Na lúkach a poliach žije veľa rôznych živočíchov. Najviac sú zastúpené bezstavovce, v menšom množstve aj stavovce.


Čo sú stavovce?

Stavovce  sú živočíchy, ktoré majú vnútornú kostru a chrbticu zloženú zo stavcov.

Kostra je oporou celého tela. Kostra dodáva telu stavovcov tvar a pevnosť.


Medzi stavovce patria aj obojživelníky a plazy.


 

Obojživelníky a plazy žijúce na lúkach a poliach

Medzi obojživelníky žijúce na lúkach a poliach patrí:

  • ropucha zelená,

  • ropucha bradavičnatá.


Čo sú obojživelníky?

Obojživelníky sú stavovce, ktoré majú žľaznatú pokožku a premenlivú telesnú teplotu.

Obojživelníky sa rozmnožujú vajíčkami, ktoré väčšinou znášajú do vody. Vo vode sa vyvíjajú larvy – žubrienky, ktoré dýchajú žiabrami. Dospelé obojživelníky dýchajú pľúcnymi vakmi a čiastočne aj kožou.

 

Ropuchy patria medzi chránené obojživelníky. Ropuchy sú najviac aktívne v noci, keď lovia hmyz, dážďovky, húsenice, slimáky. Korisť chytajú svojím dlhým jazykom, ktorý prudko vysúvajú a zasúvajú do úst veľmi vysokou rýchlosťou. Majú zavalité telo, pohybujú sa pomaly a nemotorne. Telo majú pokryté hrubou a bradavičnatou kožou, ktorá obsahuje množstvo slizových a jedových žliaz. Koža ich chráni pred vysychaním povrchu tela. Na bokoch hlavy majú jedové žľazy, ktoré vylučujú jed. Jed ich chráni pred predátormi. Väčšinou žijú na suchej zemi, ale v čase rozmnožovania sa sťahujú k vode, kde kladú vajíčka.

Ropuchy sú na lúkach a poliach veľmi užitočné, pretože zabraňujú premnoženiu nežiaducich živočíchov.

 

 

Ropucha zelená

Ropucha zelená dosahuje veľkosť najviac 90 mm. Telo má pokryté kožou s množstvom zelených škvŕn. Je zo všetkých ropúch najviac odolná voči suchu a dobre znáša aj znečistenú vodu. Počas dňa sa ukrýva pod kameňmi a v rôznych dutinách. Aktívna je v noci, kedy loví dážďovky, slimáky a iné bezstavovce. Je veľmi užitočná, pretože požiera hmyz a slimáky. Je zákonom chránená.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Common_toad

Ropucha zelená

 

  

Ropucha bradavičnatá

Ropucha bradavičnatá dosahuje veľkosť až 120 mm (samička). Má zavalité telo pokryté bradavičnatou kožou. Za očami má jedové žľazy. Preto patrí medzi jedovaté živočíchy. Môžeme ju nájsť v lesoch, na poliach, v záhradách, ale aj na staveniskách a v okolí ľudských sídiel. Vo vode sa zdržuje len na jar v období párenia. Zimu prežíva v úkrytoch na suchu. Je veľmi užitočná, pretože ničí veľa hmyzu – chrobáky, motýle, mravce a iné drobné živočíchy – slimáky a dážďovky. Je zákonom chránená.


http://en.wikipedia.org/wiki/Common_toad

Ropucha bradavičnatá

 


Medzi plazy žijúce na poliach a lúkach patrí:

  • jašterica krátkohlavá,

  • vretenica severná,

  • užovka obojková.


Čo sú plazy?

Plazy sú stavovce, ktoré majú telo pokryté suchou kožou so šupinami a štítkami, ktoré chránia pokožku pred poškodením.

 

 

Jašterica krátkohlavá

Jašterica krátkohlavá je plaz so štíhlym telom, ktoré je zakončené chvostom. V čase nebezpečenstva sa chráni odlomením časti chvosta, ktorý postupne dorastá. Pohybuje sa pomocou krátkych končatín s piatimi prstami, ktoré sú zakončené pazúrikmi. Telo má pokryté suchou kožou s rohovinovými šupinami. Koža však nerastie spolu s telom, preto sa jašterica zvlieka. Živí sa hmyzom, pavúkmi, dážďovkami a slimákmi.

Môžeme ju nájsť na suchých a slnečných lúkach. Zimné obdobie prespí v úkryte.

Jašterica krátkohlavápremenlivú teplotu, ktorá závisí od teploty prostredia. Čím je prostredie teplejšie, tým sa pohybuje rýchlejšie.


http://en.wikipedia.org/wiki/Sand_Lizard

Jašterica krátkohlavá

 


Vretenica severná

Vretenica severná je náš jediný jedovatý had. Má zavalité telo a krátky chvost. Dorastá do dĺžky 1 metra. Má hlavu trojuholníkového tvaru s množstvom drobných štítkov. V ústnej dutine má pár dutých a pohyblivých jedových zubov s jedovou žľazou. Je aktívna zväčša za súmraku. Cez deň sa vyhrieva na slnku. V zime zalieza do úkrytov, odkiaľ vychádza skoro na jar. Loví myši a žaby. Vretenica nikdy neútočí, uštipne len pri ohrození života. Spoznáme ju podľa kľukatej čiary na chrbte. Žije na horských lúkach, čistinkách a rúbaniskách.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Vipera_berus

Vretenica severná

 


Užovka obojková

Užovka obojková je had so štíhlym, typickým hadovitým tvarom tela zakončeným chvostom. Má hlavu oválneho tvaru, so žltkastými škvrnami v tvare polmesiaca. Živí sa menším hmyzom, menšími stavovcami – obojživelníkmi, myšami, jaštericami, mláďatami vtákov. Nie je jedovatá, ale často ju ľudia zabíjajú, pretože sa podobá na vretenicu.

 

http://cs.wikipedia.org/wiki/U%C5%BEovka_obojkov%C3%A1

Užovka obojková

 


Základné rozdiely medzi vretenicou a užovkou:

  1. vretenica má trojuholníkový tvar hlavy, užovka oválny,

  2. vretenica má kľukatú čiaru na chrbte, užovka žltkasté polmesiačikovité škvrny za hlavou,

  3. vretenica má v oku zúženú zrenicu, užovka má guľatú zrenicu.


Prvá pomoc pri uhryznutí vretenicou:

  1. Poranenú končatinu stiahneme nad ranou, aby sa jed nedostal ďalej do krvného obehu.

  2. Krv s jedom z rany opatrne vytláčame, nevysávame ústami.

  3. Čo najrýchlejšie vyhľadáme lekársku pomoc.



Zopakujte si:
1. Čo sú stavovce?
2. Ktoré obojživelníky žijú na poliach a lúkach?
3. Ktoré plazy žijú na poliach a lúkach?
4. Čo vieš o ropuchách?
5. Prečo sú ropuchy zákonom chránené?
6. Aký je rozdiel medzi vretenicou severnou a užovkou obojkovou?

Použitá literatúra:
Uhereková, M. a kol.: Biológia pre 5. ročník základných škôl. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o. Bratislava, 2008. s. 96. – 97.
Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.

Zdroje obrazkov:
http://cs.wikipedia.org/wiki/U%C5%BEovka_obojkov%C3%A1
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Bufo_viridis_female_quadrat.jpg
http://en.wikipedia.org/wiki/Common_toad
http://en.wikipedia.org/wiki/Vipera_berus