13. ZOBRAZENIE ĽUDU V DIELACH SLOVENSKEJ ROMANTICKEJ A REALISTICKEJ LITERATÚRY

 

           

Andrej SládkovičPavol Országh Hviezdoslav sú dvaja významný básnici, ktorí si vo svojej tvorbe všímajú slovenský ľud, jeho mravné hodnoty a vzťahy k vrchnosti. Všetko toto nájdeme v ich dielach Detvan a Hájnikova žena.

 

           

Andrej Sládkovič je predstaviteľ romantickej literatúry, a preto aj jeho pohľad na slovenský ľud je trochu iný ako Hviezdoslavov. Vidíme to v jeho lyricko-epickej skladbe Detvan.

            Toto dielo vzniklo ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky. Autor vyzdvihuje slovenský národ:

1.      vlastnosti národa – prostredníctvom Martina: zmysel pre spravodlivosť (nedovolí aby sokol zabil zajaca), odvahu a smelosť (dáva sa zverbovať do čierneho pluku), úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť (priznáva sa Matiášovi, že mu zabil sokola), láska k vlasti (zverbovať sa dá pod podmienkou, že si môže nechať vrkoče, opasok, krpce)

2.      krásy Slovenska – poukazuje, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, teda aj s Maďarmi, príbeh je situovaný do prostredia detvianskej prírody

3.      kultúru národa – upozorňuje na dávne tradície a zvyky, vyzdvihuje remeslá

Do popredia sa dostáva sociálna tematika. Má päť spevov:

            1. Martin - je oslavou krás podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť ľudu s prírodou. Sú tu reflexie o slovenskom ľude. Autor nás zoznamuje s hlavným hrdinom, detvianskym mládencom Martinom Hudcovie, jeho výzorom a záľubami. Tu sa prvý raz prejaví Martinov zmysel pre spravodlivosť. Zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca.

2. Družina - sú úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slovenského ľudu. Martina vidíme na salaši pri vatre, v kruhu valachov, pri speve, zvukoch fujary a gajd. Dozvie sa, že sokol patril kráľovi Matiášovi. Pri návrate vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného z nich zabije.

3. Slatinský jarmok - je najepickejší. Martin ide na jarmok za kráľom Matiášom ospravedlniť sa za zabitie sokola. Keď vyjde najavo, že Martin zabil aj zbojníka, kráľ ho odmení kantárom a koňom.

4. Vohľady - je obrazom Eleny, ktorú básnik zobrazuje ako ideál Slovenky. Kráľ sa jej zalieča, ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ očarený jej krásou, daruje jej prsteň.

5. Lapačka - je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša, pod podmienkou, že si ponechá kroj, fujaru, valašku a Elenu. Kráľ súhlasí a je rád, že má v pluku statného mládenca. Báseň sa končí slovami:

„Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana.

V ňom duša tvoja zmaľovaná...“

S jednotlivými spevmi sa rozvíja aj charakter Martina. Z dedinského mládenca sa stáva bojovník proti zlu a zástanca utláčaných. Sládkovič pokladá Martina za svojho „druha srdečného“ a Elenu za „sestru spevcovu“. Ľud je podľa básnika základom, na ktorom bude stáť budúca „pyramída slobody“. Kompozícia sa zakladá na časovom slede motívov. Idea básne (vyzdvihuje krásy slovenského ľudu), ktorú naznačil už v úvode, sa rozvíja spolu s dejom. Sládkovič hovorí v mene národa, často sa vyjadruje v pluráli. Uplatňuje desaťveršovú strofu s množstvom básnických figúr.

            V skladbe nachádzame romantické prvky: historizmus – obdobie kráľa Mateja Korvína, heroizovanie Martina – v jeho postave je zidealizovaní ľud, idealizácia spoločenských vzťahov, láska Martina a Eleny; ospevovanie prírody; ale aj prvky realizmu: opis kroja, realistické obrazy zvykov, hry mládeže, realistický detail.

 

           

Základný rozpor doby, a to rozpor medzi šľachtou a ľudom zobrazil Pavol Országh Hviezdoslav v lyricko-epickej skladbe Hájnikova žena.

Pozdrav


„Pozdravujem vás, lesy, hory,

z tej duše pozdravujem vás!

Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,

zrak jeho urknul, zmámila

lož, ohlušila presila;

vy k žitiu privediete zas,

vy vzkriesite, vy zotavíte,

z jatrivých vyliečite rán,

v opravdu priamom, bratskom cite

otvoriac lono dokorán,

a srdečnosť kde odveká,

kde nikdy nevyspela zrada,

bez dotazu, kto on? Čo hľadá?

na lono to, hľa, v objem sladký

ramenom láskyplnej matky

pritúliac verne človeka...

