6 základných meteorologických prvkov :
· Teplota vzduchu
· Tlak vzduchu
· Prúdenie vzduchu (vietor)
· Vlhkosť vzduchu
· Oblačnosť
· Zrážky

Z hodnôt získaných na určitom území mnohoročnými meraniami sa vypočítavajú priemerné hodnoty základných meteorologických prvkov. Tieto charakterizujú podnebie alebo klímu na danom území.

Vrstvy atmosféry Zeme :
· Troposféra - najvýznamnejšia vrstva atmosféry; nachádza sa v nej podstatná časť atmosférického vzduchu a takmer všetka vodná para; prebiehajú v nej všetky deje, ktoré vytvárajú počasie
· Stratosféra - kvôli veľmi malému množstvu vodnej pary sa v nej netvoria takmer žiadne oblaky; ozónová vrstva = zachytáva životunebezpečné ultrafialové žiarenie vysielané Slnkom
· Mezosféra - 0 až -100°C ; niekedy v nej pozorovať striebristé oblaky zložené z kryštálikov ľadu
· Termosféra - prudký nárast teploty atmosféry s výškou; vzniká v nej polárna žiara, v ktorej pozorujeme meteority; pohybujú sa v nej umelé družice Zeme
· Exosféra - prevažne hélium a vodík; najvyššia a najredšia vrstva atmosféry


Atmosférický vzduch
- suchý (neobsahuje skoro žiadne vodné pary)
- nasýtený (veľa vodnej pary) Keď sa teplota nasýteného vzduchu zníži, časť vodných pár v ňom obsiahnutých skvapalnie. Teplota, pri ktorej nastáva skvapalnenie vodných pár obsiahnutých vo vzduchu sa nazýva rosný bod.

 Rozlišujeme absolútnu a relatívnu vlhkosť vzduchu.
Absolútna vlhkosť vzduchu - určuje sa hmotnosťou vodnej pary obsiahnutej v 1m3 vzduchu
Relatívna vlhkosť vzduchu - používa sa pre praktické posúdenie vlhkosti vzduchu; %; meria sa vlhkomermi (najčastejšie vlasový vlhkomer)

Veľké množstvá drobných kvapiek vody, či ľadových kryštálikov pozorujeme na oblohe ako oblak. Množstvo oblakov nachádzajúcich sa na oblohe nad istým miestom sa nazýva oblačnosť.

Slovná stupnica oblačnosti:
jasno,
malá oblačnosť,
polooblačno,
oblačno,
zamračené

Keď sa vzduch ochladí, vzniká na tráve, či listoch rastlín rosa.

Keď sa vzduch noci ochladí pod 0°C, na tráve a predmetoch blízko pri zemi vzniká inovať alebo námraza.

Vrstevnaté oblaky - tvoria súvislú bielu až sivú pokrývku oblohy, vo väčších výškach majú tvar sivých alebo bielych závojov a vo výškach nad 5km utvárajú tzv."baránky"

Kopovité oblaky - menia tvar a objem tak rýchlo, že je to možno priamo pozorovať

Riasy - skladajú sa z ľadových kryštálikov

Hmla - oblak nízko pri zemi

Množstvo zrážok - určuje sa v mm; napr: 1mm znamená, že na 1m2 spadli zrážky objemu 1 liter

Zrážkomer - valcovitá kovová nádoba opatrená hore lievikom so záchytnou plochou so známym obsahom (spravidla 500cm2 ) umiestnenou 1m nad zemou
Barograf - prístroj na plynulé meranie a automatické zapisovanie hodnôt atmosférického tlaku
Izobara - súvislá čiara, ktorá spája miesta, v ktorých mal tlak vzduchu v istom čase rovnakú hodnotu Tlaková níž N a tlaková výš V - miesto nižšieho a vyššieho tlaku je uzavreté jednou alebo niekoľkými izobarami
Vietor - rozdiel tlaku vzduchu na dvoch miestach spôsobuje, že vzduch sa pohybuje z miesta vyššieho tlaku k miestu s nižším tlakom
Smer vetra - udáva odkiaľ vietor fúka
Rýchlosť vetra - je daná dráhou, ktorou prejde častica vzduchu za jednotku času
Anemometer - merač smeru a rýchlosti vetra
Anemograf - anemometer doplnený registračným zariedením
Ombrograf - meria a automaticky zaznamenáva množstvo zrážok v závislosti od času
Héliograf / Slnkomer - zaznamenáva dĺžku slnečného svitu Meteorologické stanice - pozorovanie počasia
Meteorologická mapa - zapisujú sa do nej výsledky pozorovania Atmosférický front - oblasť, v ktorej sa dotýkajú vzduchové hmoty s rôznymi vlastnosťami, napr. teplý vzduch a studený vzduch

Prírodné zdroje znečistenia ovzdušia - sopky, oblasti vulkanickej činnosti, prachové búrky, hnilobné procesy prebiehajúce v prírode Umelé znečistenie ovzdušia - priemyselná činnosť Skleníkový efekt - prepúšťa slnečné žiarenie a zachytáva žiarenie vysielané zemským povrchom "Ozónová diera" - silne narušená ozónová vrstva