Živý bič

- patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané diela novodobej slovenskej prózy. Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Jeho dejiskom je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom", avšak nie mimo kolobehu dejín. Ozveny frontových udalostí doliehajú aj sem. Pod ich vplyvom sa zauzľujú ľudské osudy a silnie živelný odpor dediny. Popri celom rade výrazných, až monumentálne vykreslených postáv, má Živý bič aj svojho kolektívneho hrdinu. Je ním prostý dedinský ľud, ktorý na vonkajšie popudy reaguje ako jedna bytosť. Preto sa tento druh románu označuje ako unanimistický (lat. una anima = jedna duša).

Kompozične sa Živý bič rozčleňuje na 2 časti: STRATENÉ RUKY a ADAM HLAVAJ. Hoci ich dejová výstavba je odlišná, obidve časti úzko spolu súvisia a vytvárajú jeden významový celok. V prvej časti autor súbežným radením zdanlivo izolovaných príbehov oboznamuje čitateľa s dobou, prostredím a postavami, rozvíja prvé konflikty.

Na začiatku Ráztočania poznajú slovo vojna, ale nechápu jeho skutočný zmysel a dosah. Začali si ho uvedomovať až vtedy, keď z obchodov zmizla múka a petrolej, všetko navidomoči zdraželo a polia ostávali neobrobené. Neúprosnú skutočnosť vojny pripomenul Ráztočanom návrat Ondreja Koreňa z frontu ako bezrukého a nemého mrzáka. Od tejto epizódy sa dejová krivka románu prudko dvíha. Urban dedinský ľud neidealizuje, ale vedie ostrú deliacu čiaru medzi ním a príslušníkmi panskej vrstvy.

Už v prvej časti Stratené ruky sa čitateľ priamo v dejovej akcii oboznamuje s väčšinou románových postáv, ktorými Milo Urban zaľudnil svoj Živý bič. Niektoré z týchto postáv (Koreň, Ilčíčka, Kúrňava, Mrva) vymodeloval podľa životných predlôh, pričom ich dotvoril v súlade s celkovým poňatím románu. Aj zúčtovanie ľudu s nenávideným notárom Okolickým v závere románu bolo podľa priznania autora motivované skutočnou udalosťou.

Druhá časť, Adam Hlavaj, je ucelenejšia. Zjednocuje ju hlavná postava románu Živý bič, Adam Hlavaj, ktorý až v nej bezprostredne vstupuje do deja. Adam Hlavaj zbehne z východného frontu a skrýva sa v Ráztokách. Vo vzbure proti vrchnosti ho ešte viac utvrdzuje nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Hlavaj sa stáva hlavným nositeľom deja až po záverečné kapitoly románu, keď do popredia opäť vystupuje ľud, aby sa živelnou vzburou proti pánom a rabovačkami pomstil za odveký útlak a vojnové útrapy. Adam Hlavaj je viacvýznamová postava. Je samým sebou, t. j. živelným vzbúrencom proti vojne a spoločenskému útlaku, pomstiteľom osobnej krivdy, ale aj symbolickým vyjadrením mravnej veľkosti slovenského ľudu.

- dôležitou epickou zložkou je obraz vnútorného sveta A. Hlavaja, ktorý po dezercii z vojny chcel pomstiť nielen tragédii svojej ženy, svojej rodiny, ale predstavuje živelná kolektívny oproti všetkému, čo ho utláča v mene slobody. Hlavaj svojim konaním symbolizuje zároveň odpor ľudu proti vojne a sociálnemu útlaku.

Milo Urban Živým bičom prekonal tradíciu popisného realizmu hlbším ponorom do individuálneho i spoločenského bytia. S tým súvisí uňho aj zmena v rozprávačských postupoch a výrazových prostriedkoch (vnútorný monológ, lyrizácia slovesného prejavu), ako aj v kompozičnej výstavbe románu (kontrastné radenie krátkych príbehov v prvej časti románu).

- prvé dielo, kde sa o slobode nerojčí, ale kde sa tento pojem chápe ako skutočnosť. V tom je veľký rozdiel medzi jeho dielom a Timravinými Hrdi­nami. Živý bič je realistický román, je preniknutý láskou k prostému člo­veku.

