Matúš Dula – významná osobnosť slovenských dejín

Matúš Dula (JUDr.) - advokát, popredný predprevratový buržoázny politik, publicista.

Matúš Dula

Zdroj fotografie: http://www.nasaadvokacia.sk/bb_proces.html (citované 1.11.2016)

Stručný životopis:

Narodil sa 28.06.1846 v Blatnici a zomrel 13.06.1926 v Ružomberku. Študoval  na gymnáziu v Kežmarku a v Rožňave, potom  právo na univerzite vo Viedni a v Budapešti. Po skončení štúdií pôsobil na viacerých miestach:

·      V Martine pôsobil ako advokátsky koncipient u P. Mudroňa, potom ako samostatný advokát:

„Po skončení štúdia nastúpil Dula k Pavlovi Mudroňovi ako koncipient. Po tom, čo získal doktorát a zložil advokátsku skúšku (1871), otvoril si v októbri 1871 vlastnú advokátsku prax v Turčianskom Sv. Martine. Ako advokát viedol boj za obnovenie zrušeného slovenského gymnázia v Martine. Dula bol členom komisie pre prípravu gymnázia. Dosiahol, že rozhodnutie martinskej cirkvi o zriadení gymnázia schválil aj prešporský konvent. Toto rozhodnutie musel ale ešte odobriť generálny konvent v Pešti. Na konvente v Pešti Dula hájil vec tak razantne, že bol nazvaný "divoký Dula". Generálny konvent však rozhodnutie o zriadení gymnázia neodobril.“

·      V roku 1863 patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej.

·       V roku 1864 patril medzi spoluzakladateľov  akademického spolku Slovenské okolie vo Viedni, neskôr patril medzi hlavných iniciátorov založenia Slovenskej omladiny.

·      Bol spoluzakladateľom, akcionárom a funkcionárom správnych orgánov Tatra banky, Horno-uhorskej banky Tatra.

·      V roku 1886 bol spoluzakladateľom Kníhkupecko–nakladateľského spolku a stal sa aj jeho správcom.

„Keď básnik Pavol Országh Hviezdoslav hodlal vydať svoje verše a všetky vydavateľstvá mu z obavy vydanie odmietli, Dula založil (1886) v Martine s Andrejom Halašom Kníhkupecko-nakladateľský spolok a knihu vydal.“

·      Počas pôsobenia v Martine sa stal aj  iniciátorom vybudovania Národného domu, Martinskej sporiteľne, celulózky, elektrárne a iných podnikov v Martine.

Národný dom:

„Stavba bola financovaná z vyzbieraných príspevkov (po 50 zlatiek). Prispievatelia boli zapísaní ako spoluvlastníci do pozemkovej knihy. To všetko z obavy pred konfiškáciou, ktorá hrozila, ak by išlo o majetok spolkový. Ale ani tak sa dielo nepodarilo úplne. Nápis "Národný dom" nebol povolený a zostal iba názov "Dom". Následne bolo zakázané v ňom usporadúvať spoločenské akcie s odôvodnením, že údajne "strop sály môže kedykoľvek spadnúť", napriek tomu, že zo stanoviska osloveného znalca vyplýval opak. Budova mala slúžiť i ako hotel, avšak Dom nedostal povolenie čapovať nápoje a tak sa museli prinášať z iného hostinca. O neskoršie vydanie povolenia na užívanie dvorany a vydanie hostinskej koncesie sa zaslúžil práve Dula.“

·      Ako advokát obhajoval mnohých národovcov najmä z Martina voči maďarským úradom a preslávil sa aj v tzv. klužskom procese, v ktorom obhajoval ako jeden z troch slovenských advokátov rumunských vlastencov.

