Matej Korvín (Matej Huňady) alebo Matej I. (1443-1490) bol uhorský kráľ (1458-1490), český kráľ (1469-1490) a  rakúsky vojvoda (1486-1490).


 

 

Život

 

Matej Korvín pochádzal z bohatého rodu Huňadyovcov. Keď sa po smrti Ladislava Pohrobka rozpadla personálna únia – spojenie českého a uhorského kráľovstva (1458) - v Čechách sa stal kráľom Juraj Poděbradský a uhorské stavy zvolili za kráľa mladšieho syna Jána Huňadyho, Mateja Huňadyho - Korvína. Na uhorský trón nastúpil po takmer dvadsať rokov trvajúcich zápasoch o uhorský trón. Matej Korvín preto musel riešiť dva hlavé problémy: urobiť koniec vnútornému rozvratu Uhorska a zlikvidovať bratrícke hnutie. Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny. Sídlil vo Viedni a v Budíne.

 

zdroj: Dvořák, P. a Mrva, I.: Sovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997

 

Zdroj: Dvořák, P. a Mrva, I.: Sovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997

 

Matej Korvín a jeho erb




Erb kráľa Mateja


Prívlastok Korvín (Corvinus) získal kráľ až neskôr podľa pomenovania rodového znaku havrana (corvus). Podľa starej povesti mal havran nájsť a priniesť Jánovi Huňadymu stratený prsteň - dar od kráľa Žigmunda matke Jána Huňadyho. Týmto prsteňom sa vraj Ján Huňady preukázal na kráľovskom dvore a malo to byť potvrdenie toho, že je nemanželským synom kráľa Žigmunda Luxemburgského. Táto teória sa nepotvrdila.


 

 

Bratríci


Bratríci boli vojenské oddiely zložené z bývalých husitských bojovníkov. Po porážke husitov v bitke pri Lipanoch (1434), pôsobili na území Slovenska, Moravy, severného Rakúska a južného Poľska, kam v rokoch 1445 – 1467 priniesli myšlienky husitstva. Bratrícke vojská najskôr vstúpili do služieb šľachticov či kapitánov, ako bol napr. Ján Jiskra z Brandýsa. V roku 1453 z jeho vojska ušlo a osamostatnilo sa množstvo bratríkov pod vedením Petra Aksamita, ktorý si zriadil svoje sídlo na hrade Plaveč. Do roku 1458 patrilo bratríkom tridsaťšesť táborov a hradných pevností a ich vojská mali 15 – 20 tisíc ozbrojených bojovníkov. Vojensky ovládali celé východné a sčasti i stredné Slovensko a predstavovali hrozbu pre uhorskú šľachtu a kráľa, preto sa už od r. 1453 na kráľovskom dvore organizovali proti nim bojové výpravy. Úpadok bratríckeho hnutia nastal po nástupe Mateja Korvína na uhorský trón. V bitke pri Blatnom Potoku v roku 1458, v ktorej utrpeli bratrícke oddiely prvú vážnu porážku (zahynul v nej i Peter Aksamit) a ich jednota sa oslabila. Posledný tábor bratríkov vo Veľkých Kostoľanoch pri Piešťanoch dobyl Matej Korvín v roku 1467, čo bol definitívny zánik bratríctva na Slovensku.


 

 

Čierne vojsko


Čierne vojsko (alebo čierny pluk) bolo jadro žoldnierskeho vojska kráľa Mateja Korvína. Matejovo vojsko bolo vlastne prvou pravidelnou a stálou uhorskou armádou. Pomenovanie vzniklo až po Matejovej smrti, pretože žoldnieri začali (údajne) po Matejovej smrti nosiť čierne stuhy. Matejova stála žoldnierska armáda prevažne neuhorského pôvodu mala pätnásť až dvadsať tisíc stálych žoldnierov a patrila medzi najbojaschopnejšie vojská vtedajšej Európy. Vďaka nej Matej získal mnohé vojenské víťazstvá v strednej Európe a odolával tureckému náporu na Balkáne. Zmocnil sa Moravy, Sliezka a Lužíc, ako aj rakúskych krajín. Po Matejovej smrti jadro žoldnierskej armády prešlo do služieb nového kráľa Vladislava II. Jagelovského, ktorý mu však nedokázal zabezpečiť potrebný žold a čierne vojsko tak zväčša rabovalo a pustošilo krajinu. Nakoniec bolo porazené a zrušené nariadením Vladislava II. (1493).


