Žáner: historický román

POSTAVY:
Adela Ostrolúcka, Ľudovít Štúr, Gejza, Kossuth, Hurban, Hodža, Evka, Laciak, Katka, Mikuláš Ostrolúcky, Pán a Pani Ostrolúcky, Tante Lóra, Gustáv, Miško, Rothschutz, Samko, Karolína, Anička, Gálik, Pepi, Janko, Karol Kuzmány,...

CHARAKTERISTIKA POSTÁV:

Adela Ostrolúcka -
bola krásna žena, ktorá mala tvár bielej peti a nádherné dlhé ebenové vlasy. Bola citlivá, priateľská, ale takisto rázna a vedela bojovť za svoj názor. Ovládala viacero vedných disciplín. Rozumela hudbe, vedela hrať na klavíri. Nehrala preto, aby sa mohla chváliť svojim výkonom, ale hrala pre radosť ostatných ľudí, chcela im priniesť nezabudnuteľný zážitok. Rozumela literatúre, čítala knihy zahraničných autorov, ale túžila čítať aj slovenské knihy. Ovládala viacero cudzích jazykov. Keďže pochádzala z bohatej rodiny Ostrolúckych, mohla si hocičo dovoliť. Vďaka svojej kráse a vzdelanosti mala viacero pytačov, ktorých odmietala. Skutočne sa zaľúbila iba raz, a to do Ľudovíta Štúra. Ale ich láska nemala budúcnosť, keďže Ľudovít nechcel mať žiadne záväzky v boji za Slovensko. A tak Adela 18. marca 1853 umiera slobodná v spoločnosti Ľ. Štúra a svojich najbližších.

Ľudovít Štúr -
bol zástanca Slovenska. Bol pekný muž s tmavou bradou a tmavými vlasmi. Mal krásne dlhé prsty ako hudobníci. Keďže bojoval za práva Slovákov bol veľmi vzdelaný a slušný. Mal vždy nesmiernu zásobáreň slov, všetko nimi vedel vyjadriť, vedel nimi nadchýnať, rozohňovať i rozchievať, rozcítiť i rozplakať, uchlácholiť i  upokojiť. Málokto mal takú čarovnú moc nad slovom ako on. Chcel sa dať celý za boj o lepší život ľudu, za zrušenie poddanstva, za spriemyselnenie krajiny, a preto si nepriznával city k ostatným ľuďom a  ani nechcel mať žiaden vzťah so ženou. Ži bez ženou lebo svoj národ miloval viac. Zomrel 12. januára 1856 na poľovačke.

Evka Jonášová - ľudia z dedín boli nevzdelaní, ale to neplatilo o Evke. Evka Bola vzdelaná, pomáhala svojmu otcovi učiť v nedeľnej škole. Bola často precitlivelá, oduševnená a bojovná. Bola učiteľkou slovenčiny Adely Ostrolúckej. Evka mala s  Adelou veľmi dobrý vzťah. Bola Adelkinou dôverníčkou a priateľkou. Neodsudzovala služobníctvo, bola múdra, rada čítala spolu so svojou rodinou Národnie noviny, ktoré vydával Ľ. Štúr. Bola Štúrovou obhajkyňou a obdivovateľkou.


