Receptory - senzitívne zakončenia nervov; sú roztrúsené po celom tele - majú špeciálne bunky s veľkou dráždivosťou, ktoré zachytávajú informácie o zmenách prostredia sa - sú citlivé najmä na adekvátne podnety, t.j. pre receptor primerané. - ku každému receptoru patrí aj dostredivá nervová dráha (informácie sú vedené do CNS, kde sa robí ich rozbor) ROZDELENIE RECEPTOROV: 1. exteroreceptory – príjem podnetov z vonkajšieho prostredia – receptory o teple, chlade, bolesti, tlaku, dotyku, ale aj podnety zo zrakových receptorov, sluch, čuch, chuť. 2. interoreceptory - citlivé na zmeny vnútorného prostredia; sú vo vnútorných orgánoch. Osobitným druhom sú svalové a šľachové proprioreceptory (informujú o polohe tela) Čuch Adekvátny podnet - prchavé látky vo vdychovanom vzduchu (rozpúšťajú sa v hliene) Čuchové bunky - v čuchovej oblasti sliznici nosovej dutiny Základné pachy: kvetinový, ovocný, živočíšny, hnilobný, korenistý, spáleninový Význam: - reflexné vylučovanie tráviacich štiav, - obranné reakcie organizmu na dráždivé a škodlivé látky v ovzduší Chuť - chuťové poháriky a v nich chuťové bunky v sliznici jazyka, mäkkého podnebia a hltana. Podnet - chemické látky rozpustené vo vode a slinách. - 4 základné chuťové vnemy - sladko, horko, kyslo a slano. Význam: pri reflexnom vylučovaní tráviacich štiav, najmä slín a žalúdkovej a pankreatickej šťavy. Kožné receptory - v koži a slizniciach telových otvorov - receptory na vnímanie dotyku, tlaku, chladu, tepla a bolesti - kombinované pocity: vnímanie hladkosti alebo drsnosti ohmatávaného povrchu, vlhkosť, suchosť, tvrdosť, chvenie a svrbenie. - najcitlivejšia na dotyk a tlak je špička jazyka a končeky prstov na dlaňovej strane - najcitlivejšia na teplo je najcitlivejšie čelo, na bolesť očná rohovka Dotykové a tlakové receptory - jednoduché telieska; nelokalizujeme ich do kože, ale na predmet, ktoré sa dotýkame. - pre tepelné pocity máme receptory na vnímanie chladu uložené blízko k povrchu a na vnímanie tepla v hlbokých vrstvách kože. Receptorov na vnímanie chladu je asi 3x viac. Na receptory pôsobia aj podnety z vnútra tela, preto máme napr. pri horúčke pocit tepla až horúčavy. Význam: ochrana organizmu BOLESŤ : voľné nervové zakončenia sú v kože, v sliznici a vo všetkých tkanivách a orgánoch tela. DELENIE BOLESTI: povrchová (koža), hlboká (svaly, šľachy), vnútornostná (vnútorné orgány). V koži je asi 50-100 bolestivých bodov na 1 cm2. Podnety - mechanické, chemické, tepelné, elektrické Receptory pohybových orgánov - proprioreceptory v svaloch - svalové vretienka - a v šľachách - šľachové telieska - ustavične vysielajú do CNS informácie o aktuálnom stave každého svalu Statokinetický receptor - uložený v labyrinte skalnej kosti lebky - tvoria ho 3 polkruhových kanálikov kinetického receptora - receptory sú dráždené prúdením endolymfy pri rotačných pohyboch hlavy - pri zmenách polohy hlavy a pri lineárnych zrýchleniach (pád, stúpanie) vznikajú zmeny tlaku a ťahu kryštálikov na vlásky = dráždenie zmyslových buniek Kinetický a statický receptor pracujú ako funkčný celok. Význam: udržanie vzpriameného postoja a telesnej rovnováhy v pokoji aj v pohybe. Subjektívne vnímanie polohy hlavy a ich zmien sa uskutočňuje v spánkovom laloku mozgovej kôry. Sluch: sluchové pocity a vnemy vznikajú v spánkovom laloku mozgovej kôry. Význam: vnímanie zvukov a priestorovú orientáciu, umožňuje dorozumievanie, styk s ostatnými ľuďmi. Rozvíja myšlienkový a citový život, poskytuje nám estetické zážitky (napr. počúvanie hudby, recitácie, divadelné hry a pod.). Podnet: zvukové vlny, t.j. pozdĺžne kmitanie molekúl