K výraznému rozvoju sci-fi literatúry (science-fiction- sajens fikšn) dochádza predovšetkým začiatkom 20. storočia, kedy človek prežíva  obavy z reálneho života,  pocity ohrozenia v reálnom živote. Prvá vedecko-fantastická literatúra vznikla v 19. storočí a medzi jej predstaviteľov patrili napr. Mary Shelleyová, Arthur Conan Doyle, Jules Verne, H. G. Wells,... Jej ďalší veľký rozkvet prišiel v 20. storočí, kedy ju tvorili napr.  Karel Čapek a  po 2. svetovej vojne, kedy písal napr.  Isaac Asimov, Arthur C. Clarke a mnohí ďalší.

SCI-FI LITERATÚRA:

·       Je zameraná predovšetkým na budúcnosť.

·       Opiera sa o súčasný vývoj vedy a techniky, ale mnohé fakty dotvára.

·       Vytvára predpoklady ďalšieho vývoja ľudstva, vedy a techniky.

·       Jej obsahom sú vedecké témy, cez ktoré a vďaka ktorým autori upozorňujú ľudstvo na hroziace nebezpečenstvo.

·       Vedecká fantastika je výrazne spájaná s alegóriou alebo utópiou – obrazy klonovania človeka, utajené narážky na vážne historické udalosti (napr. na fašizmus, nacizmus,...).

·       Objavujú sa nové postavy, ktoré dovtedy v literatúre neboli – robot, mlok ako rozumný tvor,...

·       Hlavným žánrom je inovovaný utopistický a alegorický román alebo činohra.

KAREL ČAPEK - bol český prozaik, dramatik, novinár, filmový scenárista, libretista, básnik a prekladateľ, literárny, divadelný a výtvarný kritik, estetik a filozof. Vo svojej tvorbe bojoval proti nacionalizmu, fašizmu i akejkoľvek diktatúre, bil sa za demokraciu. Upozorňoval na nebezpečenstvo, ktoré hrozilo od hitlerovského Nemecka. Keď došlo k podpisu Mníchovskej dohody, napísal, že „môj svet zomrel“, lebo veril v to, že dohody sa dodržiavajú.

Životopisné údaje:

·      Karel Čapek sa narodil v januári 1890 v Malých Svatoňoviciach v rodine lekára.

·      K. Čapek bol jeden zo siedmich detí. Jeho brat Josef patril medzi zakladateľov českého moderného maliarstva, tiež sa venoval literárnej tvorbe. Aj jeho sestra Helena vydala tiež niekoľko prozaických kníh.

·      Študoval na gymnáziu v Hradci Králové, v Brne a v Prahe.

·      K. Čapek vyštudoval filozofiu, dejiny výtvarného umenia, estetiku, francúzsku, anglickú a nemeckú filológiu.

·      Po skončení štúdií pracoval napr. v knižnici Národného múzea a neskôr ako redaktor Národných listov, Ľudových novín.  

·      V rokoch 1921 – 1923 pôsobil tiež ako dramaturg a režisér Vinohradského divadla.

·      Od začiatku 20. rokov 20. storočia veľa cestoval. Podnikol cesty do Talianska (1923, Italské listy), Anglicka (1924, Anglické listy), Španielska (1929, Výlet do Španel), Holandska (1931, Obrázky z Holandska), Rakúska (1935), Dánska, Švédska a Nórska (1936, Cesta na sever) a Francúzska (1937).

·      Chodil na rôzne kongresy do Paríža, Ženevy a Budapešti.

·      Osobne sa zoznámil s T. G. Masarykom, s ktorým sa od 1925 stýkal v súvislosti s bojom o záchranu československej demokracie v rokoch pred 2. svetovou vojnou.

·      V roku 1938 bol navrhnutý za kandidáta na Nobelovu cenu za literatúru.

·      Zomrel na zápal pľúc.

·      Pochovaný bol na vyšehradskom cintoríne v Prahe.

Tvorba K. Čapka

V roku 1921 uverejnil hru Ze života hmyzu, ktorú napísal spolu s bratom Jozefom. V alegorickom symbole rôznych druhov hmyzu autori kriticky pranierujú správanie sa ľudí, nerozumné, bezohľadné, netolerantné sebectvo. Hra výrazne kritizuje spôsob života a hodnotový rebríček ľudí.

