FRANCÚZSKA MODERNA Moderna = literárne smery v rokoch 1880-1920: symbolizmus, dekadencia, impresionizmus o Námety obohatené o témy z jednotlivých národných literatúr, filozofie, nových smerov (civilizmus, konštruktivizmus, futurizmus...) o Dôraz na jednotný význam, miesto, autorský subjekt (autor až precitlivelo vníma a reaguje na prítomnosť, lebo sa dostala do neriešiteľného vnútorného sporu s realitou) o  Spojenie všetkých zmyslov o Neliterárne literárne východiská: o  Realizmus + naturizmus = spoľahnutie sa na objektívne fakty a racionálny prístup ku problémom (význam umenia klesá, vedy stúpa) o Strata ideálov a miesta v spoločnosti, blížiaca sa vojna o Nový typ človeka → človek samotár ! Príčiny vzniku: · rozklad spoločenskej atmosféry · pravdivý obraz neoslovil spoločnosť Parnasizmus – literárna škola vo francúzskej poézii, pôsobili súčasne so symbolizmom · odmietanie spojenia umenie + spoločnosť, pretože zmyslom umenia (poézie) je dokonalá krása, forma a zvuk; umenie sa má stať samo sebe cieľom · dôležitá: forma básne · odmieta spoločnosť a jej problémy · inšpirácia v antike · (zo slovenských básnikov sa zaujímal o  parnasizmus Hviezdoslav) Symbolizmus – lit. smer, ktorý vznikol vo Francúzsku ako reakcia na naturalizmus a  parnasizmus · snaha preniknúť do podstaty vecí cez sústredené vnímanie a estetický zážitok · snaha o vytvorenie výrazu, ktorý by bol priamym vyjadrením básnikovej citlivosti · symbol = konkrétny predmet na vyjadrenie abstraktného pojmu · nezáujem o dejiny (minulosť nie je naša) · fantázia a sen – veľká úloha · autorský subjektivizmus a individualizmus – ruka va ruke so symbolizmom · skutočnosť je vyjadrená v náznakoch · básnici mimo spoločnosti → osamelosť, v poézii: neskutočný svet, sny, únik z reality, podvedomie, sústredenie na básnikovo ja · duch > hmota · podnety z mystiky a náboženstva · forma básní: · sugescia (duševný vplyv na inú osobu), · evokácia (výzvy vyvolané v  mysli) · narušenie prozódie (kvôli zvukovým efektom, ktoré vytvárali vzťah medzi slovom a hudbou) · asociatívna metóda (tj.voľné združovanie predstáv) · voľný verš Dekadencia (úpadok) – opustenie tradícií v poézii + myšlienka „čistého umenia“ · na Slovensku nemala stúpencov, u nás mala literatúra odlišný vplyv a  spoločenskú funkciu · vrchol pesimizmu v dielach · dekadentné = úpadkové Impresionizmus · umelecký smer zameraný na vyjadrenie dojmov a zážitkov: = náladovosť Prekliati básnici – básnici literárnej moderny (Rimbaud, Baudelaire, Corbiére, E.A.Poe...) · názov podľa diela (súbor esejistických portrétov) Paula Verlaina · vyhľadávali samotu, svoje pocity; spoločnosť ich odsudzovala CHARLES BAUDELAIRE (1821 – 1867) Najväčší európsky symbolista, zakladateľ literárnej moderny Jediná básnická zbierka, ostatné básne iba časopisecky alebo výbery po smrti Kvety zla - 1857 – nebezpečná literatúra: súd, zákaz publikovať, ale veľká odozva v zahraničí · časti: Splín a  ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť · odpoveď na poéziu parnasizmu (statickosť, opisnosť) · výpoveď o vplyve Poa na Baudelaira: realitu i seba prijíma cez postoj pozorovateľa, každý detail je dôležitý, uvedomuje si nesúrodosť spoločnosti