Klimabióm, alebo bioklimatické pásmo je vyčlenená oblasť na povrchu zeme, ktorú charakterizuje špecifická klíma, pôdy, vodný režim a rastlinstvo a živočíšstvo. Tieto faktory tu vytvorili charakteristické ekosystémy. Klimabiómy môžeme rozdeliť na niekoľko typov. Hlavnými sú vodné a suchozemské, ktoré sa ďalej členia.

 

Lesné klimabiómy zaberajú v biosfére najväčšiu rozlohu a komplexnosť ich štruktúry umožňuje maximálnu rozmanitosť foriem života. Lesy sú najrozšírenejší typ vegetácie na zemeguli s najväčším priamym využitím slnečnej energie, obehom látok. Sú najväčším producentom kyslíka, najvýraznejším faktorom regulácie klímy, biotypom živočíchov, zásobárňou genofondu. Les tvoria stromy vyššie ako 3 m, ak rastú na ploche najmenej 100 m2, ďalej kry, byliny, machorasty, huby a lišajníky. Spolu so živočíchmi tvoria zložitý prírodný útvar, v ktorom navzájom pôsobí množstvo rozličných organizmov. Ich špecifické spolupôsobenie má rozhodujúci význam pre udržanie ekologickej rovnováhy lesa ako jednotného celku. Les si vo svojom vnútornom prostredí vytvára špecifické klimatické podmienky – fytoklímu, ktorá zaniká jeho odstránením. Povrch lesnej pôdy tvorí hrabanka, čo sú prevažne odumreté rastlinné časti. Tie sa vďaka mikroorganizmom a bezstavovcom, ako sú červy alebo mnohonôžky, postupne rozkladanú až na humus.


http://library.thinkquest.org/08aug/01323/reg.html

 

Rozšírenie lesných klimabiómov



Lesné klimabiómy sveta


http://www.blueplanetbiomes.org/rainforest.htm

 

Equatoriálne dažďové lesy


Tropické dažďové lesy sú v úzkom slova zmysle vždyzelené, najmenej 30 m vysoké lesy hydrofilného charakteru, bohaté na hrubé liany, drevinné a bylinné epifyty. Nachádzame ich v daždivých trópoch charakteristických nízkou sezonalitou v distribúcii zrážok. Ročný úhrn zrážok rozložených viac-menej rovnomerne počas celého roka presahuje v týchto oblastiach 2 000 alebo 3 000 mm. Priemerná ročná teplota je zvyčajne okolo 27 °C. Maximálne teploty zriedka presahujú 38 °C. Výraznejšie sú teplotné rozdiely medzi dňom a nocou ako sezónne teplotné rozdiely. Výraznejšou fluktuáciou zrážok sú charakteristické monzúnové lesy (obdobie dažďov a sucha). Mangrovy predstavujú spoločenstvá obojživelných lesov v prílivovej pobrežnej zóne alebo ústiach riek tropickej a subtropickej oblasti, ktoré sú po väčšinu roka zaplavené. Ich typickými zástupcami sú mangrovníky, ktoré majú husté rozvetvené korene prečnievajúce nad povrch pôdy, aby ich udržali v bahnitom teréne. Vyznačujú sa toleranciou k slanej, brakickej (zmiešanej) i sladkej vode. Väčšina tropických dažďových lesov leží v tropickej oblasti medzi 10° severnej zem. šírky a 10° južnej zem. šírky. Mangrovy zasahujú na niektorých miestach až za obratník Raka (južné Japonsko, Bermudy, Florida) a na južnej pologuli ďaleko za obratník Kozorožca (Juhoafrická republika, južná Austrália, sever Nového Zélandu). Pôvodná plocha pokrytá tropickými dažďovými lesmi sa odhaduje zhruba na 12,5 milióna km2, čo je 8,3% povrchu pevniny. Ich dnešná rozloha je však činnosťou človeka výrazne redukovaná. Ich úbytok je dôsledkom rozširovania plantáží úžitkových drevín a poľnohospodárskych plodín, rozširovania pastvín dobytka, ľudských sídlisk, ťažby cenných druhov stromov alebo hromadnej veľkoplošnej ťažby stromov na celulózu a stavebné drevo. Tropické dažďové lesy spolu s niektorými koralovými útesmi predstavujú ekosystémy s najvyššou známou diverzitou rastlín a živočíchov. Hoci pokrývajú iba malú časť pevniny, nachádzame v nich až polovicu rastlinných a živočíšnych druhov. Najbohatšie sú zastúpené článkonožce (70-75% všetkých známych článkonožcov). Zastúpenie biocenózy je veľmi závislé od rastlinnej etáže. Bylinná a typická krovinná etáž sú málo zastúpené a dominujú im sciofilné (tieňomilné) druhy. Prebieha tu intenzívny "boj o svetlo", preto predstavujú popínané dreviny (liany) v niektorých oblastiach až 40% rastlinných druhov.


