MATEJ HREBENDA – HAČAVSKÝ


Uprostred Hačavy stojí dôstojný pamätník, ktorý pripomína, že:

„...tu pracoval pilný, pracoval pre národ, ku malým silám pridal veľkú lásku, mnohú námahu a vytrvalosť, pilnosť, a tak vykonal veľké úlohy...“


(nápis na pamätníku v Hačave)


http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1177/Hrebenda_Vlastny-zivotopis/1

 

 

 


Základné životopisné údaje:

  • 10. marec 1796, Píla (v súčasnosti Rimavská Píla) – 16. marec 1880, Hačava (dnes súčasť mesta Hnúšťa)

  • Ľudovýchovný pracovník

  • Národný buditeľ

  • Ľudový básnik

  • Zberateľ národných piesní

  • Misionár slovenského národa

  • Prvý slovenský kolportér kníh

  • Pôsobil na Krokave, v Hačave

  • Slepý básnik



 

DETSTVO A MLADOSŤ

  • M. Hrebenda sa narodil 10. marca 1796 v obci Píla (dnes Rimavská Píla).

  • Jeho otec Samuel Hrebenda bol v tom čase v osade notárom.

  • Matka Alžbeta Lamoš pochádzala z Turčianskej stolice, z osady Lipovec.

  • Na jar 1806 zomrela (na Rimavskej Píle). M. Hrebenda mal vtedy 11. rokov a bola to pre neho veľká rana.

  • Detstvo M. Hrebendu bolo preto pomerne veľmi ťažké. Ostal bez matky a jeho otec sa nedokázal o svoju rodinu postarať. Často menil pracovné miesta a neskôr až do veku 80 rokov žil z  almužny, a preto nemohol dostatočne vychovávať svojich troch synov.

  • Po smrti matky sa musel M. Hrebenda začať starať sám o seba. Najprv žil ako mendík na fare na Píle u učiteľa Michala Gronera, potom dva roky v Grlici (dnes Hrlica), v Rimavskom Brezove, odtiaľ sa dostal na Turiec a na Liptov.


 

ŠTÚDIUM

  • M. Hrebenda vyrastal teda vo veľmi chudobnej rodine. Keďže nemohol kvôli financiám chodiť do školy, vzdelával sa sám. Zároveň si zarábal na skromné živobytie.

  • Jeho otec sa v roku 1809 po druhýkrát oženil a po troch rokoch odišiel z Liptova na Ploské do Gemerskej stolice za učiteľa. Tam ostal osem rokov.

  • Neskôr sa presťahoval na Rimavskú Pílu, kde tiež pracoval ako učiteľ. M. Hrebenda sa u neho v píľanskej škole zdržoval ako mendík.


 

ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY MATEJA HREBENDU

  • M. Hrebenda už od narodenia mal očnú chybu. Už ako dieťa ho prezývali slepým. Jeho zrak sa neustále zhoršoval. V deviatom roku už nemohol čítať pri svetle, v pätnástich ani vo dne.

  • Aj napriek tomu M. Hrebenda miloval knihy. Rád čítal, a keď už nevidel, požiadal iného, aby mu čítal. Kým mohol chodiť sám, prešiel niekoľko dedín k takým ľuďom, ktorí mu boli ochotní predčítať z knižky.

  • Približne v 14. rokoch sa začal M. Hrebenda venovať písaniu básní. Prvé verše napísal v roku 1814.

  • Počiatky jeho tvorby sa spájajú s jeho povinnosťami mendíka – musel chodiť na pohreby, blahoželať ľuďom pri rôznych slávnostných príležitostiach a vtedy skladal krátke verše, ktoré ľuďom recitoval a  ktoré jeho otec potom prepisoval a rozdával.

  • Už prvé krátke veršíky vzbudili pozornosť mnohých ľudí a dejateľov doby, ktorý sa o nich pochvalne vyjadrovali a tak veľmi povzbudili M. Hrebendu do ďalšej tvorby. M. Hrebenda si veršíky zapisoval a zbieral. Vo Vlastnom životopise uvádza, že ich bolo „okolo 100 hárkov“.

