Puč a kolaps ZSSR:

 

  • Kým Gorbačovove reformy v politickej oblasti mali pozitívny dopad na slobodu a  rozvoj demokracie v ZSSR a v ďalších krajinách východného bloku, ekonomická politika jeho vlády viedla krajinu do katastrofy.

  • Koncom 80. rokov vážny nedostatok základných potravín (mäso, cukor) viedol k  znovuobnoveniu vojnového systému distribúcie potravín na lístky, ktoré limitovali spotrebu každého občana.

  • V porovnaní s  rokom 1985 štátny deficit vzrástol z 0 na 109 miliárd rubľov, zásoby zlata klesli z 2 000 na 200 ton a zahraničný dlh vzrástol z 0 na 120 miliárd dolárov.

  • Okrem toho, demokratizačné reformy mali negatívny vplyv na moc komunistickej strany a  Gorbačova samotného. Nečakaným dôsledkom týchto reforiem bolo aj znovuprebudenie dlho potlačovaného nacionalizmu a protiruských nálad v sovietskych republikách, kde sa začali čoraz hlasnejšie ozývať hlasy za nezávislosť.

  • Najvýraznejšie boli tieto snahy v pobaltských republikách, ktoré boli násilne pripojené k ZSSR Stalinom v roku 1940. Podobná situácia bola aj v  Gruzínsku, Arménsku, Azerbajdžane a na Ukrajine. M. Gorbačov uvoľnil sily, ktoré onedlho viedli k rozpadu Sovietskeho zväzu.

  • M. Gorbačov na rastúci separatizmus reagoval tým, že navrhol novú zmluvu o  únii, ktorá by bola dobrovoľnou federáciou demokratizujúceho ZSSR.

  • Túto novú zmluvu podporovali hlavne stredoázijské republiky, ktoré potrebovali ekonomickú silu a trhy Sovietskeho zväzu na vlastnú prosperitu.

  • Naproti tomu radikálnejší reformisti, medzi ktorých patril aj prezident Ruskej republiky Boris Jeľcin, boli stále viac presvedčení, že je potrebné urýchliť transformáciu na trhovú ekonomiku a boli ochotní pripustiť aj rozpad ZSSR, ak by to pomohlo dosiahnuť ich ciele.

 

Proti pôsobeniu M. Gorbačova vo vedení sovietskeho impéria vznikla pomerne silná neostalinistická skupina protireformného krídla KSSZ. Tá sa v auguste 1991 neúspešne pokúsila v spolupráci s komunistickou tajnou službou KGB o zvrátenie vývoja v ZSSR. M. Gorbačov bol internovaný na Kryme. Otvorený vojenský konflikt v uliciach Moskvy medzi reformistami a pučistami síce skončil víťazstvom prodemokratických síl, M. Gorbačov však stratil faktickú moc v štáte. Na porážke pučistov a oslabení vplyvu M. Gorbačova mal najväčšiu zásluhu neskorší ruský prezident Boris Jeľcin.

Augustové udalosti v roku 1991 viedli k neodvratnému zániku kedysi mocného sovietskeho impéria.

Proces zániku ZSSR bol ukončený 25. decembra 1991, keď Michail Gorbačov abdikoval na úrad sovietskeho prezidenta a veliteľa ozbrojených síl ZSSR.

Sovietsky zväz prestal definitívne existovať 31. decembra 1991.