 

 

Vnútroštátna politika


Kráľ Matej Korvín sa opieral o vernosť strednej šľachty a zemianstva. Za jeho vlády sa dovŕšila aj správna a súdna samospráva tzv. zemianskych stolíc. Vládol absolutisticky (o všetkom rozhodoval sám). Mestá boli jeho hospodárskymi aj politickými oporami, preto obnovoval a rozširovali ich privilégia. Počet obyvateľov miest vzrástol - najväčšie boli Košice (7 000), Bratislava (5 000), Trnava, Prešov a Bardejov (okolo 3 000). Aby mal peniaze na vydržiavanie armády, vyrúbil mnoho daní – napr. daň od komína, vojenskú daň a iné. Zároveň podporoval prisťahovalectvo – napríklad Valachov z Rumunska, ktorí u nás založili tradíciu chovu oviec a salašníctva.


 

 

Podpora vzdelanosti a umenia


Strediskom humanistickej vzdelanosti a renesancie v krajine sa stal kráľovský dvor v Budíne, kam Matej pod vplyvom svojej druhej manželky Beatrice Aragónskej povolal mnoho talianskych humanistov. Odtiaľ sa nová kultúra šírila do celej krajiny. V roku 1465 bola v Bratislave založená Academia Istropolitana - prvá univerzita na slovenskom území. Vybudoval aj slávnu knižnicu Bibliotéku Corvinianu, ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne.


 

 

Academia Istropolitana (1465-1490/91)


Názov Istropolis (odtiaľ Istropolitana) je grécky názov Bratislavy a znamená Dunajské Mesto (Ister - Dunaj; Polis - mesto). Universitas Istropolitana, od 16. storočia nazývaná Academia Istropolitana (1465-1490/91) v Bratislave bola najstaršou univerzitou založenou na území Slovenska. V  roku 1465 na žiadosť Mateja Korvína pápež Pavol II. poveril Jána Vitéza, ostrihomského arcibiskupa a Jána Pannónia, biskupa z Päťkostolia, založením univerzity v Uhorsku. Matej Korvín rozhodol, že ju umiestnia do Bratislavy. Svoju činnosť začala so štyrmi fakultami: teologickou, právnickou, lekárskou a umeleckou (filozofickou). Na škole sa dôraz kládol na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu. Učitelia prišli z Viedne, z Talianska a Poľska (z Krakova). Od roku 1467 do 1471 na univerzite pôsobil známy nemecký matematik, astrológ a astronóm Johannes Müller von Königsberg (Regiomontanus). Profesori používali knihy z bohatej a vzácnej knižnice bratislavskej kapituly. Po dobytí Viedne Matejom Korvínom (1485) nastal postupný úpadok univerzity a definitívne skončila po smrti Mateja Korvína, ktorý univerzitu financoval. Dnes je budova sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení. V tomto období bol na Slovensku dostavaný gotický Dóm sv. Alžbety v Košiciach a uznanie získal sochár - majster Pavol z Levoče. Na Slovensku sa čeština začala používať ako literárny jazyk.


 

 

Manželky a syn


Prvou manželkou Mateja Korvína (1461-1464) bola dcéra českého kráľa Juraja Poděbradského Katarína z Poděbrad, ktorá zomrela ako 14 ročná a nezanechala po sebe deti. Druhou manželkou (1476-1490) bola Beatrice Aragónska, dcéra neapolského kráľa Ferdinanda Aragónskeho, ale aj toto manželstvo ostalo bezdetné. S rakúskou meštiankou Barbarou Edelpack mal nemanželského syna Jána Korvína (1473 – 1504). Matej vyvíjal veľké úsilie, aby ho ešte za svojho života urobil kráľom. No zomrel skôr, ako mohol svoje zámery uskutočniť. Keď osemnásťročný Ján osirel, uhorskí šľachtici ho vylúčili ako uchádzača o trón.


 

 

Smrť Mateja Korvína


Matej zomrel v roku 1490 vo Viedni. Keď mu služobníctvo donieslo neumyté figy, kráľ sa tak nahneval, až dostal mozgovú mŕtvicu a o dva dni zomrel. Matej sa ako jeden z mála uhorských panovníkov uchoval v pamäti ľudu ako dobrý a spravodlivý kráľ. Po jeho smrti bol za uhorského kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský (od roku 1471 český kráľ). Vladislav II. bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn Ján Korvín. Na istý čas sa manželkou Vladislava II. stala Matejova vdova Beatrice Aragónska, ale toto manželstvo bolo neskôr zrušené. 



Zopakujte si:
1. Prečo Mateja Huňadyho nazývali Korvín?
2. Kto boli bratríci?
3. Čo vieš o čiernom pluku Mateja Korvína?
4. Ako sa Matej korvín zaslúžil o rozšírenie vzdelania a umenia v našich krajinách?

Použitá literatúra:
1. Dvořák, P. a Mrva, I.: Sovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
2. Lukačka, J. A kol.: Dejepis pre 7. ročník ZŠ a 2. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom, SPN-Mladé letá, Bratislava 2011
3. Cambel, S. a kol.: Dejiny Slovenska I., Veda, Bratislava 1986

Zdroje obrazkov:
Dvořák, P. a Mrva, I.: Sovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997