 V roku 1920 vydal prvú utopickú drámu R.U.R, v ktorej formou fantastického symbolu ukázal, ako si človek sám svojou tvorivou aktivitou, vynaliezavosťou vytvára situácie, kedy jeho dielo, ktoré sa dostane do mechanizmu kapitalistickej výroby a ekonomiky, sa obracia proti človeku samému a ohrozí ho.

Krátky príbeh:

Dej sa odohráva v budúcnosti na Rossumovom ostrove. Na tomto ostrove je jediná továreň na výrobu robotov (umelých ľudí). Dodáva robotov do celého sveta.  Na ostrov prichádza dcéra generálneho riaditeľa Helena Gloryová, ktorá chce, aby sa s robotmi komunikovalo ako s ľuďmi. Roboti sú veľmi vzdelaní, dokážu nahradiť v mnohých oblastiach človeka, ale nie sú schopní prejavovať city. Ináč sú od ľudí nerozoznateľní.

Helena sa čoskoro dozvie, že na ostrove žije len 6 ľudí. Najvýznamnejší z nich je riaditeľ Harry Domin, ktorý vidí v robotoch možnosť ľudí oslobodiť sa od práce, a staviteľ Alquist, ktorý je presný opak a vidí zmysel života v práci.

Svet zachváti vojna. A roboti nie sú využívaní už len na prácu, ale aj vo vojne. Helena začne túžiť po  návrate ľudí k obyčajnému životu a ničí návod na výrobu robotov. Počas vojny sa roboti vzbúria, pretože zistia, že majú veľkú silu a že sú silnejší ako ľudia. Postupne zničia celé ľudstvo a na svete ostane len  7 ľudí.

Roboti zabijú na ostrove všetkých ľudí, okrem staviteľa  Alquista, ktorý nepohŕda ľudskou prácou. Roboti zistia, že nevedia vyrábať sami seba, preto požiadajú staviteľa Alquista  o pomoc. Alquist je ale staviteľ, vôbec nevie,  ako sa roboti vyrábajú. Snaží sa ale robotov vyrobiť. Alquist zistí, že dvaja roboti prejavujú cit, lásku, že sú ochotní  obetovať sa za druhého. Vidí, že sú  úplne poľudštení a je šťastný,  že je život na zemi zachránený.

Ďalším utopickým dielom autora bola Továrna na absolutno. Z rozbitých atómov sa uvoľní tajomná sila, ktorá začne meniť medziľudské vzťahy, spôsobí chaos v spoločnosti a medzi ľuďmi. Chaos je napokon dovŕšený vojnami, skazou, ktorá sa dá odvrátiť iba tým, že sa ľudia vrátia k tolerancii. K. Čapek uvedeným dielom ukazuje na sociálne problémy, problémy triednej spoločnosti, naznačuje ich zdroje, nebezpečný rast a možnú katastrofu.

Román Krakatit vyšiel v roku 1924. Názov diela je odvodený od názvu reálnej sopky Krakatoa, ktorá bola známa svojou ničivou silou.  Práve jej ničivá sila podnietila autora pomenovať tak vynález a jeho ničivé účinky – Krakatit. Hrdina, inžinier Prokop, ovládne tajomstvo atómovej energie, ktorej sila je schopná zničiť celý svet. Vynález je ukradnutý a dostane sa do rúk tých, ktorí vďaka jeho pomoci chcú dobyť svet a ohrozujú ľudstvo. Inžinierovi Prokopovi sa napokon  podarí získať vynález a uvedomí si, že je potrebné tvoriť to, čo ľudstvu pomáha.  

       V období rokov 1928 – 1933 napísal napr. detektívne poviedky Povídky z jedné kapsyPovídky z druhé kapsy. Známa je aj jeho románova trilógia Hordubal, Povetroň, Obyčejný život.

