Ľudovít Štúr (1815 Zay Uhrovec –1856 Modra)- narodil sa v tom istom dome ako Dubček- politik, novinár, básnik, jazykovedec, literárny vedec- študoval na lýceu v Bratislave, pôsobil v Spoločnosti česko-slovanskej ako podpredseda, študoval na univerzite v Halle jazykovedu, históriu a politiku- po návrate sa stal námestníkom prof. Juraja Palkoviča (na Katedre reči a literatúry československej)- jeho cieľom bolo oslobodenie slovenského národa- chcel, aby sa národ vzdelával, musela ho však literatúra zaujímať, t.j. musela vychádzať z jeho prostrediaUhorská vláda nebola ochotná splniť vyjadrené požiadavky, preto sa Štúr v roku 1848 pridáva na stranu reakčnej Viedne. Po r. 1848 žije v Modre (pod policajným dozorom). V roku 1843 uzákonil spolu s J.M. Hurbanom a M.M. Hodžom spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia- dovtedy sa používala čeština a bernolákovčina. - Štúr chcel pomocou jazyka zjednotiť Slovákov- prvá kniha v novej slovenčine - Druhý ročník Almanachu NitraNárečja slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí- dôvody napísania: 1. jazykový (vytvoriť celonárodný jazyk)2. politický (pomocou jazyka zjednotiť národ)Náuka reči slovenskej- gramatika novej uzákonenej slovenčinyZnaky štúrovčiny:- všade sa píše iba i (nie je y)- všeobecné podstatné mená sa píšu malými písmenami, iba slová Slovenčina,Slovenskích ...píše Štúr s veľkými písmenami- ď,ť,ň označuje mäkčeňom aj pred e,i,í,je,ja: kďe, ňje- ľ vynechal zo svojej abecedy- dvojhlásky sa píšu s j: ďjeťa, viďja ...a dvojh. uo : takuo, puovodná- dvojité w sa nahradilo jednoduchým v : v tvorivosti ...- ä,iu sa v štúrovčine nepoužíva: mekkuo, znameňú ...- nemá é, ale je: dobrjeho, mekkje ...- v minulom čase je u: robiu, písau ...- dôslednejšie sa uplatňuje rytmické krátenie: bráňa, slúža ...(Fonetický pravopis sa stal predmetom kritiky M. Hodžu. Za jeho stanovisko sa postavil aj Martin Hattala svojou KRÁTKOU MLUVNICOU SLOVENSKOU/1852/ a zaviedol do slovenčiny etymologický pravopis: písanie y, dvojhlásky ia, ie, iu, ô; d, t, n, l sa pred e, i vyslovuje mäkko, ale neoznačuje mäkčeňom, zaviedol ä, a iné zmeny)Vydával Slovenskie národnie noviny s prílohou Orol tatranský - snaží sa tu o slovenské národné práva, zrušenie robôt, rozšírenie školstva. Stal sa poslancom mesta Zvolen. Po zrušení poddanstva a cenzúry sa začal orientovať na otázky národné, ktoré formuloval v diele ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA.O národných piesňach a povestiach plemien slovanskýchŠtúr hovorí, že v ľudovej slovesnosti u Slovanov je hlbší prejav ľudskosti ako prejavy iných umení ako napríklad maliarstvo. Podľa neho sú Slovania najspevnejší národ na zemi. Slovania v piesňach a povestiach našli najlepší spôsob vyslovovania sa, vyslovujú v nich svoje najvrúcnejšie city. Štúr požadoval, aby básnici hľadali podnety v ľudovej piesni. Chcel, aby len neopisovali ľudové diela, ale aby tvorili vlastné diela s prvkami ľudovej slovesnosti. "Tak ako sa Egypťania preslávili stavbou pyramíd, Slovania vyniknú ľudovou slovesnosťou."