ROMÁNOVÝ CYKLUS o osudoch hornooravskej dediny Ráztoky a národa od zač. 1. svetovej vojny do konca 2. svetovej vojny. Tvorí ho 5 románov.

ŽIVÝ BIČ,            HMLY NA ÚSVITE - autor tu analyzuje povojnové a poprevratové pomery

V OSÍDLACH,       ZHASNUTÉ SVETLÁ - podáva umelecké svedectvo o dramatickom a tragickom období od predmníchovských udalostí v jeseni 1938 do vyhlásenia Slovenského štátu. Dielo má autobiografické črty v postave redaktora Adama Hlavaja a vystupujú v ňom viaceré postavy z predchádzajúcich románových prác.

KTO SEJE VIETOR - opisuje udalosti 40. rokov až do vypuknutia SNP

Milo Urban - Živý bič

Do zaostalejšej slovenskej dedinky Ráztok začínajú prenikať prvé zvesti o vojne. Doteraz ľudia nechápali celkový význam slova vojna."Počuli, koľko Rusov sa utopilo v Mazúrskych jazerách, ako komitáči strieľali v Srbsku na uhorské vojsko a ako vojaci na Doberdovskej lúke umierali smädom, ale to všetko bolo kdesi ďaleko."(str. 9)

Do dediny sa vrátil mladý Ondrej Koreň ako mrzák - chýbala mu jedna ruka a nemohol hovoriť. Až teraz si ľudia začínajú uvedomovať, že vojna sa týka aj ich, že nie je ďaleko, ale postihne i Ráztočanov. Jedným z jej prejavov bolo odvádzanie vojakov. Musel narukovať aj Štefan Ilčík, syn Ilčíčky, hrdý ako ona.

Celá dedina pozoruje aj Evu Hlavajovú, ktorá má muža na fronte a čaká dieťa. Nikto nevie, kto má byť otcom. Ona a vinník - notár Okolický - o tom mlčia.

Ondrejova milá - Krista Dominová - ho už nechce. Šťastie hľadá u žandárskeho strážmajstra Angyala, ktorý ju berie len ako hračku.

V dedine sa vojna prejavuje čoraz častejšie. Ľudia musia odovdávať dobytok. Keď sa ich pár vzbúri, je to ešte len neuvedomelý prejav odporu. "Bol to mimovoľný prejav bytosti, živého tela, ktoré pichli a ktoré sa pritom mimovoľne trhlo."(str. 65)

Ilčík neznášal prísnu disciplínu a najmä čatára Rónu. Raz ho zabije a sám je za to popravený.

Krista Dominová sa zľakne prudkosti Angyalových citov a ujde mu, keď ju chce pobozkať. Stretne sa s Ondrejom a vedie si ho domov, že sa za neho vydá, ale Ondrej ju už nechce.

Eva Hlavajová mlčí o tom, kto bude otcom dieťaťa, pretože jej notár za mlčanie sľúbi, že dostane Adama z frontu domov. V skutočnosti však nič nepodniká pre jeho návrat. Eve sa narodí syn.

Ľudia z Ráztok musia obetovať zvon pre vojnové účely. Najprv ho nechcú dať, ale dekan Mrva - priateľ ľudu - im vysvetlí, že odpor by bol zbytočný."Nie zvony, ale srdcia treba mať, lebo kto má zvon a srdca nemá, podobá sa mlynskému kameňu, ktorý naprázdno melie. Hoďte im tú mŕtvu meď k nohám; vy nesmiete byť synmi kovu, ktorý rozbíja hnáty a z ľudí robí vrahov, ale synmi horúcich sŕdc, zeme, ktorá nevraždí, ale plodí."(str. 12O, 121)

Evino dieťa niesol na krst Ondrej Koreň a žena Sivonka, ale kaplan Létay ho nechcel pokrstiť. Raz išla Eva cez potok a nešťastnou náhodou sa utopila. Notár Okolický sa potešil, keď vyzvedel, že Eva nikomu neprezradila tajomstvo otcovstva. Avšak boženík Kúrňava to tuší.

