Vypracovala: Juráková Beata


Každá udalosť sa odohrala niekedy a niekde – teda v čase a priestore. Práve čas je veličina, ktorú si ľudia uvedomovali od pradávna. Všímali si kolobeh prírody, striedanie ročných období, aby vedeli, kedy majú orať, siať, zbierať úrodu. Postupne sa naučili čas určovať a rozdeľovať.

Čas merali rôznymi zariadeniami, nazývanými podľa časovej jednotky - hodiny (slnečné, presýpacie, mechanické, digitálne).

 

Časové úseky:

Kratšie - roky, mesiace, týždne, dni, hodiny, minúty a sekundy

Dlhšie - desaťročia, storočia, tisícročia...

 

Tak vznikol kalendár súpis dní a mesiacov jedného roka.

Slovo kalendár je odvodené od latinského slova calendae – označovalo začiatok nového mesiaca. Všetky kalendáre – a v dejinách ich bolo množstvo – boli výsledkom dlhodobého pozorovania. Základom bolo vytvorenie pojmu deň a spoznanie striedania dňa a noci. Bolo potrebné spoznať pohyb nebeských telies, najmä Slnka a Mesiaca, na čo slúžila veda astronómia.

Každá vyspelá civilizácia mala svoj vlastný kalendár, platný v danom období. Presnosť týchto kalendárov bola rôzna.

 

Základom nášho (kresťanského) kalendára sa stal juliánsky kalendár starých Rimanov. Vznikol v roku 46 p.K. na podnet slávneho rímskeho diktátora Julia Caesara. Spolu s astrológom Sosigenom stanovili dĺžku roka na 365 a štvrť dňa – preto bol každý štvrtý rok priestupný. Rok mal 12 mesiacov a začínal sa 1. januára.



Nebol však úplne presný, a to prekážalo najmä kresťanskej cirkvi, lebo sa podľa neho tažšie určovali cirkevné sviatky. Preto sa v 16. storočí pápež Gregor XII. rozhodol vydať nový kalendár, ktorý sa nazýva gregoriánsky a kresťania ho používajú dodnes. Trvalo mnoho storočí, kým sa nový kalendár ujal, ale dodnes neexistuje jednotný svetový kalendár.

Takmer na celom svete sa však používa kresťanský letopočet.

Letopočet poradie rokov, ktoré uplynuli od významnej udalosti. Pre kresťanov je to rok narodenia Krista, označený ako rok 0.

Všetky udalosti pred týmto rokom sa označujú pred Kristom - skratka p.K.- napr. rok 554 p.K.

Všetky udalosti po tomto roku sa označujú po Kristovi - bez skratky - napr. rok 554

 

 

História ľudstva je dlhá tisíce rokov, a tak učenci začali spájať roky do väčších časových úsekov – desaťročí, storočí a tisícročí.

 

Počítanie storočí a tisícročí

storočia

1. január roku 1...........................31.december roku 100.......1. storočie

1.1. 101............................31.12. 200.............................2. stor.

1.1. 201............................31.12. 300.............................3. stor.

301.......................................400.............................4. stor.

401.......................................500.............................5. stor.

901......................................1000..............................10. stor.

1001......................................1100..............................11. stor.

1101......................................1200..............................12. stor.

1201......................................1300..............................13. stor.

1901......................................2000.............................20. stor.

2001......................................2100.............................21. stor.

 

tisícročia

1. január roku 1...........................31. december roku 1000.......1. tisícročie

1.1. 1001...........................31.12. 2000.............................2. tisícročie

1.1. 2001...........................31.12. 3000.............................3. tisícročie

 

dekády

- počítanie rokov na desaťročia.

Napríklad: 1900.........1910..........začiatok 20. storočia

1910.........1920..........10. roky 20. stor.

1920.........1930..........20. roky 20. stor.

1930.........1940..........30. roky 20. stor.

1940.........1950..........40. roky 20. stor.

1990.........2000..........90. roky 20. stor. alebo koniec 20. stor.

 

Teda: rok 214 je 3. storočie a 1. tisícročie

rok 2008 je 21. storočie a 3. tisícročie

 

Delenie histórie ľudstva na obdobia:

Pravek

hranica medzi nimi: Vynález písma Sumermi – 3000 p.K

Starovek

hranica: Zánik Západorímskej ríše – rok 476

Stredovek

hranica: Objavenie Ameriky – rok 1492

Novovek

 

Úlohy:

1. Čo je letopočet a čo je začiatokom nášho letopočtu?

2.Aký kalendár používame dnes?

3. Do akého storočia patria roky 123, 587, 1239, 2001?

4. Aká udalosť je hranicou medzi starovekom a stredovekom?

 

 

Použitá literatúra:

1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999

2. Znášik, M.: Kalendáre v premenách času, Považské múzeum, Žilina 2001