  • V roku 1816 prijal M. Hrebenda prácu hlásnika na Krokave a o rok na Hačave, neskôr na Polome. Prácu hlásnika síce vykonával veľmi rád, ale len do roku 1829, kedy sa jeho zrak už zhoršil natoľko, že ju vykonávať nemohol.


 

RODINA

  • Roku 1825 (20. januára) vstúpil do manželstva so Zuzanou Gabaj, dcérou krokavských pastierov, s ktorou žil šesť a pol roka.

  • V tom čase začal zhromažďovať knihy. Prvých 58 získaných kníh mu ale zhorelo v ohni, ktorý ich chudobný domček zachvátil 20. apríla 1826. M. Hrebenda práve nebol doma. Zhoreli mu teda knihy, ale aj jeho osobné veci.

  • Z Krokavy sa vrátil naspäť do Hačavy. V roku 1826 sa mu narodil syn Šimon Matej (1826) a o tri roky neskôr sa narodila dcéra Juliana (1829). Manželka M. Hrebendu v roku 1831 zomrela na choleru. A vtedy mu zomrel aj syn.

  • Poldruha roka zostal vdovcom. Potom sa oženil s Annou Choljavou z Čiernej Lehoty . Síce obaja boli postihnutí a žobráci, on slepý a  manželka chromá na nohy, ale boli šťastní a spokojní. Nič nemali a nič im ani nechýbalo. Do roku 1834 bývali len na „hospodách“.

  • V roku 1833 si postavil svoj malý domček na Hačave a odvtedy žili v obci. Mali spolu syna, ktorý od nich ale v 12. rokoch odišiel. Dlho o ňom rodičia nevedeli. Ozval sa až vtedy, keď sa chcel oženiť a potreboval rodný list. Dcéra žila v obci, kde sa aj vydala za tamojšieho obyvateľa a do smrti opatrovala svojho otca.


 

ČINNOSŤ MATEJA HREBENDU

  • Do slovenskej histórie sa zapísal najmä ako popredný rozširovateľ slovenských a českých kníh. Pochodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. V tých časoch mnohí pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec, za výsadu vzdelancov. Proti tomuto názoru, proti tejto zaostalosti viedol svoj neúprosný boj.

  • Na cestách zachraňoval pred zničením staré knihy, zasielal ich do škôl a spolkových inštitúcií, alebo ich prinášal popredným vzdelancom. Takto mnoho kníh zachránil a významnou mierou sa pričinil o budovanie knižníc.  Svojou kolportážou ovplyvnil kultúrny život na Slovensku. I keď sám nevidomý, predsa viedol slovenský ľud za svetlom poznávania.

  • Zároveň zbieral i ľudové piesne, ktoré sa dostali do zbierok Jána Kollára a Pavla Dobšinského. Zapisoval ich jeho pomocník, ktorý ho od roku 1848 sprevádzal. Pomocníka sprievodcu prijal po tom, čo trikrát skoro prišiel o život, napr. spadol do rozvodneného potoka, na Liptove spadol do Váhu, neskôr spadol v Drienčanoch.

  • Známe sú jeho suplikantské cesty, počas ktorých získal finančné prostriedky na stavbu škôl, kostolov, činnosť kultúrnych inštitúcií.

  • Bol ľudovým veršovníkom. Už ako 14-ročný písal zväčša príležitostné a gratulačné verše na melódie ľudových a duchovných piesní. Neskôr zložil prvé verše a rýmované gratulácie k príležitostným jubileám.

  • Jeho literárne prvotiny boli prijaté priaznivo, takže sa ešte s  väčším zanietením pustil do prostonárodného veršovania. Jeho poézia plnila v danom čase významné spoločenské poslanie.

