Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
 
 
 
Ľudovít Štúr – predstaviteľ slovenskej romantickej literatúry - 1815 - 1856


- vedúca osobnosť mladej revolučno-demokratickej mládeže
- politik, jazykovedec, básnik, novinár, teoretik, kritik
- tvorca slovenskej romantickej estetickej koncepcie


Zdroj: http://www.stur.sk/obrazky/portrety/10stur2.jpg
Zdroj: http://www.pre-slovensko.sk/pictures/ludovit-stur.jpg
 

 
Životopisné údaje:

Ľ. Štúr sa narodil v Uhrovci v rodine učiteľa. Dva roky študoval na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe, odkiaľ v roku 1829 odišiel na evanjelické lýceum do Bratislavy (jeho súčasťou od roku 1803 bola Katedra reči a literatúry slovenskej, ktorú viedol prof. Juraj Palkovič). V Bratislave sa stal členom Spoločnosti česko-slovanskej, ktorú neskôr v rokoch 1835 – 1838 aj viedol ako podpredseda (funkciu predsedu vykonával niektorý z profesorov). Členovia Spoločnosti organizovali rôzne slávnosti, návštevy a podujatia. Medzi najznámejšie podujatia patrí národná slávnosť na Devíne (konala sa 24. apríla 1836), na ktorej účastníci prijali k svojmu menu aj meno slovanské a začali ho používať na verejnosti. V školskom roku 1836 – 1837 sa Ľ. Štúr stal nehonorovaným námestníkom prof. J. Palkoviča na lýceu (Katedra reči a literatúry slovenskej), prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis, o slovanských a európskych literatúrach. Predurčoval ho k tomu najmä kredit bývalého vynikajúceho študenta a erudovanosť v latinskom jazyku.

V roku 1838 začal Ľ. Štúr študovať na univerzite v Halle, kde pôsobil dva roky. Študoval teológiu, dejiny, filozofiu. Po ukončení štúdia sa vrátil do Bratislavy a začal opäť pôsobiť na Katedre reči a literatúry slovenskej. V uvedenom období výrazne narastal tlak maďarských predstaviteľov na Slovákov, čo prinútilo Ľ. Štúra a slovenských národovcov žiadať ochranu u panovníka. V roku 1842 zorganizoval Ľ. Štúr podpisovú akciu pod Slovenský prestolný prosbopis, ktorý predložili slovenskí národovci cisárovi ako protest proti nútenej maďarizácii v cirkvi a v školách. Pre túto činnosť bol cirkevnou komisiou vyšetrovaný ako nepriateľ vlasti a zbavený prednášania na lýceu (požiadavky Slovenského prestolného prosbopisu splnené neboli).
 
Rok 1843 venoval Ľ. Štúr otázke spisovného jazyka (viď. ďalej), rozbehol aktivity na vydávanie novín a ich literárnej prílohy a v roku 1844 pomáhal zakladať spolok Tatrín. V marci 1844 musel definitívne odísť z evanjelického lýcea. Na protest proti odvolaniu Ľ. Štúra z funkcie zástupcu Katedry reči a literatúry slovenskej sa 22 študentov rozhodlo opustiť lýceum. Trinásť z nich potom dokončilo štúdiá v Levoči.
 
Dňa 1. augusta 1845 začal na základe získaného povolenia vydávať Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský. V roku 1847 sa stal poslancom Uhorského snemu za slobodné kráľovské mesto Zvolen.
 
Počas revolúcie v rokoch 1848/1849 sa Ľ. Štúr priamo zapojil do rôznych aktivít – pomáhal pri koncipovaní Žiadostí slovenského národa, organizoval zvolanie Slovanského zjazdu do Prahy, stál pri zrode Slovenskej národnej rady (vznikla vo Viedni a v septembri 1848 vyzvala Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie svojich národných a sociálnych práv). Za činnosť počas revolúcie bol na neho vydaný zatykač.
 
Po revolúcii prežíval Ľ. Štúr mnoho sklamaní a osobné tragédie. Sklamaný bol z porážky revolúcie a zo spoločensko-politickej situácie, ktorá nasledovala. V januári 1851 mu zomrel brat Karol (kňaz a učiteľ v Modre) a o pol roka otec. Ľ. Štúr sa po smrti brata presťahoval do Modry, kde sa sám (pod policajným dozorom) staral o deti zosnulého brata. V roku 1853 zomrela vo Viedni jeho duchovná priateľka Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka. A v roku 1855 sa začal ku koncu chýliť aj život Ľ. Štúra – na poľovačke v decembri 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil. Zomrel 12. januára 1856.