Adam Hlavaj utečie z frontu a vráti sa domov. Keďže doma nikoho nenájde, zájde k Ilčíčke. Tam sa dozvie o zhanobení Evy, aj o jej tragickom konci. Veľmi sa nahnevá, lebo nevie, ako to vlastne bolo, že Okolický Evu znásilnil. Musí však utiecť do hôr, pretože ako na zbeha je na neho vydaný zatýkač. Raz bol na návšteve v dedine u Kramára a Kúrňava ho zradil. Hlavaj aj Kramár sa dostanú do väzenia, avšak Kúrňava ich oslobodí a Hlavajovi prezradí zvodcu jeho ženy. Adam sa vyberie k Okolickému, že sa pomstí, ale nevykoná pomstu, iba celej dedine označí Okolického ako przniteľa žien. Ľud sa opäť začína živelne búriť.

Do Ráztok prišiel oddiel vojska a vyjedal zásoby dediny. Na Ráztoky padla bieda, zomiera aj stará Koreňová.

Adam ešte raz chce pomstiť Evu, avšak Okolický sa ho natoľko zľakne, že ho raní mŕtvica.

V dedine zomierajú deti od červienky, aj nemanželské Evino dieťa. Do dediny sa vracajú vojaci z frontu a opäť začínajú Ráztoky revolučnieť."A sedľač, pracujúci ľud, zem začala sa hýbať, aby zadrhla zbytočnosť, šialenstvo."(str. 267)V krčme ľud vyháňa žida Árona, ale jeho odpor je potlačený vojskom. Notár sa bojí vrenia ľudu a chce odísť. Je však s hanbou zadržaný a poslaný späť do dediny.

Hlavaj, Kramár a niektorí iní pochytajú vojakov a zatvoria u Dominov, ale Kristin otec sa bojí a pustí ich.

Ľud sa opäť búri. Ilčíčka ako pomätená pýta späť svojho syna. Vrhne sa na policajta Györiho a je zabitá jedným z vojakov. To ľud pobúri ešte viac. Vtrhne na strážnicu a odzbrojí vojakov. Vtrhne aj k notárovi, vyvlečie ho von a priviaže ku kôlu do potoka, kde sa Eva Hlavajová utopila. Potom vydrancuje aj Áronovu krčmu a spije sa.

Adam, aby priviedol Ráztočanov k rozumu, zapáli krčmu a to je posledný výkrik jeho duše.Potom sa zasmial. Zasmial. A bol to smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou, dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre, nie aby bol hrdinom, tým pochybným cukríkom ľudských úst, ale aby dosiahol to, čo mu od vekov záležalo: slobodu."(str. 322)

Adam Hlavaj
Na svoje pomery uvedomelý človek, ktorý má rád prírodu. Tá je mu útočiskom vo vyhnanstve. Ovplyvňuje jeho nálady."V zúrení bieleho živlu, vo výške vyše tisíc metrov Hlavaj čul, ako sa vystrel v ňom ten jednoduchý človek, ktorý nepotreboval pre svoj život zvláštnych účelov, ktorý žil len preto, aby žil a žil radostne. Bol to človek, ktorý sa tešil zo slnca i z povíchrice, ktorému každý deň bol krásnym ohnivom, ktorý zo všetkého vychodil víťazne: ak bol porazený, nezostával s Jeremiášom v priekope, ale vstal, otriasol sa ako pes a šiel ďalej, lámuc pred sebou prekážky."(str. 180)
Unamistický typ románu:
Názov je z latinského slova (una anima - jedna duša), to znamená, že celý dednský kolektív sa správa jednotne, napríklad obec zhorší postavenie Evy Hlavajovej, neskôr si uvedomí svoju vinu a pomstí ju.
Jazykové prostriedky Živého biča:
Autor používa často vnútorné monológy, časté sú aj živé dialógy. Reč je charakterizačným prvkom osôb. Pre spestrenie používa aj metafory, sám názov románu je metaforický - Živý bič - ľud je bič na pánov.
Vnútorný monológ:
"Odchod a výroky Komára zronili Kúrňavu. On bol jediným človekom na svete, ktorému sa mohol vytúžiť: spolu chodievali, spolu píjavali, a teraz...
´Špión, Judáš!´znelo mu v ušiach. Prečo? Či urobil dačo zlé? Povedal, kde je Hlavaj, a keď mu dávali peniaze, vzal ich, lebo ich potreboval. Čertovská borovička!"
(str. 196)