- študoval na evanjelickom lýceu v BA a na univerzite v Halle- pôsobil ako jazykovedec, publicista, politik a básnik- bol zaľúbený do Anny Ostrolúckej a Márie Pospíšilovej- známy výstup na Devín sa uskutočnil 24. apríla 1836 (tajný), Štúr tam vystúpil s príhovorom, v ktorom spomenul dávnu históriu Veľkej Moravy, na nápev piesne Nitra, milá Nitra zaspievali ním zloženú báseň Děvín, milý Děvín. Po recitovaní básní, ktoré sa všetky niesli v národnom duchu, navrhol Ľudovít, aby si na posvätenie tohto pamätného dňa zvolili k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré budú verejne používať. Tak prijal Hurban ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav, August Škultéty - Horislav a pod. Štúr si pridal meno Velislav (týmto menom sa však podpisoval už aj predtým v Spoločnosti československej) - roku 1943 vytvoril nový spisovný jazyk a za základ prijal po dohode s Hurbanom a Hodžom stredoslovenské nárečie. Tento jazyk bol síce uzákonený, ale nemohol sa používať v úradnom styku, za čo Štúr naďalej bojoval.- založil spolok Tatrín (1943)- od roku 1845 vydával Slovenskje národnje novini- v roku 1847 bol mestom Zvolen vyslaný za poslanca do uhorského snemu, po tom, čo vystúpil na Zvolenskom sneme s prejavom o tom, aké je dôležité vzdelanie. Vzdelanie trebe poskytovať bez rozdielu pohlavia, sociálneho zabezpečenia. Na Uhorskom sneme hájil záujmy slovenského národa proti maďarizácii a žiadal autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Pre tieto myšlienky sa mu podarilo získať aj podporu českých vzdelancov.- svojho mandátu sa vzdal r. 1848 po zistení, že maďarská väčšina poslancov znemožňuje akúkoľvek iniciatívu na obranu slovenského národa- zúčastnil sa porady slovenských národovcov 10. – 11. mája v Liptovskom Sv. Mikuláši, na ktorej zostavili Žiadosti slovenského národa, po čom naňho a ďalších účastníkov tejto porady maďarská vláda vydala zatykač- stál na čele SNR, ktorá sa utvorila 16. septembra 1848 vo Viedni, spolu s Hurbanom a Hodžom- 19. septembra 1848 vypovedal v mene SNR poslušnosť uhorskej vláde a vyhlásil štátnu nezávislosť Slovenska- 17. októbra vydal Lajos Kossuth zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu a vypísal odmenu 50 zlatých za ich hlavy- Štúr bol až do konca života pod policajným dozorom a nakoniec zomrel 12.1. 1856 v ModreAko jazykovedec- Štúr 11. - 16.7.1843 navštívil s Hurbanom a Hodžom básnika Hollého na fare v Hlbokom a po porade s ním sa dohodli zjednotiť Slovákov v názore jednotného spisovného jazyka. Dovtedy katolíci písali bernolákovčinou a evanjelici českou bibličtinou, okrem toho sa používala latinčina, nemčina a maďarčina. Za základ nového spisovného jazyka si vzali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro a spolu sa uzniesli na fonetickom pravopise. Štúr vypracoval pevné základy reči a vytvoril tak aj podmienky pre rozvoj slovenskej literatúry- Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí- toto dielo vydal v roku 1846 a kodifikuje v ňom spisovnú slovenčinu- v tomto diele takisto obhajuje slovenčinu a podrobne tu vysvetľuje prečo je potrebné, aby mal každý národ svoj vlastný jazyk- hl. znaky štúrovčiny – len mäkké i; slová Slovenčina, Slovenskích ...píše Štúr s veľkými písmenami; ď,ť,ň označuje mäkčeňom aj pred e,i,í,je,ja: kďe, ňje; ľ vynechal zo svojej abecedy; dvojhlásky sa píšu s j: ďjeťa a ô sa píše ako uo; ä,iu sa v štúrovčine nepoužíva: mekkuo, znameňú; nemá é, ale je: dobrjeho, mekkje; v minulom čase je u: robiu, písau- Náuka reči slovenskej- v tomto diele vysvetľuje gramatiku novej slovenčiny, kde ju analyzuje ako jazyk