Ludwig van Beethoven narodil sa 16 decembra 1770. Bol nemecký skladateľ viedenskej klasiky flámskeho pôvodu a jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách hudby.Ludwig pochádza z chudobnej rodiny, ktorej predkovia (roľníci a remeselníci) pochádzali z flámskeho Mechelenu. Slovíčko „van“ v jeho mene nedokazuje jeho šľachtický pôvod, alenaznačuje odkiaľ pochádza jeho rodina (v preklade približne „z repového dvora“). Beethovenov starý otec, ktorý sa volal tiež Ludwig van Beethoven, bol zamestnaný ako hudobník u kolínskeho arcibiskupa (kniežaťa), kde mal na starosti orchester. V roku 1740 sa mu narodil syn Johann, z ktorého sa stal neskôr spevák. Dňa 16. (alebo 17.) decembra 1770 prišiel na svet vBonngasse 18 syn, ktorý bol pokrstený 17. decembra a dostal meno Ludwig po starom otcovi.Otcovi Ludwiga van Beethovena imponoval mladý Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý sa už ako šesťročný preslávil ako skladateľ. S cieľom vychovať z neho podobné zázračné dieťa učil otec syna hru na husliach a klavíri. Tento prísný postoj otca narušoval vývoj chlapca, ktorého budili o polnoci z dôvodu cvičenia na klavíri. V škole bol často unavený a nemohol sa sústrediť. Jeho život nebol ľahký, otec bol alkoholik, matka bola často chorá a zo šiestich súrodencov prežili len dvaja. Veľmi skoro slúžil Ludwig van Beethoven ako druhý dvorný organista u panovníka, začo dostával pravidelný plat. Ako trinásťročný hral načembale a viole v kniežacom orchestri a komponoval komornú hudbu. Beethoven sa rýchlo preslávil so svojou komornou hudbou, ktorú označovali ako úplne novú a modernú. Ďalej sa preslávil aj ako klavírny virtuóz a majster improvizácie. Raz sa mu stalo, že klavír bol rozladený o jeden poltón hlbšie. Keďže nebolo času na nastavenie klavíra, zahral svoj c-durový koncert (Prvý klavírný koncert op. 15) bez okolkov v cis-dure. Vo veku 29 rokov začal skladať Beethoven 1. symfóniu, ktorú dokončil začiatkom ďalšieho roku. Premiéra dňa 2. apríla 1799 mala veľký úspech. Po smrti brata v roku 1775 si zobral Beethoven jeho syna Karla k sebe. Skoro však vysvitlo, že vzťah Beethovena k synovcovi nie je dobrý. Beethoven vyvinul na mladého muža so svojimi vysokými a aj prehnanými morálnymi požiadavkami taký vysoký tlak, že sa Karl pokúsil o samovraždu. Síce sa nepodarila, ale pre skladateľa to bolo veľká záťaž, veď pokus o samovraždu bol vtedy trestný. Napriek (alebo možno práve kvôli) týmto veľkým súkromným problémom zložil Beethoven v tomto čase svoje najdôležitejšie diela, okrem iného omšuMissa solemnis (mala premiéru v Preßburgu v Dóme svätého Martina v roku 1822), ktorá vo svojej veľkosti a kráse nič neprezrádza o dezolátnom okolí umelca. O rok neskôr ukončil 9. symfóniu. Posledný odsek s chórovým finále na Schillerovu „Óda na radosť“ veľmi prispel k popularite tohto diela. Prvé tri odseky s ich grandióznou architektúrou, inštrumentalizáciou a spracovaním témy boli smerodajné pre symfonikov romantiky až po Gustava Mahlera. Premiéra 9. symfónie spolu sčasťami omše Missa solemnis bola 8. mája 1824. Beethoven chcel, keďže nemohol viesť sám toto predstavenie, podporiť dirigenta udávaním tempa, orchester mal pokyn, aby si to nevšímal. Beethoven zomrel v roku 1827 vo Viedni na následky chronickej otravy olovom, ktoré pochádzalo pravdepodobne z pančovaného vína. Na pohrebe sa zúčastnilo okolo dvadsaťtisíc ľudí. Armáda musela zabezpečiť poriadok. Je pochovaný na viedenskom cintoríne Zentralfriedhof. 5. symfónia bola v minulosti nazývaná „Osudová“, symfónia vznikla v ťažkej fáze života skladateľa (k štyrom slávnym úvodným tónom Beethoven vraj povedal: „Takto búcha osud na bránu“, no medzičasom sa dokázalo, že to bol neskorší opis). Dňa 22. decembra 1808 bola premiéra spolu s 6. symfóniou (Pastorálna), so štvrtým klavírnym koncertom a časťami omše C-dur. Pastorálna symfónia nie je v pôvodnom zmysle programová hudba, ako sa často nesprávne označuje, ale podľa vyjadrenia Beethovena „Viac citové vyjadrenie ako maľba“. Tým symfónia zostáva na pôde klasiky a nie je prípravou alebo miľnikom k symfonickým básniam romantiky. Franz Liszt, ktorý zložil prvé symfonické básne, sa odvolával pri vzniku nového žánru skôr na operné predohry (ouvertúry) Beethovena, menovite Coriolan alebo Kráľ Štefan. Dňa 8. decembra 1813 bola premiéra 7. symfónie a mala obrovský úspech. Richard Wagner ju o 30 rokov neskôr chválil ako „apoteózu tanca“.Počas viedenského kongresu zistil Beethoven, že toto stretnutie panovníkov Európy vedie len k ďalšiemu útlaku. Vážil si humanistické a duševné hodnoty človeka. V mladosti bol nadšenýSchillerom, neskôr sa viac obracal ku Goethemu, s ktorým viedol korešpondenciu. Zhudobnil viacero diel Goetheho.