Reformy M. Gorbačova v zahraničnej politike:

 

 

  • Snaha zlepšiť vzťahy so Západom.

  • Snaha o uvoľnenie medzinárodného napätia.

  • Snaha o získanie prístupu k novým moderným technológiám.

  • Podpora medzinárodného obchodu.

  • Snaha znížiť výdavky na zbrojenie a obnovenie spolupráce najmä s USA.

  • Rok 1985 - prvé zmrazenie ďalšieho rozmiestňovania rakiet stredného doletu v  Európe a moratórium na skúšobné jadrové pokusy pod zemou.

  • Rok 1986 - v  Štokholme zišli na zasadnutí Konferencie o bezpečnosti a  spolupráci v Európe ( KBSE ) predstavitelia 35. štátov, aby odsúhlasili opatrenia, ktoré mali zvýšiť dôveru vo vojenskej oblasti. Jedným z nich bolo ustanovenie, že sa musí dopredu oznámiť akýkoľvek väčší pohyb vojenských jednotiek. Po prvý raz súhlasili krajiny Varšavskej zmluvy s povinnou inšpekciou svojich vojsk priamo na mieste zástupcami NATO a neutrálnych štátov.

  • Rok 1987 – M. Gorbačov navštívil Spojené štáty a rokovania v Spojených štátoch viedli k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu (INF) vo Washingtone 8. decembra 1987.

  • Rok 1988 - vo februári 1988 M. Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z  Afganistanu, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku.

 

 

Zmeny v európskej politike:

 

 

  • M. Gorbačov chcel dať vzťahom so socialistickými krajinami nový rozmer. Chcel aby boli pružnejšie, rovnoprávnejšie a aby si medzi sebou navzájom pomáhali. Pre M. Gorbačova bolo najväčším problémom, aby prijali zásady jeho perestrojky vo vzťahu k Sovietskemu zväzu, ale i na domácej pôde. Poľský prezident Wojciech Jaruzelski a maďarský prezident János Kadár boli jediní ochotní prijať tieto reformy. Postupne vsadil na diplomaciu, ktorá mala za následok postupné rozpadanie sa sovietskeho impéria.

  • V roku 1988 M. Gorbačov tiež oznámil, že ZSSR sa zrieka Brežnevovej doktríny a umožní krajinám východnej a strednej Európy rozhodovať o  svojich vlastných záležitostiach, čo sa ukázalo ako najvýznamnejšie rozhodnutie v oblasti reformy zahraničnej politiky. Koniec Brežnevovej doktríny viedol k sérii politických prevratov vo východnej a strednej Európe v priebehu roku 1989 a kolapsu komunistických režimov v týchto krajinách. S výnimkou Rumunska, prebehli tieto demokratické revolúcie pokojne. Tieto zmeny umožnili ukončenie studenej vojny a zánik bipolárneho delenia sveta, za čo dostal M. Gorbačov 15. októbra 1990 Nobelovu cenu za mier. Varšavská zmluva (ako vojensko-politický pakt bývalých európskych komunistických spojencov) bola definitívne zrušená na pražskom zasadnutí 1. júla 1991.   

 



Použitá literatúra:
STEVENSON, J.: Dejiny Európy. 1. slov. vyd. 2002. Cesty. Praha. ISBN80-7181-874-4
http://worldofhistory.blog.cz/0612/michail-gorbacov
http://www.infoweby.sk/spolocnost/osobnosti/190-gorbacov-reformy-v-zssr