Každá veda sa zaoberá vedeckým skúmaním. Na toto skúmanie je potrebné definovať metódy, na základe ktorých sa bude skúmať a bádať. Metódy sú „isté postupy vďaka ktorým vedec získa relevantné údaje na potvrdenie, alebo vyvrátenie istej entity či istého javu“. Výnimku tu samozrejme netvorí ani psychológia ako veda. Psychológia skúma psychické javy človeka a tiež psychické vlastnosti človeka. No nezaoberá sa len psychickými procesmi a ich výstupmi, ale hlavne správaním človeka. Práve pojem „správanie“ je najdôležitejším pojmom a zároveň predmetom psychológie. Pomocou správania sa totiž uskutočňujú všetky psychologické entity ako sú psychické procesy, stavy či vlastnosti človeka.

 

Psychológia používa na vedecké skúmanie hneď niekoľko dôležitých výskumných metód. Zaraďujeme k nim nasledujúce metódy:


  1. Pozorovanie  je to najdôležitejšia výskumná metóda psychológie. Je zameraná na zhromažďovanie údajov o sledovanej osobe. Pri tejto metóde psychológ sleduje dotyčnú osobu v jeho prirodzených situáciách a na prirodzených miestach. Získava tak relevantnú vzorku údajov, ktoré neskôr môže použiť vo svojom výskume. Táto metóda sa využíva predovšetkým u detí alebo u dospievajúcej mládeže. Deti sa skúmajú napr. pri vyučovaní pri trávení voľného času, či pri športových aktivitách a výletoch. Pri pozorovaní rozlišujeme tvz. „extrospekciu“ a „introspekciu“. Pri extrospekcii – pozorujeme vonkajšie výstupy psych. procesov a správania sa, pri introspekcií pozorujeme psychické procesy, ktoré sa odohrávajú vo vnútri človeka v jeho psyché.


  1. Experiment – Experiment na rozdiel od pozorovania nesleduje človeka v jeho prirodzených podmienkach ale v umelých podmienkach, ktoré sú zinscenované. Psychológ skúma vnútorné psychické procesy jedinca, pričom vyvoláva isté situácie, ktoré majú tieto zvláštnosti odkryť. Môže pri tom používať aj isté prístroje, ktoré monitorujú stav skúmaného (napr. tlkot srdca – „EKG - Elektrokardiografia “ či mozgovú aktivitu „EEG“ - Elektroencefalografia). Experiment môže prebiehať v laboratóriu, v ktorom sú špeciálne upravené podmienky tak, aby sa experiment mohol viackrát opakovať a aby sa jeho výsledky mohli zaznamenávať (napr. na diktafón či videokameru). Experiment môže prebiehať aj priamo v prirodzenom prostredí s umelo vyvolanými situáciami.


  1. Metódy zisťovania – tieto metódy sú zamerané na zisťovanie príčin psych. vývinu človeka. Najdôležitejšou zisťovacou metódou je anamnéza – teda zisťovanie dôležitých faktov za života skúmaného jedinca. Základom anamnézy je rozhovor medzi psychológom a sledovaným jedincom. Pri anamnéze u detí je dôležité spolupracovať aj s rodičmi, lebo deti nie vždy (a z rôznych dôvodov)  uvádzajú pravdivé fakty.


  1. Rozhovor je tou najzákladnejšou exploratívnou (zisťovacou) metódou, ktoráslúži na získanie základných údajov o postojoch, názoroch a iných psychologických vlastnostiach jedinca. Pri rozhovore je nevyhnutné vytvoriť tzv. pohodu a príjemnú atmosféru a človeka nenútiť k odpovediam. Podľa podmienok rozhovoru tento môžeme veľmi všeobecne rozdeliť na rozhovor skupinový a individuálny, štandardizovaný, riadený či voľný. S rozhovorom sa viaže aj nutnosť sledovať aj prejavy reči tela. Tieto prejavy sú nevyhnutne dôležité na správne psychologické hodnotenie.


  1. Dotazník – je najčastejšia a zároveň najviac spochybňovaná forma zisťovania údajov v psychológií. Pri dotazníku spôsobom otázka - odpoveď zisťuje prejav istého správania u istej skupiny jedincov alebo jednotlivcov. Väčšinou sa jedná o otázky s uzatvorenými odpoveďami áno – nie. No existujú aj dotazníky s otvorenými odpoveďami. Aj napriek tomu, že otázky by mali byť logicky sformulované a jasne pochopiteľné, dochádza k nepochopeniu otázky a teda aj k nesprávnemu vyhodnoteniu. Zároveň sa u psychológov vedú spory o správnosť a objektivitu údajov získaných prostredníctvom  dotazníkov. Mnohí jedinci totiž môžu odpovedať nepravdivo, či sú zmanipulovaní masou. (Dotazník o užívaní drog istí jedinci vyplnia aj napriek anonymite nesprávne, aby tak odvrátili podozrenie od svojej skupiny).


  1. Testy sú naopak najobjektívnejšie formy zhromažďovania informácií o psych. procesoch a stavoch. Testy sa používajú predovšetkým pri určovaní typu osobnosti a sú založené na spontánnej reakcií jedinca na istý podnet. Do tejto kategórie patrí okrem iných aj Rorschachov test. Tento test je založený na reakcií jedinca na isté čierne škvrny rôznych tvarov na bielom papieri.


  1. Sociometria – je to výskumná metóda, ktorá skúma vzťahy v rámci istej skúmanej skupiny jednotlivcov. Využíva pritom kombináciu všetkých doteraz menovaných metód.


  1. Psychodiagnostické metódy: Jedná sa o také metódy, ktoré sa snažia analyzovať úroveň vývinu jednotlivca, typy osobnosti, základné psychické vlastnosti osobnosti. Aj tieto metódy sú kombináciou viacerých už menovaných metód. Najdôležitejšími používanými metódami sú u tohto typu metód „rozhovor“ a „test“.


Psychológia ako veda používa omnoho viac výskumných metód. V tejto téme sme sa však zamerali na tie najdôležitejšie a najpodstatnejšie metódy, bez ktorých by psychológia nemohla skúmať žiadne psychologické procesy, či javy.



Zopakujte si:
1. Čo skúma psychológia ?
2. Aké sú najzákladnejšie metódy výskumu psychológie?
3. Čo je to Rorschachov test? Vysvetli ako funguje!
4. Aké sú to exploratívne metódy?
5. Čo je to sociometria?
6. Ako rozdeľujeme rozhovor? (Všeobecné delenie)
7. Čo je to EEG a EKG? – Vysvetli!

Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002.
A.Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009.