     Od roku 1933 až do svojej smrti sa K. Čapek venoval protifašistickej tematike. Prvým protifašistickým dielom bol román Válka s Mloky. Tento román spájal žáner fantastický, utopický, so žánrom realistickým, satirickým, prvky románu dobrodružného s novinárskymi prvkami. Rozvíja utopicky námet o možnom vývojovom variante živočíchov-mlokov. Svojou inteligenčnou schopnosťou sa dostanú na úroveň človeka a osvoja si jeho civilizáciu. Hlavným ťažiskom románu je súčasná realita ľudskej civilizácie, ktorá napokon vedie k fašizmu a jeho etablovaniu vo svete.

Medzi jeho významné diela patrí aj román První parta (1937). Je to príbeh prvej pomocnej partie baníkov, ktorá ide zachraňovať svojich kamarátov zavalených v šachte po banskej katastrofe. Na mladom študentovi ukazuje, ako názorovo i charakterovo dospieva práve v  baníckom kolektíve. Je to príbeh o hrdinstve malej skupiny ľudí, ktorých charakter sa ukáže počas ťažkej situácie. Musia ukázať svoju solidaritu, ochotu a kamarátstvo.

V 1937 napísal aj drámu Bílá nemoc. V nej postavil do protikladu diktátora Maršala a nenápadného lekára, vynálezcu dr. Galena. Diktátor smrteľne ochorie na ,,bielu nemoc‘‘, akýsi novodobý mor. Lekár je ochotný diktátora vyliečiť, ale len vtedy, ak sa vzdá vojnových plánov. Diktátor zo strachu pred smrťou súhlasí, ale Galena ušliape sfanatizovaný dav vo chvíli, keď s liekom prichádza na pomoc. Dielo je alegóriou na zničujúcu moc nacizmus a vojny.

Krátka ukážka:

Houkání auta, které si nemůže zástupem prorazit cestu.

Dr. Galén vyběhne s kufříkem v ruce: Doběhnu pěšky…Dovolte prosím…Prosím vás, pusťte mě…někdo mě čeká…

Syn: Občane, volejte: Ať žije maršál! Ať žije válka!

Dr. Galén: Ne! Válka ne! Nesmí být žádná válka! Poslyšte, ne, válka nesmí být!

Zástup: Co to říkal? – Zrádce! – Zbabělec! – Mažte ho!

Dr. Galén: Musí být mír! Pusťte mne – Já jdu k maršálovi –

Zástup: Urazil maršála! – Na lucernu! – Zabte ho!

Hlučící zástup se zavře kolem Doktora Galéna. Zmatená vřava.

Zástup se rozestupuje. Na zemi leží Doktor Galén a jeho kufřík.

Syn kopne do něho: Vstávej, potvoro! Koukej mazat, nebo –

Jeden ze zástupu klekne k ležícímu: Počkat, občane. Ono je po něm.

Syn: Žádná škoda. O jedného zrádce míň. Sláva maršálovi!

Zástup: Ať žije maršál! Maršál! Mar – šál!

Syn otevře kufřík: Hele, byl to nějaký doktor! Rozbíjí lahvičky s léky a dupe na ně. Tak! Ať žije válka! Ať žije maršál!

Zástup valí se dál: Maršál! Mar – šál! Ať – žije – maršál!

Aktívne sa postavil proti fašizmu a vojne aj v hre Matka (1938). Obraz matky je symbolom odvahy postaviť sa proti zlu. Hoci vo vojne stratila muža i štyroch synov, dáva najmladšiemu synovi Tonimu do rúk pušku po vypočutí správy, že nepriateľské lietadlá zabíjajú malé deti. 



Zopakujte si:
1. Uveďte dôležité údaje o živote a tvorbe K. Čapka.
2. Vymenujte najvýznamnejšie diela uvedeného autora.
3. Vysvetlite pojem vedecko-fantastická literatúra.


Použitá literatúra:
PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
Spisovateľ Karel Čapek zomrel na Vianoce. http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/spisovatel-karel-capek-zomrel-vianoce-vojny-ktoru-predvidal-nedozil.html (citované 28.11. 2016)
K. Čapek. R.U.R. http://rur.ym.sk/2010/09/09/tvorba/ (citované 5.12.2016)
Bíla nemoc. https://sk.wikipedia.org/wiki/Biela_nemoc (citované 12.12.2016)