ako celku · spojenie kontrastov: telo & duša, večnosť & dôvernosť, vôľa & harmónia · žiadne legendy, zmienky o minulosti, epickosť, filozofické úvahy, politika báseň Albatros - albatros (predstaviteľ slobody) je týraný, ranený posádkou lode (=spoločnosť) - nemôže rozprestrieť krídla a vzlietnuť - básnik (albatros) je nepochopený, obmedzovaný spoločnosťou, nemôže rozprestrieť krídla - myšlienky; má ťažké krídla „Básnik sa podobá princovi oblačnému, čo šípom smeje sa a vnára do búrok; no na zem stiahnutý, vstred posmechov, má trému a krídla mohutné hatia mu každý krok.“ báseň Súvislosti - je pre človeka chaos, ale príroda človeka chápe - príroda je harmonická, človek postrehne jej krásu svojimi zmyslami- tak by mal pochopiť aj báseň, táto báseň môže byť chápaná ako definícia poézie, básnictva - definícia symbolizmu: „...vône, farby, zvuk spolu sa dopĺňajú“ „Príroda chrámom je... človek tu prechádza cez háje symbolov“ - veľa - symbolov: živé stĺpy v lese - metafor: ozveny splynú v jednotu - prirovnaní: vône svieže ako tielka detí, ako jarná zeleň lúk - epitet: jednota temná a hlboká - personifikácií: duch a zmysly spievajú svoje hymny báseň Človek a  more more je obrazom človeka: „hladina – duša tvoja v nekonečnosti vĺn večného nepokoja a duch tvoj – hlbina, má taktiež horkú chuť.“ ľudia majú radi more/prírodu, napriek tomu sa vždy zľaknú, keď sa blíži búrka/nepokoje, báseň hovorí o večnom súboji rozumu a duše v človeku, človek má podľa básnika bližšie k duši, ňou by mal byť vedený báseň Mrcina - rozklad človeka symbolizuje rozklad spoločnosti - téma: básnik sa prihovára žene, s ktorou vidí rozkladajúcu sa mrcinu, že aj ona, každý iný človek tak skončí → prach si a v prach sa obrátiš - veľký kontrast: autor oslovuje svoju milú nežne („hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté“), vzápätí až expresívne hovorí: „Kráľovná krásoty, budete takou i vy“ hovorí ako ju „červač zbozkáva do kosti“ a  bude „v zmäť starých kostí plesnivieť“. - typický príklad spojenia zmyslov: zrak (vidíme rozkladajúce sa zviera, čierne larvy v  útrobách), čuch (hnilobný zápach), sluch (muchy bzučia) Ale: básnikovi to nevadí, on si totiž už zobral zo ženy / človeka / spoločnosti to najlepšie, uvedomuje si, že napriek tomu, že sa mu spoločnosť nepáči, nemá inú možnosť , ako v nej žiť Zbierka básní v próze Parížsky spleen – báseň Umelcovo vyznanie; spleen = vyznanie - Téma: autor pozoruje prírodu, nedokáže vyjadriť jej plnú krásu: jesenný podvečer, more, zamýšľa sa - Myšlienky: - krása slov + poznanie - stráca sa jeho ja, ale silné pocity ako rozkoš sú nebezpečné, čím je totiž rozkoš väčšia, tým väčšie utrpenie spôsobuje. „Niet ostrejšieho bodu, ako je Nekonečno“, „Sila v rozkoši spôsobuje nevoľnosť a skutočné utrpenie“, už aj pohľad na more ho rozčuľuje a poburuje- dokonalosť umenia neexistuje, ale príroda je dokonalá- Záver: „Štúdium krásy je súboj, pri ktorom umelec kričí hrôzou, že je porazený.