  • V Matici slovenskej sú uložené jeho básne, piesne, vinše, listy, testament. Svoju životnú púť, zážitky a skúsenosti opísal vo Vlastnom životopise, ktorý je prameňom aj pre poznanie kultúrnych a spoločenských pomerov v 19. storočí.

  • Bol v úzkom kontakte s predstaviteľmi slovenského literárneho života. Poznalo ho celé Slovensko, od J. Kollára, K. Kuzmányho, Š. Moysesa, Ľ. Štúra, J. M. Hurbana, Jána i Sama Chalupku, G. Fejérpatakyho, A. Sládkoviča – až po obyčajných dedinských ľudí. Ako obetavý šíriteľ slovenskej literatúry už za života pútal pozornosť súčasníkov i nasledujúcich generácií. Básňou ho oslávil D. Bachát, písala o ňom T. Vansová a Ľ. Zúbek.

  • Ako úsvit lepších čias privítal založenie Matice slovenskej a daroval jej rok po založení 16 zväzkov cenných kníh, neskôr ďalších 10 zväzkov a niekoľko kalendárov. Veľké nádeje vkladal do slovenského gymnázia v Revúcej. Venoval mu všetky svoje úspory a celú svoju knižnicu. Boli v nej knihy, ktoré vyšli na Slovensku a v Čechách v rokoch 1848-1870. Žiaľ, tieto skvosty neposlúžili národnému cieľu, lebo po zatvorení gymnázia prepadli v prospech štátu.

  • Keď mu už nohy zoslabli, stal sa trafikantom. Predával tabak, sviečky a ocot. Ale aj tak tu ho roku 1866 prepadol, zbil a okradol zlodej.

  • V sobotu 13. marca 1880 slepý Matej Hrebenda pred dverami vlastného domu klesol na zem a o tri dni, 16. marca 1880 ako 84-ročný umrel.


 

TVORBA

1825 – Poklad srdce z Evanjelium Pána Ježiše a učení apoštolského vybraný – evanjelické piesne, ku ktorým autor pridal aj modlitby

Magazín aneb Sbírka veršů Matejě Hrebendy Hačavského (rukopisná zbierka)

Knižečka veršovních vinšů

1874- Zborník slovenských národných piesní, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčají a povier – pričinením P. Dobšinského vyšli jeho ľudové piesne

Biografia

1860 - Vlastný životopis (s posmrtnými doplnkami Daniela Z. Laučeka; životopis vyšiel tlačou, s faksimile rukopisu v Osvete roku 1976)

S batôžkom kníh, palicou v ruke a najčastejšie oblečeného do rimavského kroja – tak ho stretávali ľudia na jeho potulkách nielen po rodnom kraji, ale i po iných stoliciach a roztrúsených dolnozemských osadách. Bol priateľom všetkých dobrých ľudí. Chodil v temnotách a roznášal svetlo. Prežil ťažký život, stíhalo ho jedno nešťastie za druhým, no napriek osudu pociťoval radosť a šťastie, keď mohol pomôcť svojmu národu. Ostal jednoduchým človekom, ktorý neveľmi dbal o svoju slávu a pocty. Hovorieval: “nemám nič, nežiadam nič.“ Pritom viac videl vo svojej slepote, ako mnohí cez veľké okuliare.



Zopakujte si:
1. Uveďte hlavné údaje zo životopisu M. Hrebendu.
2. V čom spočívala hlavná národno-buditeľská činnosť M. Hrebendu?
3. Charakterizujte literárnu činnosť M. Hrebendu.

Použitá literatúra:
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1177/Hrebenda_Vlastny-zivotopis/1
http://www.snk.sk/swift_data/source/NbiU/Biograficke%20studie/7/Bio_stu_7_226_238.pdf
http://www.kulpin.net/files/etymologia/etymologia-14hrebenda.pdf
Súkromné materiály autorky
http://kruhy.blogspot.sk/2009_06_01_archive.html

Zdroje obrazkov:
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1177/Hrebenda_Vlastny-zivotopis/1