Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Medzidruhové vzťahy rozdeľujeme do troch skupín:

neutrálne
Medzidruhové vzťahy: kladné (synergetické)
záporné (antagonistické)

 

 

 

Neutrálne vzťahy
Neutrálne vzťahy nachádzame v rastlinnej aj živočíšnej ríši. Ide o vzájomné spolužitie dvoch alebo viacerých organizmov dvoch alebo viacerých druhov, ktoré sa navzájom neovplyvňujú. Priestorovo ani potravne sa neohrozujú, neškodia si a ani si neprospievajú.
( neutralizmus)

 

 

 

Kladné vzťahy
Rozoznávame rôzne úrovne kladných vzťahov.
 

1. Protokooperácia – ( u živočíchov) Spolužitie dvoch druhov A a B je obojstranne výhodné, ale nie je nevyhnutné. Ide o dočasný vzťah, ktorý sa môže prerušiť bez negatívnych následkov.
Napríklad: krab a sasanka, sasanka žije na tele kraba. Krab jej umožňuje pohyb a ona jemu úkryt.
 

2. Komenzalizmus – ( u živočíchov) Spolužitie dvoch druhov, pri ktorom má jedna populácia A so spolužitia osoh, a pritom neovplyvňuje druhý druh B ani kladne ani záporne. Napríklad : tresky sa ukrývajú pod zvonom medúz
 

3. Mutualizmus ( symbióza ) – ( u rastlín aj živočíchov) Spolužitie dvoch druhov, pri ktorom rast i prežívanie je vzájomne priaznivo a kladne ovplyvňované a žiadny nemôže bez toho druhého existovať. Napríklad: spolužitie húb s koreňmi vyšších rastlín
 

4. Epifizmus – ( u rastlín) V tomto vzťahu rastie epifit na inej rastline (hostiteľovi). Pri tom na ňu nepôsobí negatívne, len ju využíva ako substrát, ktorý jej umožňuje rásť v lepších podmienkach ( dostatok svetla, slnka). Pre hostiteľskú rastlinu je tento vzťah neutrálny.

 

 

 

Záporne vzťahy

1. Amenzalizmus – ( u rastlín aj živočíchov) Populácia jedného druhu A je záporne ovplyvňovaná populáciou druhého druhu B napríklad metabolickými produktmi. Populáciu A v tomto prípade nazývame amenzál a populáciu B inhibítor. Inhibítor je v tomto vzťahu nedotknutý.(baktérie, huby)
 

2.Kompetícia - (u rastlín aj živočíchov). Ide o vzťah medzi dvoma alebo viacerými populáciami, ktoré bojujú o zdroj, ktorého je nedostatok (priestor, potrava, svetlo) a pri tom sa negatívne ovplyvňujú.
 

3.Predácia – ( u rastlín aj živočíchov). Pri tomto type vzťahov pôsobí jedna populácia negatívne na druhú tým ,že na ňu útočí. Útočiaca populácia – predátor. Populácia , na ktorú je útočené – korisť. Napríklad zajac poľný a vlk.
 

4. Parazitizmus – (u rastlín aj živočíchov). Pri tomto type vzťahu parazit žije na tele alebo vo vnútri tela hostiteľa. Parazit je vždy menší ako hostiteľ. Hostiteľ slúži parazitovi ako zdroj potravy a ako životný priestor. Hostiteľ je parazitom poškodzovaný. Niekedy parazit využíva medzihostiteľa. Parazit poškodzuje hostiteľa toxínmi, ktoré vypúšťa do jeho tela.
Podľa priestorových vzťahov delíme prarazitov na:
 

1. ektoparazity - žijú mimo hostiteľa alebo na jeho povrchu. Medzi ektoparazity patria napríklad komáre, pijavice, blchy, imelo biele, kukučina..
 

2. endoparazity - žijú vo vnútri organizmu - hostiteľa, v tkanivách,v bunkách,v tráviacom trakte. Napríklad hlísta detská, pásomnice.
Podľa časových vzťahov k hostiteľovi sa parazity delia na dočasné, stále a periodické.

 

 

 

Zopakujte si!!!
1.Charakterizujte ektoparazity.
Žijú mimo hostiteľa, alebo na jeho povrchu. Medzi ektoparazity patria napríklad komáre, pijavice, blchy, imelo biele, kukučina..
2.Charakterizujte predáciu.
Pri tomto type vzťahov pôsobí jedna populácia negatívne na druhú tým ,že na ňu útočí. Útočiaca populácia – predátor, Populácia , na ktorú je útočené – korisť. Napríklad zajac poľný a vlk.
3.Charakterizujte protokooperáciu.
Protokooperácia – ( u živočíchov) Spolužitie dvoch druhov A a B je obojstranne výhodné, ale nie je nevyhnutné. Ide o dočasný vzťah, ktorý sa môže prerušiť bez negatívnych následkov.Napríklad: krab a sasanka, sasanka žije na tele kraba. Krab jej umožňuje pohyb a ona jemu úkryt.

 


Použitá literatúra: http://sk.wikipedia.org/wiki/Parazitizmus
http://www.uski.sk/frames_files/ran/2006/ran-2006-1-07.htm