Reformy a zmeny v Sovietskom zväze počas pôsobenia M. Gorbačova:

 

 

  • Boj s alkoholizmom – patril medzi jeho prvé reformy, pretože alkoholizmus bol veľkým celospoločenským problémom v Sovietskom zväze. Ceny vodky, vína a piva boli zvýšené a bol obmedzený ich predaj. Ľudia prichytení v opitom stave v práci alebo na verejnosti boli súdne stíhaní. Bolo zakázané pitie alkoholu na verejnosti. Bolo zrušených veľa vinárskych závodov. Scény obsahujúce konzumáciu alkoholu boli vystrihnuté z filmov. Napriek týmto prijatým opatreniam sa nepodarilo výrazne ovplyvniť alkoholizmus v krajine, na druhej strane to malo obrovské negatívne ekonomické dôsledky. Produkcia alkoholu sa presunula hlavne do čiernej ekonomiky a  výpadok v štátnom rozpočte spôsobený týmito opatreniami bol odhadovaný asi na 100 miliárd rubľov.

  • Reforma umožňujúca súkromné vlastníctvo podnikov - bola uvedená Zákonom o družstvách z mája 1988 a bola asi najradikálnejšou reformou Gorbačovovej éry. Zákon pôvodne zavádzal vysoké dane a zamestnanecké obmedzenia, ale neskôr bol upravený, aby úplne nepotlačil aktivitu súkromného sektoru. Vďaka tomuto zákonu sa stali družstevné reštaurácie, obchody a  výrobné podniky súčasťou sovietskej spoločnosti.

  • Sloboda slova a tlače - zavedenie glasnosti dalo ľuďomväčšiu slobodu slova, čo bola zásadná zmena v systéme, v ktorom kontrola prejavu a  hlavne kritiky režimu bola jednou z hlavných zbraní mocenského aparátu. Bola uvoľnená cenzúra tlače a bolo prepustených tisíce politických väzňov a disidentov.

  • Demokratizačné prvky v politickom systéme Sovietskeho zväzu – M. Gorbačov postupne presadzoval napr. voľby z viacerých kandidátov, zníženie kontroly komunistickej strany nad štátnymi orgánmi, zriadenie nového zákonodarného orgánu - Zjazdu ľudových zástupcov. Prvé voľby do tohto orgánu sa uskutočnili v marci a  apríli 1989. 15. marca 1990 bol M. Gorbačov zvolený za prvého prezidenta ZSSR.

  • Kádrové zmeny- príležitosť ponúkol mnohým mladým, perspektívnym ľuďom. Začal nekompromisný boj proti porušovaniu zásad socialistickej spravodlivosti bez ohľadu na to, kto sa ho dopúšťal. Vyhlásil zásadu verejnosti v práci. Snažil sa odbúravať neodôvodnené obmedzenia a zákazy. Snažil sa zvyšovať motiváciu ľudí v práci. Jadrom bolo dať opäť človeku pocit, že na ňom záleží, že spolurozhoduje o úspechu a o osude svojej krajiny. Pocit, ktorý sovietsky ľud nepoznal už po celé generácie. Princípom socializmu sa stalo heslo: „Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce.“ Toto heslo malo zabezpečiť skutočnú sociálnu spravodlivosť a  skoncovať s tak veľmi rozšíreným príživníctvom. Malo zbaviť spoločnosť deformácií socialistickej morálky a v konečnom dôsledku išlo o starostlivosť o duchovné bohatstvo, kultúru každého človeka a celej spoločnosti.