Len okamih tam pobudnutia:

  mŕtvie bôľ, už slabnú putá,

zrak čistí sa, tlak voľneje,

i oživujú nádeje;


V diele stoja proti sebe dva svety – svet chalúp a svet kaštieľov. (Chalupa – symbol pracovitého, pospolitého, čestného ľudu, ktorý je ako príroda jednoduchý a vnútorne čistý a duchovne bohatý.) Tieto dva svety sú od seba izolované, z čoho plynie i základný konflikt protikladnosť dvoch spoločenských vrstiev – ľudu a šľachty. Táto protikladnosť sa prejavuje v práci, morálke, v chápaní ľudského nešťastia. Páni nielen že zavalili ľud prácou, ale narúšajú aj jeho mravné zásady. Hlavnými predstaviteľmi sveta chalúp sú – Michal Čajka a jeho žena Hanka. Šľachtu zastupuje mladý šľachtic Artuš Villáni. Michal je smelý, voči pánom úctivý, nie však ponížený, neúnavný v konaní svojich povinností ako horár pod Babou horou, je tiež citovo založený, obetavý, odvážny a rozhodný.. Hanka je morálne čistá žena, ktorá sa bráni násiliu Villániho, je pracovitá, citovo založená, verná, trochu márnomyseľná. Vlastnosti Miška a Hanky si treba spájať s celým slovenským ľudom. Villáni je zákerný násilník, nepozná úctu voči morálnym zásadám ľudu. Autor pri riešení konfliktu stojí na strane ľudu, v jeho rukách vidí budúcnosť, triedu šľachty vidí odsúdenú na zánik. Cez príbeh manželov Čajkovcov autor vyjadruje svoj postoj k zemianstvu. Autor tiež zobrazuje hornooravskú prírodu – krásnu a drsnú, ktorá dotvára dej. Dielo sa delí na:

  1. Pozdrav – oslava prírody a jej blahodárneho účinku na ľudské rany.
  2. Vlastná skladba – obsahuje 15 spevov  aj lyrické časti.
  3. Zbohom – rozlúčka s prírodou.

Čajkovci boli mladí manželia, ktorí šťastne žili v horárni pod Babou horou. Do ich harmonického vzťahu zasiahne náhoda. Mladý majiteľ panstva Artuš Villáni, pre ktorého pracujú, na poľovačke zablúdi a dostane sa k horárni. Požiada o pomoc a radu. Hanka sa mu zapáči a – pretože je zvyknutý získať všetko, po čom zatúži – začne sa jej dvoriť. Ona ho však rázne odmietne. Artuš rozmýšľa, ako zlomiť jej odpor. Dá zorganizovať poľovačku, jej prípravou a vedením poverí Miška. Sám poľovníkov opustí a v horárni sa pokúša získať Hanku násilím. Tá ho v sebaobrane zabije. Medzitým Miško vycíti nebezpečenstvo. Príroda akoby mu našepkávala, že jeho Hanka je ohrozená. Ponáhľa sa domov, tragédii však už nemohol zabrániť. Aby ochránil Hanku pred verejnosťou, zobral vinu na seba. Dostal sa pred súd. Hanka sa z prežitého nebezpečenstva pomiatla. Čaká dieťa. Nastal deň záverečného súdneho pojednávania. Vo chvíli, keď Miško očakáva vynesenie rozsudku, nečakane vbehne do súdnej siene Hanka a prizná sa k svojmu činu. Detailne opíše okolnosti tragédie, sudcovia jej uveria. Prepustia Miška a pre chorobu omilostia Hanku. Zakrátko sa im narodí syn. Pod vplyvom tejto udalosti, Miškovej nehy a prírody, do ktorej sa Čajkovci vrátili, Hankina choroba pominie. Rodinné šťastie Čajkovcov zavŕši odpustenie starého Villániho, ktorému Miško zachráni život.

Je to Hviezdoslavova prvá veľká epická skladba. Novosť diela súvisí s autorským spracovaním námetu: básnik vložil do vlastného epického príbehu taký dejový konflikt, ktorý mal zovšeobecňujúci spoločenský význam, a tento „vyšší“ význam už dosahuje prostriedkami príznačnými pre realistickú literárno-umeleckú koncepciu. Idea epického básnického diela sa vteľuje do postáv – obrazom konkrétnych charakterov, do ich jedinečného životného osudu. Dej sa dramaticky stupňuje, t. j. nájdeme tu gradáciu. Tú dopĺňa kontrast (medzi čistotou a zhýralosťou, medzi prírodou a kaštieľom, ľudom a kaštieľom). Epické časti sa striedajú s lyrickými. Sú tu čarovné opisy prírody vo všetkých ročných obdobiach, úzko súvisia s dejom, sú prípravou alebo sprievodnou súčasťou tragických alebo harmonických životných udalostí. Vystupuje tu aj pomerne veľký počet epizodických postáv. Odlišujú sa medzi sebou precíznou kresbou charakteru, a to pomocou niekoľkých výrazných detailov alebo prostredníctvom štylistickej individualizácie jazykových prejavov.

 

 

Obaja básnici sa vo svojich dielach zaoberajú slovenským ľudom, ale pretože žili každý v inej dobe, aj ich pohľad je rôzny. Najviac to vidno na vzťahu obyčajný človek – pán.

V období romantizmu verili na spravodlivého panovníka, preto Martin bez obáv predstupuje pred kráľa a prizná sa, čo urobil. Vie, že spravodlivý kráľ mu neublíži. Keď kráľ príde k Elene na vohľady a ona ho odmietne, kráľ jej rozhodnutie rešpektuje a dá jej aj prsteň ako ocenenie vernosti. Postavy sú idealizované.

Hviezdoslavov realizmus ukazuje Michala Čajku pravdivo. Aj on je mocný a odvážny ako Martin. Keď si ide prosiť službu, predstupuje pred pána smelo, ale keď mu pán dá zaucho len preto, že on – Michal zastrelil jeleňa, a nie pán, neodváži sa protestovať. A keď Hanka odmietne Artuša Villániho, toho to rozzúri, lebo bedač si nesmie dovoliť odporovať pánovi – musí od panstva zniesť aj násilie.