Mao Ce-tung (1893 – 1976) – komunistický diktátor, oslovovaný „predseda Mao“, revolucionár, básnik, partizánsky veliteľ, od roku 1943 predseda Komunistickej strany Číny, od roku 1949 až do svojej smrti (1976) najvyšším predstaviteľom Čínskej ľudovej republiky. Bol tvorcom „kultúrnej revolúcie“ a mal oficiálnu prezývku Veľký kormidelník. Je považovaný za jedného z najhorších diktátorov v dejinách, pretože svojou brutalitou, egoizmom, utopistickým radikalizmom a pohŕdaním ľudským životom spôsobil smrť okolo 70 miliónov obyvateľov vlastnej krajiny.

 

 

Mladosť

Narodil sa 26. decembra 1893 v dedine Šao-šan v provincii Chu-nan v bohatej roľníckej rodine. Študoval v Čchang-sa a v Pekingu na učiteľskom inštitúte, neskôr sa venoval vyučovaniu a žurnalistike. V roku 1918 začal pracovať v knižnici Pekingskej univerzity. V Pekingu sa zoznámil s myšlienkami marxizmu a v roku 1921 pomáhal budovať Komunistickú stranu Číny. Ako revolucionár sa venoval organizovaniu roľníkov. Obkľúčenie oblasti Ťiang-si vojskami Kuomintangu na čele s Čankajšekom, ktorý bojoval proti komunistom viedlo k tomu, že Mao spolu s ďalšími súdruhmi začal tzv. „Dlhý pochod“ (rozsiahly vojenský ústup Červenej armády Komunistickej strany Číny pred Národnou revolučnou armádou Kuomintangu, počas čínskej občianskej vojny v polovici 30tych rokov 20. storočia). Počas neho sa Mao presadil ako vodca partizánskej vojny. Už v tomto období sa prejavili jeho vlastnosti – brutalita, bezcitnosť, túžba po moci, nemilosrdnosť a schopnosť manipulovať – bez výčitiek sa zbavoval nepriateľov, ale aj priateľov a členov vlastnej rodiny. V polovici 30tych rokov, kedy Dlhý pochod dorazil do Jen-anu (hlavná základňa KS Číny), už bol Mao schopný ubrániť sa Stalinovmu tlaku na dosadenie promoskovského vedenia. V tejto dobe si vytvoril kult osobnosti a vyvinul si vlastnú politickú filozofiu – maoizmus. Spojenectvo s Kuomintangom počas vojny s Japonskom a pomoc komunistickej Moskvy mu pomohli vybudovať dominantnú pozíciu v KS Číny a dostať sa k moci.

 

 

Maoizmus (Mao Ce-tungovo učenie)

Maoizmus je variant marxismu, ktorý presadzoval Mao Ce-tung. Aj v súčasnosti je v Číne táto ideológia oficiálnou súčasťou doktríny KS Číny, hoci od roku 1978  bola úloha Maovej pôvodnej ideológie značne zmenená a obmedzená.

 

 

Vláda Veľkého kormidelníka

Čínska ľudová republika bola vyhlásená 1. októbra 1949. Na jednej strane priniesla Číne  sužovanej dlhoročnými vojnami mier, na druhej strane diktatúru jednej politickej strany a prísnu centralizáciu štátu. S pomocou ZSSR (sovietsky model riadenia štátu) sa Maovi spočiatku darilo hospodársky aj politicky - vzrástla gramotnosť aj životná úroveň obyvateľstva. Maovým cieľom bolo urobiť z Číny svetovú priemyselnú a poľnohospodársku veľmoc do konca 50. rokov, čo bolo nereálne. Postupne mu sovietsky model prestal vyhovovať a v roku 1958 sa rozhodol pristúpiť k politike „Veľkého skoku vpred“ (1958-1962), ktorý mal krajinu v priebehu 15 rokov ekonomicky dostať do pozície veľmoci a vybudovať komunizmus. Maovým dlhodobým cieľom bolo zlikvidovať rodinu, peniaze, súkromné vlastníctvo a fyzicky zlikvidovať odporcov režimu. Okrem narušení spoločenských väzieb, priniesol Veľký skok zmenu priemyselnej politiky, ekonomický prepad a najmä obrovský hladomor, počas ktorého zomrelo údajne 30 miliónov ľudí.Totálne fiasko tohto projektu bolo pre Maa ťažkou ranou a ponížením. Aby obnovil svoju moc a odstavil nepriateľov, zahájil v roku 1966 Veľkú kultúrnu revolúciu (1966–1976),  počas ktorej malo prísť k veľkým zmenám v spoločnosti a k jej modernizácii, v skutočnosti to boli neľútostné čistky všetkých členov strany, ktorých podozrieval z neposlušnosti. Teror, zameraný proti staršej generácii a straníckym členom si vyžiadal ďalšie tisíce obetí. Tzv. Červené gardy ponižovali a vraždili ľudí, rozvracali ekonomiku  a ničili kultúrne dedičstvo Číny. V rokoch 1966-1976 prišli o život 3 milióny ľudí, ďalšie tisíce boli mučené a deportované. Základnou ideologickou príručkou Veľkej kultúrnej revolúcie sa stala tzv. „Červená kniha“ (autorom bol Lin Piao),v ktorej Mao opísal svoje idey a ich štúdium bolo povinné. Kultúrna revolúcia je v súčasnosti považovaná za jedno z najnešťastnejších období moderných čínskych dejín a veľká časť obetí kultúrnej revolúcie bola v 80. rokoch rehabilitovaná. V roku 1959 Mao narušil vzťahy so Sovietskym zväzom a Čínu odrezal od zvyšku komunistického bloku. Bol presvedčený, že sa blíži atómová vojna so Sovietskym zväzom a začal horúčkovito zbrojiť, čo takmer zruinovalo hospodárstvo.

 

 

Posledné roky vlády

V roku 1969 vyhlásil IX. Zjazd KS Číny Mao Ce-tunga za neobmedzeného vodcu Číny a jeho manželka Ťiang Čching bola zvolená za členku politbyra KS Číny. S pribúdajúcim vekom Maov  mocenský vplyv klesal. Mao Ce-tung zomrel 9. septembra 1976 vo veku 82 rokov. Po jeho smrti vypukol boj o moc medzi zástancami pragmatického prúdu a radikálnou skupinou, (gang štyroch okolo vdovy Ťiang Čching). Tá bola neskôr odsúdená na trest smrti, ktorý jej zmenili na doživotné väzenie. Maove pozostatky sú uložené v mauzóleu na centrálnom námestí Tchien-an-men (Námestie nebeského pokoja) v Pekingu.



Zopakujte si:
1. Čo je maoizmus?
2. Vysvetli politiku Veľkého skoku vpred.
3. Čo bola Kultúrna revolúcia?
4. Kde je pochovaný Mao Ce Tung?


Použitá literatúra:
Tkadlečková, H.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1995.
Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010.
Montefiore Sebag, S.: Beštie - najkrutejšie postavy dejín, Fortuna Libri, Bratislava 2009.