Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

 

Milan Rúfus bol slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista.

Jeho tvorbu ovplyvnil symbolizmus, mal silné sociálne cítenie a nechal sa inšpirovať i dielom fotografa Martina Martinčeka. Inšpiroval sa slovenskou ľudovou slovesnosťou a dielami viacerých slovenských maliarov. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval aj písaniu kníh pre deti a mládež. Tvorbou patrí k najvýraznejším básnickým zjavom. Predstavil sa ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenie a tragiku človeka i sveta druhej polovice 20. storočia. Veľmi vnímavo a citlivo hľadá zmysel a podstatu ľudského života. Hlboko načrel do jeho starostí, bolestí, neistôt, radosti, šťastia i vzdoru. Je to poézia vysokých ideových, morálnych a estetických hodnôt zakotvená v mnohorozmernom priestore ľudského sveta.

 

Óda na radosť-  patrí medzi jeho najpôsobivejšie diela.

V básni píše: „to podstatné je mlčanie

Literárny druh: lyrika

Literárny žáner: lyrická báseň

Literárna forma: poézia

Téma: Úvaha nad zmyslom života a ľudského údelu, ako aj nad zmyslom tvorby a tvorivosti

 

 

Modlitba za Slovensko

Literárny druh: osobná lyrika

Literárny žáner: lyrická báseň

Literárna forma: poézia

Téma: Láska autora k rodnej zemi – Slovensku

Básnik sa modlí za Slovensko a žiada stvoriteľa o ochrannú ruku nad jeho domovinou. Prirovnáva ju k hniezdu, v ktorom žijú matky, otcovia a ich deti. Hovorí o tom, že Boh určil „koho tam pozve prebývať, do človečieho domu“. Strofou, „Viem jedno hniezdo, rád ho mám. Hreje ma dňom i nocou...“ opisuje básnik ako má rád svoju vlasť, ktorá mu poskytuje bezpečie a istotu. Zároveň prosí Boha, aby ho ochraňoval aj keď je malé „aspoň ty ho, Veľký, chráň, keď si ho stvoril malé.“