“ JEAN ARTHUR RIMBAUD (1854 – 1891) - Predčasne duševne vyspelý (vrchol tvorby v 14-16 rokoch), problémy v škole, rodine, nepokojná povaha, neustále hľadanie nových miest, chorobná citlivosť, búrliváctvo - Nezáležalo mu na vlastných básniach – takmer všetky buď stratil, alebo rozdal (po smrti zozbierané) - Tvorca konkrétneho jazyka (presné metafory...) - Vplyv romantizmu, senzualizmu, Baudelairea - Poézia plná vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke, demoralizácii + očarenie prírodou + sociálne témy + sexuálne predstavy báseň V Zelenej krčmičke - básnik putuje krajinou. Na ôsmy deň príde do Zelenej krčmičky, kde mu dajú chlieb a studenú šunku. On však vidí od hladu (alebo si iba predstavuje) peknú, veselú krčmárku, ktorá mu prinesie pivo, hrudu masla a údené mäso. - Krása = príroda + dievčina + jedlo - Zmyslové vnímanie: zrakom (skvostná dievčina) + sluchom (chichoce sa) + čuchom (mäso navoňané cesnakom) - Podtón so sexuálnymi predstavami - vnemy: zrak, čuch, chuť - opilosť báseň Moja bohéma - chudobný básnik ide v noci krajinou, prespí pod širákom: „byt som si objednal v súhvezdí Blížencov / prijala ma krčma Veľký voz“ - vníma prírodu: hviezdy šumeli, žaby kuňkali, fantastické tiene, popŕcha rosa na čelo tuláka báseň Vyjavení - sociálna lyrika - téma: chudoba; od bohatstva ju oddeľuje oknom, hladné deti sa pozerajú cez sklo na pekára, vedia, že chlieb nie je pre nich, zohrievajú sa modlitbami, túžia po nebi. - expresívne vyjadrovanie (deti zízajú, pod handrami sa duša smeje) - zmysly: zrak – farebné obrazy (sivý chlieb) čuch (rozvoniava kôrka) sluch (znie svrčkov hlas, pekár spieva) SLOVENSKÁ MODERNA (1900-1918) IVAN KRASKO (1876-1958) · Zakladateľ slovenskej literárnej moderny · Vlastným menom Ján Botto, písal pod mnohými pseudonymami ako napr.: Janko Cigáň; meno Ivan Krasko mu prisúdil Svetozár Hurban Vajanský · Stredoškolské štúdiá- rumunské gymnázium v Brašove, neskôr- chemické inžinierstvo v Prahe · Väčšinu svojho života prežil v Čechách · Počas 1.sv. vojny- na V fronte; po vojne - úradník · Veľkú časť svojho života strávil mimo Slovenska Tvorba: · Prispieval do Dennice a Slovenských pohľadov · Sústreďuje sa na atmosféru básne, netradičné vyjadrenie vlastných stavov a nálad cez lyrický subjekt · Rozpor medzi osobnou túžbou - snom a realitou · Pre jeho básne je príznačné zmyslové vnímanie- impresionizmus · 1. významná zbierka Nox et solitudo( 1909)= Noc a samota: · Vyjadruje tu postoje moderného človeka uprostred doby, v ktorej žije · Pociťuje osamelosť, opustenosť, samotu, smútok · Lyrický hrdina splýva s básnikom · Prevládajú tu osobné motívy, sú vyjadrené prostredníctvom prírody, každá báseň je drámou duše · Prežíva pesimizmus, sklamanie, skepsu Témy: · Človek uprostred dynamicky sa rozvíjajúcej doby - Odlúčenosť od rodného kraja Symboly: Dážď, hmla, Boh, noc, les, havran, krása, príroda, topole, opustené pole,... · báseň Solitudo(samota)- úbohosť a bezmocnosť človeka, modlitba- jeho posledná nádej, prosí Boha o milosrdenstvo · b. Šesť hodín je- samota básnika; básnik je inžinier, ktorý žije sám, pred sebou vidí iba kríž na stene- zúfalstvo; kontrast- všíma si robotníka, ktorý má domov; šťastie iných vyzdvihne jeho nešťastie · b. Vesper dominicae (nedeľný večer)- využíva prízvuk, daktylsko- trochejský verš; autor má výčitky svedomia, že odišiel do S Čiech, že opustil matku, opisuje jej samotu · b. Jehovah- vzýva