Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká

 

 

Medzinárodná spolupráca v ochrane prírody a krajiny má dlhodobú tradíciu. Už v roku 1868 dali účastníci zjazdu nemeckých roľníkov a lesníkov návrh na medzinárodnú ochranu užitočného vtáctva. Odvtedy sa však riešili oveľa naliehavejšie problémy.

 

Prudký rozvoj priemyslu, dopravy, chemizácia poľnohospodárstva a iných aktivít zapríčinili znečisťovanie životného prostredia, ktoré presahuje rámec hraníc štátov a ohrozuje už nielen jednotlivé rastlinné a živočíšne druhy, ale celú krajinu vrátane ľudskej spoločnosti. Problém znečisťovania prostredia zaradilo UNESCO medzi najzávažnejšie problémy celej našej planéty (vojny a hlad). Ich riešenie je možné len spoločným celosvetovým úsilím a medzinárodnou spoluprácou.

 

Hospodársky rozvinuté štáty dávajú veľké finančné prostriedky na výskum, monitorovanie a vývoj technológií, ktoré riešia problémy znečisťovania krajiny. Preto treba výsledky vedecko-technickej činnosti využiť aj v iných štátoch, aby nedošlo k objavovaniu už objaveného.

 

Medzinárodná spolupráca v tejto oblasti vyplýva aj z geografickej zákonitosti, že jednotlivé body na povrchu Zeme sú pospájané horizontálnymi väzbami. Napríklad odpadové látky vypustené u nás do Dunaja sú unášané do Maďarska, Chorvátska, Juhoslávie, Rumunska a Bulharska. Popolček a iné exhaláty zo severočeských elektrární sa dostávajú do Nemecka. Nečistoty, ktoré vypúšťajú do mora v Spojenom kráľovstve a Francúzsku, sa dostávajú do Atlantického oceána, Barentsovho mora a ďalej. Podobných príkladov možno uviesť veľmi veľa. Poukazujú na skutočnosť, že znečisťovanie prostredia nerešpektuje štátne hranice a boj proti nemu musí byť vedený na nadštátnej úrovni.

 

Dnes už v rámci ochrany prírody a starostlivosti o životné prostredie existuje niekoľko desiatok medzinárodných organizácií, programov a vyše 150 rozličných dohôd, protokolov, konvencií, zmlúv a štatútov.

 

Celkovo ich možno rozdeliť podľa toho, či sú zamerané na ochranu krajiny, jej sfér a prvkov s celosvetovou platnosťou, alebo či sa ich pôsobnosť vzťahuje na určitý región.

 

K najvšeobecnejším patria inštitúcie a programy vzniknuté v rámci Organizácie spojených národov pre výskum, vedu a kultúru (UNESCO). Jej zásluhou vznikli napr. IUCN a MaB. IUCN (Medzinárodná organizácia pre ochranu prírody a prírodných zdrojov), založená v Paríži v roku 1948, združuje viac ako 500 členov zo 111 štátov sveta.

 

Z iniciatívy IUCN vznikol v roku 1961 vo Švajčiarsku Svetový fond pre ochranu prírody (WWF) s organizáciami v 25 štátoch na 5 kontinentoch. Fond zhromažďuje finančné prostriedky a dotuje nimi už viac ako 2000 projektov v 130 krajinách sveta.

 

Z rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN bola v roku 1972 zriadená UNEP (Správna rada pre program Spojených národov v oblasti životného prostredia). Jej cieľom je sledovať a riešiť problémy životného prostredia človeka a chrániť ho pre súčasné i nasledujúce generácie.

 

Pod patronátom IUCN pracuje od roku 1966 Medzinárodná federácia mládeže pre štúdium o ochranu životného prostredia IYF.

 

Rozsiahly je výskumný program MaB (Človek a biosféra), ktorý v rámci 14 projektov združuje vyše 80 štátov.

 

Z množstva ďalších organizácií a programov je u nás známy Greenpeace so sídlom v Amsterdame a pobočkami v 27 krajinách. Organizuje akcie za bezjadrovú budúcnosť, na ochranu biosféry pred toxickými látkami a za čisté ovzdušie a energiu.

 

Špecializované medzinárodné organizácie, programy a rôzne dohody sú zamerané aj na ochranu jednotlivých sfér, alebo sú ešte viac špecializované, napr. až na ochranu určitého rastlinného alebo živočíšneho druhu.

 

Ochranu a starostlivosť o jednotlivé krajinné sféry majú vo svojom programe mnohé vedecké organizácie, napr. WMO (Svetová meteorologická organizácia), GLASOD – zameraná na degradáciu pôd, WGMS – zaoberajúca sa monitoringom ľadovcov sveta.

 

Špeciálne sú zamerané napr. CCOL (v rámci UNEP) – na problematiku ozónovej vrstvy, ICBP – Medzinárodná spoločnosť pre ochranu vtákov, WRA - Medzinárodné hnutie pre ochranu tropických dažďových pralesov.

 

Regionálne zamerané organizácie, dohody a pod. sa orientujú na určité územia alebo moria. K najznámejším patria ACANAP – Asociácia Karpatských národných parkov, PHARE – program pomoci Európskej únie Poľsku, Maďarsku, Slovensku a Česku, REC – Regionálne environmentálne centrum pre strednú a východnú Európu.

 

Väčšina regionálnych dohovorov sa zameriava na určitú krajinnú sféru alebo jej časť, napr. Konvencia o ochrane Stredozemného mora proti znečisteniu (Barcelona, 1976), Konvencia o rybolove v dunajských vodách (Bukurešť, 1958), Dohoda o ochrane rastlín v oblasti juhovýchodnej Ázie a Pacifiku (Rím, 1956), Konvencia o ochrane životného prostredia v Škandinávii (Stockholm, 1974) a i.

 

Medzinárodná spolupráca v ochrane prírody a krajiny sa neustále rozširuje, vznikajú nové organizácie a dohody.

 

 

 

Cvičenie:

1. Prečo je dôležitá medzinárodná spolupráca v ochrane prírody a krajiny?

2. Uveďte príklady medzinárodných organizácií a zameranie ich programu.

3. Akú skratku má Medzinárodná organizácia pre ochranu prírody a prírodných zdrojov?

4. Charakterizujte UNEP.

 

 

Použitá literatúra:

1. Seko, L. a i., 1998: Geografia pre 4. ročník Gymnázií, SPN, s. 80, ISBN 80-08-02731-2