá postavením človeka ako jednotlivca vrámci celej spoločnosti. Predstaviteľom personalizmu je E. Mounier. Mounier vyzdvihuje človeka ako jedinečnú aktívnu zložku spoločnosti. Človek je schopný vnímať seba samého a okolitý svet, hodnotiť, rozhodovať sa. Je to veľmi vyspelá osoba, ale nie je úplne dokonalá. Najdokonalejšou bytosťou je Boh. Boh pritom stvoril človeka na svoj obraz. Boh je tvorcom človeka a všetkého. Podľa Mouniera je práve príroda prepojenie Boha a človeka. Boh sa nám ukazuje v prírode.


Teihardizmus: Jeho zakladateľom a hlavným predstaviteľom je:


 

Teilhard de Chardin(1881 - 1955)


Zdroj:1.http://omegapointgallery.com/images/pierre_teilhard_de_chardin.bmp

 

Teilhard de Chardin bol úspešným paleontológom, ktorý bol vo svojej vedeckej práci veľmi úspešný (okrem iného bol účastný objavenia „Sinantropa“). Teilhard de Chardin sa snaží zjednotiť vieru a vedu v oblasti chápania života. V jeho filozofii bolo veľa pre cirkev problematických tvrdení. Chardin napr. tvrdil, že človek je výsledkom evolúcie, ktorý má tri stupne a to sú:

 

  1. Život pred – je to matéria

  2. Život – človek začína myslieť (matéria sa spája s mysľou a  rozumnosťou)

  3. Život po - je to posledný bod duchovného vývinu, kde sa prejavuje pôsobenie Ježiša Krista. Dosiahnutie konečnosti a dokonalosti ľudského bytia.

 

Najvýznamnejšie diela Teilharda de Chardina sú: Božské prostredie“ , „Ľudský fenomén“,

 

 

 

Štrukturalizmus


Štrukturalizmus sa datuje do obdobia druhej polovice dvadsiateho storočia. Bol spojený predovšetkým s francúzkymi predstaviteľmi a vyvinul sa z humanistického prúdu štrukturalizmu.


Štrukturalizmus totiž vznikol v rámci humanitných vied a až neskoršie vznikol aj ako filozofický prúd. Hlavne v oblasti jazyka (lingvistika) výrazne ovplyvnil vedcov toho času. Známy bol napr. jazykovedec Ferdinand de Saussurre.


Hlavným pojmom štrukturalizmu je "štruktúra". Štruktúra je niečo, čo možno badať mimo subjektu samotného. Je to objektívne existujúci jav v každej veci. Štrukturalizmus sa snaží vysvetliť ako funguje jazyk, pričom hovorí, že každý jeden celok je tvorený istou štruktúrou. No táto štruktúra nie je jedna. Celok je tvorený mnohými pospájanými štruktúrami, pričom tieto majú medzi sebou isté vzťahy. Vzťahy týchto štruktúr sa snaží štrukturalizmus vysvetliť.


Človek závisí od jazyka, lebo jazykom vyjadruje isté obsahy. To znamená, že podlieha istým štruktúram, ktoré sú na rozdiel od neho nezávislé. Jazyk je pri tom ucelený systém, do ktorého človek prichádza svojím narodením a je teda prinútený sa tomuto jazyku, (a teda štruktúram) podvoliť. Ferdinand de Saussure tvrdí, že jazyk je úplný systém slov. Známa je jeho "idea diferencie", pri ktorej tvrdí, že pojem môžeme pochopiť jedine tak, že ho vieme odlíšiť od ostatných pojmov.

 

 

Michel Foucault (1926 - 1984)


Zdroj:http://humanobsas.files.wordpress.com/2008/07/uppsala-michel-foucault-1.jpg

 

Michel Foucalt sa narodil v roku 1926 vo francúzskom mestečku Poitiers. Foucalt bol najznámejším predstaviteľom filozofického štrukturalizmu. Okrem filozofie sa venoval aj histórii. Pôsobil na rôznych univerzitách v USA a vo Francúzsku. Umrel ako 58 ročný na AIDS.


Vo svojej filozofii si bral veľký príklad z Ferdinanda de Saussura. Podľa Michela Foucaulta ľudská myseľ je závislá od tzv. poriadku vedenia. Tento poriadok má pri tom každý človek a určuje postupnosť pri vedení. Myslenie človeka totiž Foucault nepovažuje za slobodné, ba naopak. Človek poznáva na základe istej šablóny, vďaka ktorej o veciach rozmýšľa a vyjadruje sa o nich. (V istých šablónach a nijak inak).


Dokonca aj myslenie o reálnom svete sa uskutočňuje na základe štruktúr jazyka. Podľa Foucalta sa tu štruktúra jazyka spája so sociálnymi a ekonomickými vzťahmi. Človeka štruktúry ovplyvňujú vtedy, keď rozpráva i koná. Uskutočňujú sa práve cez jednotlivca. Štruktúry nás ovplyvňujú až natoľko, že Foucault tvrdí, že treba pochybovať o základoch myslenia.


Pravdivosť je relatívna, závisí od tej ktorej spoločnosti. Existuje veľmi veľa dogiem, v ktoré ľudia jednoducho veria a prijímajú ich za svoje. Toto prijímanie chápe Foucault ako neslobodu. Ak by sme sa ich dokázali zbaviť, snáď by sme dokázali byť trochu slobodní.


Celé svoje učenie predstavuje vo svojej knihe „Slová a veci“. Toto dielo je zároveň jedno z najvýznamnejších diel filozofie štrukturalizmu. Druhé dielo je „Archeológia poznania“. Foucault ovplyvnila aj daľších významných filozofov „Jacquesa Lacana“, a „Jacquesa Derrida“.



Zdroj obrázkov:

 

  1. http://humanobsas.files.wordpress.com/2008/07/uppsala-michel-foucault-1.jpg

  2. http://omegapointgallery.com/images/pierre_teilhard_de_chardin.bmp


Použitá literatúra:


  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005