16. OBRAZ 1. SVETOVEJ VOJNY V SLOVENSKEJ PRÓZE

 

       Na vojnu reaguje poézia (POH – Krvavé sonety) aj próza. Aj keď front bol na našom území len pár mesiacov, muži bojovali, zomierali, alebo prichádzali zmrzačení.

 

BOŽENA SLANČÍKOVÁ-TIMRAVA

 

            Predstaviteľka 2. vlny kritického realizmu. Kritický realizmus v jej tvorbe vrcholí. Reagovala ako prvá svojou novelou Hrdinovia.

            Témou je obraz slov. dediny počas prvej svetovej vojny. Dielo je analýzou následkov vojny a jej odrazom v živote, myslení i konaní ľudí. Vo chvíľach všeobecného ohrozenia si autorka na človeku všíma to všeľudské – pocity, ako nenávisť, ľútosť, strach, lásku, smútok, pretvárku, zbabelosť. Vojna narúša vzťahy, rozbíja rodiny, zbavuje ľud súcitu, ale aj demaskuje vlastenectvo a hrdinov.

            Názov diela je ironický. Dielo je paródiou na „hurávlastenectvo“ príslušníkov vládnej vrstvy, ktorú predstavuje notár Laco Beláň. Beláň je typ bezduchého cynického človeka s maskou vlastenca rečniaceho o veľkých slávnych časoch, ktoré sú spojené s vojnovým dianím, no v podstate je to egoista a zbabelec. Podobní sú i príslušníci panskej vrstvy v dedine i časť dediny. Prevažná časť dedinského ľudu, aj keď si uvedomujú nezmyselnosť vojny, sa o ňu nezaujímajú.

            Dejová línia je slabá, väčšiu časť kapitol tvoria ucelené obrazy z rôznych dedinských a mestských prostredí. Novela je rámcovaná dvomi kľúčovými scénami. Na začiatku bubeník zobudí dedinu, ktorá sa zbehne a počúva oznam o vypuknutí vojny. Autorka prechádza z rodiny na rodinu, ukazuje ich reakcie a zároveň vnútorné vzťahy. Na konci novely je scéna, keď sa okolo poštárky zbehnú ľudia, aby prevzali oznámenia z frontu a listy; autorka znovu zobrazuje reakcie ľudí, tentokrát troch žien, ktoré rôzne reagujú na smrť blízkych. Anča Demákovie ďakuje Bohu, že muž zomrel doma a môže sa starať o jeho hrob. Anka Matvejovie omdlie, pretože padol jej muž Ďuro a s ním stráca i šťastie, ktoré ju dovtedy v živote sprevádzalo. Zuzku Pekovku cynicky poteší smrť muža, ktorého kedysi milovala (Ďura). . Každý muž od 29 – 40 roku sa musel hlásiť u notára a ísť na vojnu. Ráno bolo zo všadiaľ počuť len nárek, spokojný bol iba Baláň pretože ho nepovolali kvôli veku. Baláň a ešte pár nepovolaných celé dni pred odchodom mužov trávili tým, že rozprávali, akí to budú hrdinovia, keď sa vrátia a že vojna bude trvať len tri mesiace. Medzi nepovolaných patril aj Širický, ale on ako jediný z vyššie postavených bol z vojny smutný, nevidel v nej nijaké výhody, len krv a smútok. Okrem toho sa trápil aj preto, lebo matka jeho milej Lízy Malinskej nechcela dovoliť, aby sa stretávali. Širický bol veľmi obľúbený, pekný a všetky dievčatá boli do neho zaľúbené. On chcel ale len Lízočku. Raz ale išiel Širický okolo Lízinho domu a počul ako sa Líza nepekne vysmieva smútku ľudu nad vojnou. Bol nemilo prekvapený, aká je necitlivá. Veľmi sa ho to dotklo a na Lízu sa už ani nepozrel, aj keď v hĺbke duše ju stále miloval. Vojna bola už v plnom prúde a trvala už veľmi dlho. Jej priebeh bol však horší ako Baláň predpokladal a krajina musela povolať ďalších mužov, medzi nimi bol aj Širický. Neskôr do dediny prišiel vojak, ktorý smutne oznamoval, že Širický zomrel. Zachraňoval nepriateľského vojaka, keď mu čelom preletela jeho smrtiaca guľka. Táto vojna namiesto troch mesiacov trvala až tri roky a z vojny sa vrátilo len pár mužov, bez Širického, ktorý padol v boji ako hrdina.

             Z tejto dediny 20 mužov padlo, 17 bolo zranených a 30 nezvestných. Autorka je jednoznačne proti vojne.

 

 

MILO URBAN