http://www.blueplanetbiomes.org/chaparral.htm

 

 

Mediteránne tvrdolisté lesy


Stredozemné tvrdolisté (vždyzelené) lesy sa vytvorili na oboch pologuliach medzi 30° - 40° zemepisnej šírky (Stredomorie, Kalifornia, Chile, najjužnejší výbežok Afriky, juhozápadné pobrežie Austrálie). Stredozemná klíma so suchým letom má podobné vlastnosti vo všetkých oblastiach rozšírenia tohto typu lesov. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozsahu 500 – 600 mm (v niektorých oblastiach 800 – 900 mm), pričom najmenej 5 mesiacov je vlhké obdobie. Výdatné zimné dažde stačia pôdu dostatočne zásobiť vlahou. Priemerné ročné teploty dosahujú 15 °C, v zime sa udržujú okolo 10 °C, v lete sú mesačné priemery medzi 18 – 20 °C. Len výnimočne klesajú nočné teploty v zime pod nulu a len vzácne sa vyskytuje sneh. Výkyvy teplôt zmierňuje blízkosť morí, s ktorými oblasti mediteránnych lesov susedia. Jednotlivé oblasti sú odlišné v druhovej skladbe producentov i konzumentov. Presné označenie vonkajšej hranice smerom k polopúšťam a stepiam je obtiažne. Pre časť mediteránnych lesov v Stredozemí je však v tomto smere vynikajúcim indikátorom rozšírenie olivovníka európskeho, duba cesmínového a borovice halepskej. Typickým zástupcom niektorých oblastí je dub korkový, cyprusy, v amerických mediteránnych lesoch rôzne druhy vždyzelených dubov, v čílskom type sú početnejšie zastúpené ihličnany. Bylinná vegetácia v lete vysychá, je náchylná k horeniu, čo podporuje frekvenciu ohňov v prírode. Bezstavovce sú zastúpené predovšetkým xerotermofilnými druhmi. Z významných cicavcov je stredozemská oblasť domovom niekoľkých kopytníkov. Vyskytujú sa tu daniele mezopotámske, muflón obyčajný, divoké kozy.


http://www.blueplanetbiomes.org/deciduous_forest.htm

 

 

Lesy mierneho pásma


Opadavé lesy mierneho pásma sa vyskytujú v mierne teplom klimatickom pásme hlavne na severnej pologuli Zeme. Patria k nemu tiež stredoeurópske dúbravy a bučiny, ktoré tvoria dominantný typ ekosystému v nížinách, pahorkatinách a nižších hornatinách v strednej Európe, a teda i v Slovenskej republike. Lesy mierneho pásma sú rozšírené vo východnej oblasti Severnej Ameriky, väčšine územia Európy okrem Škandinávie a Stredomoria, vo východnej Ázii a menšia časť medzi 35° - 40° rovnobežkou na južnej pologuli v Chile. Zrážky a teploty sú rovnomernejšie rozdelené počas roka, čo prináša mierne zimy i letá. Priebeh teploty a zrážok závisí od vzdialenosti od oceánu. Júl býva najteplejší mesiac s priemernou teplotou 20 °C. Vzdialenosť od oceánu sa prejavuje hlavne na zimných teplotách – niektoré oblasti majú mesačné priemery pod nulou, iné málo stupňov nad nulou. Priemerné ročné teploty sú okolo 10 °C. V typických oblastiach lesov mierneho pásma spadne najviac zrážok v lete, uprostred vegetačného obdobia. Ročný úhrn zrážok dosahuje 500 – 1 500 mm. V takomto režime je vegetačná doba dostatočne dlhá a umožňuje rozvoj lesnej vegetácie. Kľúčovými životnými formami tu sú stromy a kry s opadavými širokými listami. Listnaté lesy sú tu zastúpené predovšetkým bukovými a dubovými lesmi (buk lesný, hrab obyčajný, dub zimný, dub letný). Rastú tu i ďalšie listnaté stromy, no ich zastúpenie je pomerne malé. Sú to najmä lipy, javory, bresty, jarabiny. Na rašelinových pôdach sa darí jelšiam. Americké opadavé lesy tvoria hlavne javorovo – bukové lesy. Fauna týchto lesov je bohato zastúpená a hoci sa v amerických a európskych lesoch vyskytujú rôzne živočíšne druhy, majú veľmi podobnú úlohu v potravných väzbách ekosystému. Bohatstvo fauny je dôsledok dostatočného množstva a pestrosti rastlinnej potravy. Bohatý výskyt bezstavovcov, najmä hmyzu, zabezpečuje dostatok potravy pre hmyzožravé vtáky, ktoré sú v bióme listnatého lesa početne zastúpené (sýkorky, drozdy, škorce, oriešky, ďatle atď.). Z dravcov hniezdiacich prevažne v korunách vysokých stromov tu žijú jastraby, myšiaky, orly, sokoly. Žije tu aj veľa druhov sov. K charakteristickým stromovým herbivorom spomedzi cicavcov patria zástupcovia čeľadí vevericovitých a plchovitých. Cicavčích predátorov v korunách stromov reprezentujú druhy čeľadí mačkovité, lasicovité a v Amerike medvedíkovité. Ekologicky významné druhy veľkých bylinožravcov sú hlavne z čeľade jeleňovitých (jeleň obyčajný, srnec hôrny, pasrnec bielochvostý v Severnej Amerike). V lesoch sú početné všežravé svine divé. V európskych listnatých lesoch bol ešte koncom 17. storočia bežne rozšírený zubor európsky. Z predátorov stojacich na vrchole potravového reťazca sú v tomto bióme zastúpené medvede, líška hrdzavá v Európe a psík medvedíkovitý vo východnej Ázii.