OBSAH:
Evka žila na dedine, kde pomáhala svojmu otcovi ako učiteľka v nedeľnej škole. Neďaleko dediny prechádzali náhodou Ostrolúcky a pokazil sa im koč. Preto Ostrolúcky navštívili Evkinho otca, ktorý mal v dedine vyššie postavenie. Adelke padla Evka do oka a snažila sa ju presvedčiť, aby s  nimi odišla do Zemianského Podhradia. Evka po presviedčaní pozvanie prijala a stala nielen jej učiteľkou slovenčiny, ale aj dôverníčkou a  dobrou priateľkou.
Adelkiny rodičia chceli, aby sa Adelka vydala za baróna Rotschütza, ale ona sa chcela vydať len z čistej lásky a k barónovi necítila nič. Ľudovít Štúr prišiel navštíviť svojho brata do Zemianskeho Podhradia. Tu sa s ním stretla Adelka a  Evka po prvýkrát. Evka pred Adelkou ospevovala Štúra, keďže ho mala tak rada a veľmi sa tešila z tohto stretnutia. No Adelka mala na neho odlišné názory. Celá rodina Ostrolúckych sa vybrala so Štúrom na výlet k Váhu, kde Štúr rozprával svoje národnostné myšlienky. Adelka povedala o svojich citoch Rotschützovi, a preto rozišli.
Adelka sa rada rozprávala so Štúrom o literatúre, v ktorej mali rozdielne názory. Ľudovít pri ich spoločnej večeri s jej rodinou  vyjadril svoj záporný postoj k manželstvu. Evka povedala Adelke o  bývalej Štúrovej láske k Márii Pospíšilovej, ktorej sa vzdal kvôli národu. Evička raz omylom započula rozhovor Tante Lóry a Adelkinej matky. Tante Lóra rozprávala o začiatku lásky medzi Adelkou so Štúrom.
Za Štúrom prišiel doktor z Čiech na výzvedy, ako zamýšľa náš ľud o zavedení spisovného jazyka. Ostrolúcky spolu s Evičkou odcestovali na Ostrú Lúku. Tu sa Adelka rozhodla odoberať Slovenské národné noviny.
Evka odišla na zimu domov, kde ju čakala v jej kraji veľká chudoba kvôli neúrode. Na leto sa opäť vrátila do Zemianskeho Podhradia. Zatiaľ zvolili Štúra za vyslanca. Ostrolúcky s Evkou išli na návštevu k Moteschitzkovcom do Prešporku, kde sa stretli opäť so Štúrom. Ten im ukázal tlač Slovenských Štúr vystupoval v Prešporku na sneme, kde mal veľmi krásny prejav, na ktorý sa prišla pozrieť Evka. Evička sa taktiež dostala na fašiangový bál do Grassalkovichovho paláca. Bol to jej prvý bál a pri tejto príležitosti dali Evke ušiť nádherné šaty. Adelkin vzťah k Štúrovi sa čoraz viac prehlboval.
Na jar 1848 sa začala vo Viedni revolúcia, ktorú chcel Štúr využiť pre dobro Slovenska. Ihneď nato odhlasovali v sneme zrušenie poddanstva. O  Evičku mal záujem Laciak. Evička ho stretla pri prehliadke tlačiarne, kde tlačili  národné noviny. Evička ho však odmietla. Evkin brat Mišo sa prihlásil do vojska Hurbanových dobrovoľníkov. Namiesto Miška zatkli gardisti Evkinho otca.
Ostrolúcky sa presťahovali do Viedne. Evka dostala od Adelky list, v ktorom ju žiadala, aby pricestovala za ňou do do Viedne. Evka prišla za Adelkou, a tá jej začala rozprávať príbeh lásky medzi ňou a Štúrom. Povedala Evke, že svoj vzťah k Štúrovi najprv len predstierala, ale že potom sa jej vzťah k nemu obrátil. Taktiež jej povedala, že na bále jej Štúr vyznal lásku. No nemohli byť spolu, pretože Štúrovi bránili jeho povinnosti voči ľudu.
Adelka na jar ochorela a následne zomrela. Takéto nešťastie postihlo aj Štúra, ktorý sa postrelil na poľovačke a podľahol zraneniam. Evka sa stretla v Prešporku s Laciakom, ich city sa prejavili a Evka sa zaňho vydala.



Pekné myšlienky:
"Pri tejto predstave skrsla vo mne myšlienka na smrť. Aj ona zotrie rozdiely medzi bohatými a chudobnými, mladými a starými, zdravými a chorými. Všetko zahalí napokon do večnej temnoty."

"Pekná tvár, výrazné oči, súmerná postava - a to už stačí, aby bol hotový úsudok: "Pekná" Ja si myslím, že krása je súhrn telesnej a  duševnej harmónie. A človek ušľachtilý môže sa uspokojiť iba s takouto združenou krásou. Pravda, pekný výzor človek zbadá hneď, ale peknú dušu treba objavovať postupne. Neobsiahneš ju naraz jediným pohľadom. Je to čosi podobné, ako keď vystupuješ na vysoký kopec. Čím vyššie stúpaš, tým širší obraz obzor sa pred tebou rozprestiera. Cesta je únavná, ale odmena vyváži  všetky námahy. Takto postupne sa človek zoznamuje aj s duševnou krásou druhého človeka."

"A na našej ľúbosti je najkrajšie práve to, že je viac snom ako skutočnosťou. Keby som chcela premeniť tento sen na skutočnosť, zabila by som našu lásku."