Klužský proces:

Ide o proces s národovcami – advokátmi, ktorí boli obžalovaní v rumunskom memorandovom procese a postavení pred porotný súd  v Kluži, kde obhajovali aj Štefan Fajnor, Miloš Štefanovič a Matúš Dula.  Obvinených bolo 26 Rumunov (z nich 10 advokátov) z toho, že obsahom nimi pripraveného memoranda „sa dopustili zločinu poburovania“ - boli odsúdení na tresty žalára do piatich rokov.

Banskobystrický politický proces:

Nebývalý bol však banskobystrický politický proces (1900), v ktorom na lavici obžalovaných zasadli spoločne praktikujúci advokáti Pavol Mudroň, Andrej Halaša, Matúš Dula i bývalí advokáti Svetozár Hurban Vajanský a Ján Čipka (bol advokátom v Brezne), všetci obžalovaní za poburovanie spolu s 23 ďalšími spoluobžalovanými. Proces sa konal v dňoch 7.5. - 25.5.1894.

·      V roku 1898 sa stal vedúcim delegácie Slovenskej národnej strany na oslavách 100. narodenín Františka Palackého v Prahe a následne sa zúčastnil na luhačovických poradách o politickej a hospodárskej spolupráce s Čechmi.

·      Pôsobil ako  predseda Slovenskej národnej strany.

·      Veľkú snahu vyvinul počas svojho života za  vytvorenie SNR. Počas vojny sa mu to nepodarilo,  vznikla až v roku 1918 a M. Dula  sa stal jej predsedom.

·      Ako  predseda SNR  na zhromaždení v Martine 30. 10. 1918 prijatím Deklarácie slovenského národa o vstupe do spoločného štátu Slovákov s Čechmi vyjadril vôľu žiť v spoločnom československom štáte.

·      Po vytvorení Československej republiky pôsobil ako poslanec Revolučného Národného zhromaždenia, podpredseda Národného zhromaždenia a predseda Klubu slovenských poslancov, senátor Národného zhromaždenia za Slovenskú stranu národnú a roľnícku.

Rodinné pomery:

„Manželkou Matúša Dulu sa stala Vilma, rod. Paulíny – Tóthová (1856-1908), dcéra Viliama Paulíny – Tótha. Mali spolu 4 deti, z nich Ján (1877-1904) vyštudoval právo. S Vilmou Paulíny – Tóthovou sa Matúš Dula zosobášil 8.1.1873. Bola vzdelanou a distingvovanou dámou. Keď sa mala konať v Martine (1893) oslava stého výročia narodenia Jána Kollára (zúčastnil sa jej aj T. G. Masaryk) po tom, čo bola zakázaná, žandári rozháňali ľud zhromaždený na martinských uliciach a obkľúčili aj miestnosť, kde mal byť hosťom podávaný slávnostný obed, Dula pozval hostí do svojho domu a v záhrade ich všetkých pohostil, nehľadiac na prípadné následky. Dulov dom stál vedľa domu Paulínyho – Tótha. Podľa spomienok Jána Hrušovského: "Blahobytne bývalo sa u Dulov. Vkusne zariadené, priestranné izby s mohutnými krbmi, všetko svedčilo o nevtieravom bohatstve a o umení, využívať rozumne, kultúrneho človeka dôstojným spôsobom prednosti a dobré stránky hmotných statkov. Veď u Dulov mali na podiv a závisť celého mesta aj kachličkami vykladanú kúpeľňu, do ktorej sa pumpovala voda zvláštnou strojovou pumpou v kuchyni". V záhrade na Železničnej ulici si nechal Dula postaviť tenisový dvorec.“



Zopakujte si:
1. Uveďte, v ktorom období pôsobil M. Dula.
2. Ktoré významné udalosti ovplyvnili život M. Dulu?
3. V akých politických funkciách M. Dula pôsobil?
4. Ktorý významný slovenský spolok založil?


Použitá literatúra:
1. Uveďte, v ktorom období pôsobil M. Dula.
2. Ktoré významné udalosti ovplyvnili život M. Dulu?
3. V akých politických funkciách M. Dula pôsobil?
4. Ktorý významný slovenský spolok založil?