http://www.blueplanetbiomes.org/taiga.htm

 

 

Severské boreálne lesy


Boreálne ihličnaté lesy (Tajga) patria k najkompaktnejším a najrozsiahlejším biómom Zeme. Sú rozšírené len na severnej pologuli, kde vytvárajú súvislý vegetačný pás, ktorého šírka na euroázijskom kontinente dosahuje vo východnej Sibíri až 3 000 km. Na južnej pologuli nie sú priaznivé podmienky na ich rozšírenie. Eurázijské boreálne ihličnaté lesy sa nazývajú tajga. Na pacifickom pobreží Kanady a USA vznikol zvláštny ekosystém vždyzelených ihličnatých lesov, ktoré sú už odlišné od typickej tajgy. Rastie v nich druhovo bohatá zmes ihličnanov o výške až 100 m. Ich dominantným stromom je známa duglaska tisolistá. Charakteristické rysy klímy tajgy sú silne kontinentálna klíma, relatívne nízka priemerná ročná teplota, značná amplitúda medzi minimálnou a maximálnou teplotou, nízky ročný úhrn zrážok s maximom zrážok v lete. Limitujúcim faktorom pre rozšírenie boreálnych ihličnatých lesov je predovšetkým teplota. Leto je krátke a teplé, priemerná teplota v najteplejšom mesiaci vystupuje na 10 až 20 °C. Zimy sú studené s priemernými teplotami v najchladnejšom mesiaci -10 až -35 °C, minimálne teploty klesajú až pod -50 °C. Dominantnými životnými formami medzi producentami sú ihličnany, ale ich druhové zloženie je v Eurázii chudobné. Zastúpené sú smreky, borovice, jedle a smrekovce. Z listnatných stromov sa vyskytujú brezy, jelše, vŕby a jarabiny. Z krovín tu rastú druhy rodov ríbezľa, zemolez a početné sú bazy. Početne sú zastúpené i machy, ktoré často vytvárajú súvislé koberce a vytvárajú rozsiahle rašeliniská. V lesoch tajgy dochádza k pomalšiemu rozkladu opadanky ako v listnatých lesoch. Je to zapríčinené nedostatkom kyslíka a živín pre reducentov, nízkymi teplotami a chemickým zložením opadanky (kyselina sphagnová). Často v ekosystéme tajgy hrá úlohu oheň, pretože živicové produkty stromov sú dobrým materiálom pre horenie. Súvisle zapojené tajgy poskytujú herbivorným cicavcom a vtákom len málo potravy. Lepšie podmienky sú na svetlinách po požiaroch a víchriciach, kde sa usídľujú pre herbivorov oveľa atraktívnejšie listnaté druhy. Medzi typické cicavce tajgy patria los mokraďový, jelene, jelence, zajace a bobry. Z mäsožravcov sú zastúpené medvede, vlky, rysy a líšky. Na stromoch sú bežné veveričky a z dravcov sokoly, myšiaky a iné. O niečo bohatšie sú tu zastúpené bezstavovce, najmä druhy žijúce v pôde a na jej povrchu. Z hmyzu sa tu vyskytujú predovšetkým druhy listožravé (niektoré motýle), podkôrne (lykožrúty) a drevokazné.



Zopakujte si:
1. Charakterizujte rozšírenie lesných klimabiómov vo svete.
2. Aké sú hlavné typy lesných klimabiómov?
3. Čo ovplyvňuje rozšírenie a typizáciu lesných klimabiómov?

Použitá literatúra:
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.
H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.blueplanetbiomes.org
www.wikipedia.com

Zdroje obrazkov:
http://library.thinkquest.org/08aug/01323/reg.html
http://www.blueplanetbiomes.org/rainforest.htm
http://www.blueplanetbiomes.org/chaparral.htm
http://www.blueplanetbiomes.org/deciduous_forest.htm
http://www.blueplanetbiomes.org/taiga.htm