Rozkvet stredovekých miest začal približne od 11. – 12. storočia. Mestá sa stali významnými ekonomickými, politickými, kultúrnymi a vzdelanostnými centrami. Veľkú zásluhu na ich rozvoji mala spoločenská vrstva mešťanov, ako aj privilégiá a práva, udeľované kráľom.

 

 

Vznik stredovekých miest

 

Stredoveké mestá vznikali rôznymi spôsobmi a na rôznych miestach:

 

1.      rozširovaním miest, ktoré vznikli v časoch antiky,

2.      na križovatkách obchodných ciest,

3.      na miestach ťažby nerastných surovín – banské mestá,

4.      pri brodoch riek, na brehoch riek, jazier a morí – prístavné mestá,

5.      pod hradmi a v blízkosti kláštorov a iné.

 

 

Vzhľad stredovekých miest

 

Mesto sa od  dediny líšilo tým, že bolo obohnané hradbami – mestským opevnením - ktoré ho chránili pred nepriateľmi. Mestské múry opevnenia mali väčšinou 4 brány s padacími mostami. Za vstup do mesta sa od cudzincov vyberal poplatok – mýto. Brány do mesta sa v noci zamykali. Obyvatelia miest boli slobodní. Mestá zakladali šľachtici – feudálne mestá a králi – kráľovské mestá. Tí udeľovali mestám rôzne práva a výsady – privilégiá. Počet obyvateľov stredovekých miest bol, v porovnaní s dneškom, nízky – stredne veľké mesto malo okolo 5 000 obyvateľov, vo väčších mestách to mohlo byť okolo 20 000 obyvateľov.

 

Stredoveké mestá sa ani zďaleka nepodobali dnešným. Keďže mestské hradby bránili rozširovaniu mesta do šírky, bolo v meste pomerne málo priestoru. Ulice boli úzke, tmavé, nedláždené a viedli do centra mesta – na námestie. Pozdĺž ulíc stáli husto vedľa seba drevené a kamenné viacposchodové domy remeselníkov a kupcov. Platilo pravidlo, že v centre mesta a jeho blízkosti bývali najbohatší mešťania, ďalej od centre chudobnejší mešťania. V centre mesta bolo námestie s trhoviskom (rínkom), radnicou a kostolom. V meste boli zdrojom vody spoločné studne.

 

Mestskú samosprávu tvorili richtármestská rada (konšeli), sídliaci na radnici. Pisár zapisoval všetky rokovania a zhotovoval listiny, opatrené mestskou pečaťou. Každé mesto dostalo pri založení meno a erb, ktoré sa niekde používajú dodnes.

 

Mešťania sa venovali aj poľnohospodárstvu a za mestskými hradbami boli záhrady, polia a pastviny. Priamo v meste chovali domáce zvieratá, ktoré sa bez problémov prechádzali po uliciach. Obsahy nočníkov a odpady  z domov sa vylievali na ulicu priamo z okien domov. Nedláždené ulice sa (najmä v čase dažďov) menili na bahno, v ktorom sa obyvatelia brodili v drevákoch. Hygiena bola katastrofálna a v mestách často vypukla epidémia nejakej choroby. Najničivejší bol mor.


Zdroj: Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996

 

 

 

Morové epidémie

 

Mor, prezývaný aj čierna smrť (podľa čiernych zdurenín, ktoré sa chorým objavovali na tele) si v Európe vyžiadal vyše 20 miliónov mŕtvych a doslova vyľudnil mnohé mestá a dediny. Obete zomierali bolestivou smrťou niekoľko dní po nakazení sa (existoval pľúcny mor, podobný silnému zápalu pľúc a mor, ktorý zlikvidoval všetky vnútorné orgány a prejavoval sa čiernymi vredmi). Mor prenášali blchy cudzopasiace na potkanoch, ktoré prešli na človeka, to však ľudia spočiatku netušili. Mysleli si, že sa choroba šíri vzduchom. Kým nespoznali príčiny choroby, nedokázali ju zastaviť. Lieky na mor v tých časoch nepoznali (aj dnes je liečba moru veľmi zdĺhavá a nákladná, ale mor sa dá vyliečiť). Preto môžeme tvrdiť, že práve zlá hygiena a premnoženie potkanov spôsobili vymretie takmer tretiny Európy.

