Dve mozgové hemisféry spája svorové teleso, corpus callosum, mohutný povrazec nervových vláken prepravujúci informácie obidvoma smermi. Svorovému telesu trvá celých desať rokov kým dospeje, takže v skorých štádiách obmedzuje prenos informácii v mozgu malého dieťaťa. Predĺžené dospievanie svorového telesa je jedným z vysvetlení, prečo si len málo z nás pamätá udalosti z raného detstva. S tým súvisí aj skutočnosť, že malé deti majú veľmi slabé výsledky v testoch, ktoré vyžadujú prenos informácie z jednej hemisféry do druhej, napríklad ukázať pravou rukou na predmet v ľavej ruke. Corpus callosum, najväčší zväzok nervových buniek v mozgu (termín = „teleso s tvrdou kožou“) prenáša svojimi 800 miliónmi spojení informácie z jednej hemisféry do druhej. “SPLIT BRAIN“ – dva mozgy v jednej hlave. V šesťdesiatych rokoch vedci u zvlášť ťažkých prípadov epilepsie, ktoré by inak končili smrťou, prerušili svorové teleso. Táto operácia, ktorej výsledok sa nazýva „split brain“, bola mimoriadne úspešným lekárskym zákrokom, ktorý však mal rozsiahle vedľajšie účinky: „split brain pacientova“ pravá hemisféra „nevedela“, čo robí pravá ruka. Ak pacient uvidel nejaký útvar v ľavej časti zorného poľa, bol tento obraz skríženým očným nervom prenášaný len do pravej hemisféry. Je teda zrejmé, že jedinec po tejto operácii nemohol pravou rukou uchopiť ani prekresliť nič z ľavej časti zorného poľa. Ešte prenikavejší účinok nastal v schopnosti hovoriť. Operovaný pacient nedokázal pomenovať alebo popísať slovami nič, čo držal v ľavej ruke alebo videl len v ľavej časti zorného poľa, lebo rečové centrá sú umiestnené (u pravákov) v ľavej hemisfére. Ak sú hemisféry navzájom oddelené, je ľavá polovica zorného poľa reprezentovaná len v pravej hemisfére. Ak má pacient reagovať na podnet z ľavého zorného poľa len pravou rukou (riadenú ľavou hemisférou) alebo slovne (u pravákov je rečové centrum v ľavej hemisfére), nepodarí sa mu to, lebo priame spojenie medzi hemisférami je prerušené. Prekvapivým výsledkom pokusov s operovanými pacientmi bolo zistenie, že pacient, ktorému ukázali obrázok nahého dievčaťa v ľavom zornom poli, nepozoroval nič okrem svetla, ktoré vnímal vždy, keď mu bolo ukázané niečo naľavo. Ale tvár sa mu akoby rozjasnila. Pozorovateľ hovoril o akomsi „vnútornom smiechu“, začervenaním alebo dokonca o chichotaní, niekedy až o zmene nálady.