trestajúcu pravicu Boha na vlastný národ; národ je zbabelý, odmieta bojovať za slobodu, preto si ju ani nezaslúži; touto básňou reaguje na politickú pasivitu národa · b. Topole- samota, clivosť, uvedomuje si bezbrannosť s plynúcim časom · b. Zmráka sa- ničota, bolesť, nesplnené nádeje; plynúci čas, blíži sa koniec; symbol- havrany Zbierka Verše( 1912): - zaoberá sa spoločenskou situáciou - Spracúva aj historické témy a tému lásky - Venoval ju svojej snúbenici - Rozlúčka s pochmúrnymi témami - b. Život- združený rým; je pripravený na život, odvaha popasovať sa s ním Kritické spoločenské básne: - b. Otrok- lyrický subjekt je otrok, autor si uvedomuje stav národa a  čaká na revolúciu; bojí sa, ale verí, že príde v pravý čas - b. Otcova roľa- autor vyčíta všetkým, aj sám sebe, že opustili svoju rodnú krajinu. Opisuje vtedajšie pomery na Slovensku. Na záver kladie otázku- Budeme bojovať? Bude revolúcia? - b. Kritikovi- reaguje na Hviezdoslava, že používa aj prázdne slová - b. List slečne Ľ.G- venoval ju Ľudmile Groeblovej; vzdáva jej hold za vyslovenie sa k dielu Timravy - b. Ja- báseň v próze; myslí a uvedomuje si príliš veľa vecí a nevie, čo skôr; platia tu Sokratove slová- Viem, že nič neviem! - b. Noc- veľmi podobná básni Ja; prekliatie človeka, že musí myslieť, ale nemá istotu Krátke prózy: - Svadba- lyrizovaná próza; spomienky; premárnená láska k žene - Almužna- hl. hrdina. chemický inžinier. Má sa stretnúť s Annou. Po ceste stretá starenu, ktorej nedá almužnu. Vzápätí vidí človeka, ktorý zo ťažko zarobených peňazí starene almužnu dá a autor sa cíti byť zahanbený. JANKO JESENSKÝ (1874-1945) · Poézia- liter. moderna · Próza- slovenský realizmus · Štúdium- právnická akadémia v Prešove · Pracoval ako advokát v Bánovciach · 1914- bojoval na V fronte( ruské zajatie) · Pracoval v redakcii Slovenských hlasov · člen pobočky Československej národnej rady v Rusku · pôsobil v štátnej správe ČSR( župan v Rimavskej Sobote) · predseda Spolu slovenských spisovateľov, predseda Matice slovenskej Tvorba: Poézia · písal najmä protifašistické básne · jednoduché básne · sonety, tercíny( trojveršia s ustálenou schémou rýmov) · piesňová forma 1.zbierka Verše: - najmä ľúbostné motívy, osobitý pohľad na ženu - láska podľa neho nie je idylický obraz, je plná rozporov, je to prirodzený ľudský cit - b. Ja z jednej lásky- básnik je prelietavý, ale hľadá pravú lásku - b. Pri rozlúčke- lúči sa s dievčaťom, ona nie je veľmi smutná. Plače, lebo ju tlačí črievička - b. Anglická záhrada- kritika spoločnosti. Básnik chce žiť v prirodzenom svete bez pretvárky. Porovnáva veľkomestský svet s domovom- oslava domova - b. Nudno- nevidí zmysel života; veľký význam zohráva subjektivizmus - b. Pieseň poddaných- sociálna otázka - b. Zo zajatia- kritický postoj k Rusku, k cárizmu; má politicko- sociálny ráz - b. Slovenčine- vlastenecký motív; revolučná báseň plná odboja - b. Po búrkach- napísaná v medzivojnovom období; veľké sklamanie z pomerov v ČSR Zb. Proti noci- napísaná v období 2.sv.vojny, kedy básnik tvorí ilegálne; odsudzuje fašizmus báseň - Banská Bystrica- BB bola centrom odboja; oslava tohto mesta Zb. Na zlobu dňa Zb. Jesenný kvet