 

Mor pochádzal z južnej Číny, odkiaľ sa vďaka obchodníkom šíril celou Áziou až do Európy. Predpokladá sa, že v Európe mor prvýkrát vypukol v prístave Janov v 14. storočí, kam ho priviezli obchodné lode z Ázie. Keďže na lodiach bolo množstvo potkanov a krýs, po zakotvení lodí v prístave sa hlodavce rozšírili do mesta a vypukla epidémia (neskôr vydali v Taliansku nariadenie, podľa ktorého musela mať každá loď na palube mačky). Z Janova sa vďaka obchodu šíril mor aj do ostatných európskych miest.

 

Keďže na mor neexistoval liek a zomierali bohatí aj chudobní, šírili sa názory, že chorobu na ľudí zoslal boh ako trest za ich hriešny život. Mestá v čase morovej epidémie boli vyľudnené, na dverách domov, v ktorých ľudia zomreli na mor sa maľovali biele kríže a následne sa na domoch doskami zatĺkli okná a dvere.  Zdraví ostávali v domoch s nakazenými, alebo ich opustili a nechali zomierať samých. Tí, ktorí mohli, utiekli z mesta na vidiek, kde si epidémia nevyberala toľko obetí (možno vďaka lepšej hygiene). Postupne v mestách vymreli takmer všetci – aj lekári, aj odpratávači mŕtvol, ulice boli plné nepochovaných tiel –bol to skutočný obraz skazy. Život v Európe sa hospodársky a spoločensky zrútil. Ale predsa sa podarilo niektorým prežiť. Dodnes je záhadou, že tak náhle ako mor vypukol, náhle aj skončil. Vedci si myslia, že to mohlo mať dva dôvody: pravdepodobne uhynuli potkany, prenášajúce mor a ľudia, ktorí prežili, si vypestovali odolnosť voči chorobe.

 

 

Dôsledky moru boli zaujímavé:

 

1. zvýšila sa hygiena a zdravotná osveta,

2.  pokles obyvateľstva priniesol viac práce pre tých, ktorí prežili a tí získali aj majetok po obetiach moru,

3. zvýšilo sa prisťahovalectvo do morom vyľudnených oblastí, ale aj prílev ľudí z dedín do vyľudnených miest,

4. znížila sa autorita cirkvi, ktorá napriek modlitbám, nezastavila šírenie choroby a ľuďom pripadalo nespravodlivé, že smrť si vyberala dobrých aj zlých ľudí (hoci cirkev tvrdila, že je trestom za hriechy zlých ľudí).

 

 

 

Mestské privilégiá a povinnosti

 

Mestá mali osobité právne postavenie. Mestám udeľoval panovník tzv. mestské privilégiá. Patrili k nim najmä:

 

· Právo variť a čapovať pivo

·  Právo raziť mince - na Slovensku ho malo mesto Kremnica, kde sa mince razia dodnes.

·  Právo skladu - bolo právo núteného skladu a dostávali ho mestá na významných obchodných cestách. Každý kupec musel v tomto meste zastaviť, vyložiť svoj tovar a ponúknuť ho domácim kupcom. V ceste mohol pokračovať iba vtedy, ak mu z tovaru niečo ostalo.

· Právo trhu – mesto si ním zabezpečilo, že všetky obchody prebiehali v meste na miestnom trhu. Nikto  nemohol ponúkať tovar pred bránami mesta alebo niekde inde.

· Právo meča a hrdelné právo – dovoľovalo mestu mať kata, ktorý vykonával popravy sťatím alebo obesením.

·  Míľové právo – zakazovalo usadiť sa a vykonávať remeslo akémukoľvek remeselníkovi v okruhu jednej míle (1 míľa u nás bola dnešných 11,2 km) od mesta, ak také remeslo už v meste bolo. Tým ochraňovala mestských remeselníkov pred konkurenciou.

· Oslobodenie na určitý čas od daní

· Právo rúbať drevo, poľovať a loviť rybypresne vymedzovalo, kde smeli mešťania vykonávať za poplatok tieto činnosti.

· Ťažiarske právo povoľovalo hľadať a ťažiť zlato, striebro a iné kovy.