Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 

Les je ekosystémom nenahraditeľným na našej modrej planéte. (ekosystém – základná funkčná jednotka prírody. Je to jednota bioty a abiotického prostredia. Biota predstavuje všetko živé a abiota zahŕňa neživé zložky. Medzi týmito zložkami ekosystému existuje určitá súhra a vzájomné dopĺňanie a spolu vytvárajú zložitý rovnovážny ekologický systém).

 

Vyznačuje sa tromi základnými vlastnosťami:
1. dreviny sú v úzkom vzťahu a navzájom sa ovplyvňujú za spolupôsobenia ostatný rastlinných druhov
2. zložky lesa sú závislé na podmienkach prostredia a súčasne ovplyvňujú okolité prostredie
3. les má schopnosť samostatne sa reprodukovať.

 

Lesy plnia rôzne funkcie. Sú napríklad naším prírodným bohatstvom a poskytujú trvalý zdroj drevnej masy, svojou existenciou ovplyvňujú podnebie, pôdne aj vodné pomery. Les je hlavným akumulátorom vody v krajine. V období dažďov zachytáva vlahy, ktorú potom počas suchých období uvoľňuje do okolitej krajiny. Svojimi koreňmi spevňujú pôdu  a zabraňujú tak jej zosuvom, najmä na strmších svahoch. Ich dôležitosť spočíva aj v tom , že poskytujú úkryt, domov a stanovište pre rôzne lesné druhy rastlín a živočíchov.
Uchovávajú pre nás svoje prírodné krásy. Sú zdrojom kyslíka, bez ktorého by život na zemi nemohol existovať. Produkciou kyslíka prispievajú k čisteniu ovzdušia od škodlivých látok.

 

Rozoznávame lesy prirodzené a kultúrne.
Prirodzené lesy – vyznačujú sa prirodzenou druhovou skladbou a vysokou biodiverzitou. Je v nich zachovaná rôznorodá priestorová i veková štruktúra. Takéto zloženie mu zabezpečuje správne fungovanie a schopnosť obnovy z vlastných zdrojov. Ľahšie odoláva nepriaznivým podmienkam a je odolnejší voči biologickým škodcom.

Kultúrne lesy – je to porast charakteristický jednodruhovosťou a jednovekosťou vegetácie. Nie je schopný zabezpečiť rozmanitú druhovú skladbu ani vegetácie, ani zivočíchov. V lesoch tohto typu dochádza k degradáciám pôdy a k nedostatočnej tvorbe kvalitnej pôdy, pretože stromy sú jednoveké a je nedostatku mŕtvych, rozkladajúcich stromov.
Akékoľvek lesy majú pre život veľký význam, a preto by naše chovanie a činnosti nemali viesť k ich poškodzovaniu, ale práve naopak k ich zveľaďovaniu a ochrane.

 

Hospodárenie v súčasnosti
Slovenská legislatíva v súčasnosti rozlišuje tri hospodárske spôsoby:
podrastový 

holorubný

výberkový

Podrastový hospodársky spôsob
Pri tomto spôsobe prebieha obnova pod clonou materského porastu, preto sa hovorí aj o clonnej obnove alebo o clonnom rube. Materský porast sa za účelom obnovy postupne prerieďuje, čím je umožnený vznik a odrastanie spodnej etáže ako následného porastu. Jedinou podmienkou odlišujúcou tento hospodársky spôsob od iných je, že následný porast vzniká pred doťažením materského porastu. Nedochádza preto pri ňom k vzniku súvislej odkrytej plochy, čo je veľmi výhodné z hľadiska ochrany pôdy. Výsledkom podrastového hospodárskeho spôsobu je rovnovekosť prítomnej vegetácie. Tento spôsob má samozrejme aj svoje nevýhody. Napríklad tu vzniká možná hrozba zaburinenia, ťažká dopravná zvládnuteľnosť na strmších svahoch, náročnosť na sprístupnenosť porastov a iné.

Výberkový hospodársky spôsob
Pri využívaní tohto hospodárskeho spôsobu  sa stretávame s tým, že pri ťažbe nevzniká súvislá odokrytá plocha alebo väčší súvislý mladý porast. Ťažba prebieha tak, že sa rovnomerne po celej ploche vyberajú jednotlivé zrelé stromy. Keďže nedochádza k závažným zmenám biomasy , je veľmi výhodný z hľadiska nepretržitosti funkcie. Výsledné vzniknuté porasty sú stabilné. Tento hospodársky spôsob je najviac preferovaný ochrancami prírody.

Holorubný hospodársky spôsob
Pri tomto spôsobe hospodárenia je porast vyťažený jednorázovo a následná obnova prebieha na holej ploche bez vegetácie. Neprítomnosť vegetačného krytu predstavuje vysoké riziko vzniku erózie pôdy. V súčasnosti sa holoruby realizujú len obmedzene, a to na rovinách kde nehrozí možnosť erózie pôdy alebo v ojedinelých prípadoch po veterných kalamitách.
V súčasnosti sa hospodárska činnosť orientuje najmä na ťažbu dreva výberkovým spôsobom. Ťažia sa stromy napadnuté kôrovcami. Na mieste ťažby zostávajú konáre bez ďalšieho spracovania - postupne sa stávajú biomasou , hnijú a z lesných porastov sa odvážajú len kmene.

 

Zopakujte si!!!
1.Vymenujte spôsoby hospodárenia s lesmi.

podrastový                                                                                       

výberkový

holorubný
2. Charakterizujte kultúrne lesy.
Je v nich porast charakteristický jednodruhovosťou a jednovekosťou vegetácie. Nie je schopný zabezpečiť rozmanitú druhovú skladbu ani vegetácie, ani zivočíchov. V lesoch tohto typu dochádza k degradáciám pôdy a k nedostatočnej tvorbe kvalitnej pôdy, pretože stromy sú jednoveké a je nedostatku mŕtvych, rozkladajúcich stromov.
3. Charakterizujte podrastkový  hospodársky spôsob.
Pri tomto spôsobe prebieha obnova pod clonou materského porastu, preto sa hovorí aj o clonnej obnove alebo o clonnom rube. Materský porast sa za účelom obnovy postupne prerieďuje, čím je umožnený vznik a odrastanie spodnej etáže ako následného porastu. Jedinou podmienkou odlišujúcou tento hospodársky spôsob od iných je, že následný porast vzniká pred doťažením materského porastu. Nedochádza preto pri ňom k vzniku súvislej odkrytej plochy, čo je veľmi výhodné z hľadiska ochrany pôdy. Výsledkom podrastového hospodárskeho spôsobu je rovnovekosť prítomnej vegetácie. Tento spôsob má samozrejme aj svoje nevýhody. Napríklad tu vzniká možná hrozba zaburinenia, ťažká dopravná zvládnuteľnosť na strmších svahoch, náročnosť na sprístupnenosť porastov a iné.

 


Použitá literatúra:
(http://www.lesoprojekt.sk,2004/)