vzduchu. Sluchom sme schopní rozoznať zvuky a tóny, ich intenzitu, výšku, zafarbenie, smer odkiaľ prichádzajú. Človek počuje a rozlišuje pri strednej hlasitosti tóny od kmitočtu (frekvencie) 16 Hz asi do 20 000 Hz. Maximálna citlivosť sluchu je pre tóny 1000-3000 Hz. Polohovosluchový orgán: 3 časti: - vonkajšie: ušnica, vonkajší zvukovod - stredné: bubienok (membrana tympani: rozhranie vonkajšieho a stredného ucha), tri sluchové kostičky: strmienok (stapes), kladivko (maleus), nákovka (incus), Eustachova trubica (vyrovnávanie tlaku) - a vnútorné ucho: slimák (cochlea) – tvorený z labyrintu a blanitého bludiska (tu je Cortiho orgán /platňa/ – vlastný sluchový orgán) Zrak – človek má schopnosť priestorového a farebného videnia Význam: vnímanie svetla, jeho intenzitu a farbu (90% informácii získavame zrakom o prostredí) Podnet - svetelné (elektromagnetické) vlnenie v rozsahu vlnových dĺžok 400-700 nm. Stavba: 2 časti 1. vlastné oko 2. vedľajšie očné orgány Časti vlastného oka – očná guľa (bulbus oculi): 1. bielko (sclera) – povrch oka, tuhý väzivový obal • rohovka (cornea) - zvlažovaná vrstvou sĺz, prehľadná bezfarebná vrstva oka 2. cievovka (choroidea) – stredná časť, obsahuje množstvo ciev a je pigmentovaná • vráskovec (corpus ciliare) – zhrubnutá cievovka, obsahuje hladký sval, na ňom je zavesená šošovka • šošovka (lens crystallina) – bezcievna štruktúra tvorená platničkami; tvar vypuklej (bikonvexnej) spojky - funkcie: láme svetelné lúče tak, aby sa zbiehali na sietnici - obklopená komorovou vodou - úloha: akomodácia oka (zaostrenie) na videnie do blízka - videnie do diaľky – šošovka sa splošťuje a akomoduje ťahom závesného aparátu • dúhovka (iris) – s otvorom ZRENICA (pupilla), obsahuje melanín – pigment (od jej množstva sa javí ako modrá až čiernohnedá) • predná očná komora – priestor medzi rohovkou a dúhovkou • zadná očná komora - priestor medzi dúhovkou a šošovkou 3. sietnica (retina) – vnútro očnej gule, tvoria ju vlastné bunky – tyčinky a čapíky • Tyčinky - sú citlivejšie na svetlo, sú nepostrádateľné pri videní za šera. • Čapíky sú nevyhnutné pre farebné videnie. Žltá škvrna (macula lutea) – ústredná jamka sietnice; je miestom najostrejšieho videnia (v nej sú husto nahromadené len čapíky). Mediálne od nej je tzv. slepá škvrna (fovea caeca) - miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv (a s ním cievy) - nie sú žiadne svetlocitlivé bunky. Zrakové informácie vedú zrakové nervy do záhlavového laloka mozgovej kôry. • sklovec (corpus vitreum) – za šošovkou, vypĺňa veľkú časť očnej gule Na rozhraní svetlolomných prostredí sa svetelný lúč láme, takže na sietnici sa premieta ostrý, zmenšený a prevrátený obraz pozorovaného predmetu. Oko sa prispôsobuje videniu na rôznu vzdialenosť: Pri pohľade do blízka (bližšie ako 5 cm) sa šošovka pružne vyklenie (stiahnutím svalu vráskovcového opašteka sa uvoľní jej závesný aparát - zvýši jej lomivosť = akomodácia oka. V starobe pružnosť šošovky klesá, čím sa schopnosť akomodácie nablízko zmenšuje. Refrakčné chyby: poruchy optického aparátu: 1. krátkozrakosť - vzniká pri predĺžení predozadnej osi oka; obraz vzniká pred sietnicou a obraz na sietnici je neostrý. Koriguje sa šošovkami rozptylkami. 2. ďalekozrakosti - predmety zobrazujú za sietnicou. Očná os je v tomto prípade skrátená. Chyba sa koriguje spojnými šošovkami. 3. Astigmatizmus sa prejavuje nejasným videním a spôsobuje ho nerovnomerné zakrivenie rohovky. Funkčné poruchy receptorov: Farbosleposť – stav, pri ktorom postihnutý nie je schopný rozlíšiť niektoré farby. Daltonizmus – neschopnosť rozoznať červenú a zelenú farbu.