UČITEĽ:

- pôsobil na Katedre reči a literatúry slovenskej v Bratislave (viedol ju prof. J. Palkovič)
- ako učiteľ bol známy tým, že ovládal viaceré jazyky – latinský, maďarský, nemecký, francúzsky, grécky, poľský, srbo-chorvátsky, ruský jazyk, ale učil aj hebrejčinu a angličtinu



NOVINÁR:

- od 1. 8. 1845 vydával Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský
- písané boli v Štúrovej slovenčine
- usiloval sa o ich vydávanie niekoľko rokov
- zamerané boli na osvetovú činnosť, na sociálne práva, oboznamovali s kultúrnou tvorbou Slovanov, informovali o aktuálnej politickej situácii doma a vo svete
- ich vydávanie kontroloval cenzor, ktorý zasahoval do obsahu a rozsahu článkov


Zdroj: http://www.oskole.sk/images/stur5.jpg


POLITIK:

- 1842 – pracoval na Slovenskom prestolnom prosbopise
- 1847 - stal sa poslancom Uhorského snemu za slobodné kráľovské mesto Zvolen (obdobie jeho pôsobenia v sneme prerušili revolučné dni meruôsmeho roku)
- organizátor Slovanského zjazdu v Prahe
- spoluzakladateľ Slovenskej národnej rady, ktorá organizovala dobrovoľnícke výpravy v boji proti Maďarom
- účastník revolúcie 1848/1849
- 1848 - stál pri spísaní Žiadostí slovenského národa


 
JAZYKOVEDEC:

Ľudovít Štúr uzákonil nový spisovný jazyk v roku 1843 na fare v Hlbokom spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom. Základnou kodifikačnou príručkou sa stala Nauka reči slovenskej. Zavedenie spisovnej slovenčiny odôvodnil aj v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí.



Základné pravidlá štúrovského pravopisu:

  1. Vychádzal z kultúrnej stredoslovenčiny
  2. Fonetický pravopis – „píš, ako počuješ“
  3. Pri zapisovaní v, j, g sa prestali používať písmená w, g, gˇ
  4. Dôsledné označovanie mäkkosti – ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi
  5. Neprítomnosť hlások ľ, ä, é, ó, iu
  6. Dvojhlásky sa zapisovali kombináciou ja, je, uo
  7. Stále sa nepoužívalo y/ý
  8. V G. pl. m. r. sa hláska v píše ako u – králou, sluhou
  9. Nemá iu, namiesto toho používa ú – božú, znameňú

Napriek námietkam proti Štúrovej spisovnej slovenčine (M. M. Hodža, J. Kollár, M. Hattala) sa začala spisovná slovenčina spontánne používať, aj keď v otázke spisovného jazyka vládol výrazný chaos (čeština u evanjelikov, bernolákovčina, štúrovská slovenčina so snahou o opravu – Hurban, Hodža, Hattala). O úspech štúrovčiny sa ale postarala literárna tvorba štúrovcov.



SPOLUZAKLADATEĽ SPOLKU:

-1844 - stál pri zrode spolku Tatrín – Ľ. Štúr sa stal členom predsedníctva spolku




TVORBA Ľ. ŠTÚRA:

Dumky večerní
  • básne napísané v češtine
  • vyjadrenie smútku nad biedou a opustenosťou ľudu, túžba po činoch v prospech národa
  • lyrické obrazy Slovenska, vyjadrenie obdivu ku krajine a ľudu

Spevy a piesne – básnická kniha – nachádzajú sa v nej dva romantické eposy (Svätoboj a Matúš z Trenčína) a porevolučná lyrika

Nárečja slovenskuo alebo potreba písanja v tomto nárečí – jazykovedná práca
  • podrobne vysvetlil zásadu, že Slovanstvo sa má kultúrne rozvíjať nie v štyroch spisovných jazykoch, ale v jedenástich, lebo toľko je v ňom živých národných rečí. Vysvetľoval význam spisovného jazyka a jeho potrebu priblížiť ho ľudu, zdôrazňoval potrebu prepojenia literatúry a života. V diele vysvetlil aj základné rozdiely medzi češtinou a slovenčinou.

Náuka reči slovenskej – jazykovedné dielo
- položil ním základy systematickej gramatiky novej slovenčiny

Slovanstvo a svet budúcnosti – dielo vyjadrujúce ostrú kritiku života v monarchii, prestal veriť v slobodný rozvoj národov v nej. Svoju pozornosť uprel na Rusko, predvídal v ňom veľké reformy, zrušenie nevoľníctva, rozvoj priemyslu

Žaloby a ponosy Slovákov v Uhorsku na protiprávne zásahy Maďarov
Devätnáste storočie a maďarizmus – dve po nemecky napísané brožúry, v ktorých európsku verejnosť oboznámil so situáciou Slovákov v Uhorsku

O národných povestiach a piesňach plemien slovanských – výklad Štúrovho pohľadu na ľudovú slovesnosť a poéziu
- rozbor ľudových piesní slovanských národov
- vyjadrenie viery vo veľkú budúcnosť Slovanov




Zopakujte si:

  1. Popíšte činnosť Ľ. Štúra ako politika
  2. Popíšte činnosť Ľ. Štúra ako jazykovedca
  3. Popíšte činnosť Ľ. Štúra ako novinára




Použitá literatúra:

KRAJČOVIČ, R., ŽIGO, P.: Dejiny spisovnej slovenčiny. 1. vyd. 1990. Univerzita Komenského Bratislava. ISBN 80-223-0249-X
MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84
PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
www.stur.sk
www.upload.wikipedia.org