Vypracovala: Mgr. Eva Gutová

 

 

Tak ako slovenčina, tak aj francúzština používa na vyjadrenie príčiny, dôsledku, účelu alebo opozície viacero rôznych výrazových prostriedkov. Aby pri preklade nedošlo k zmene významu je potrebné rozlišovať predovšetkým vzťah príčiny a dôsledku. Dôsledok je vždy výsledkom príčiny. Pre presnejšie určenie vzťahov medzi hlavnou a vedľajšou vetou si môžeme pomôcť niekoľkými otázkami.

 

Na príčinu sa pýtame otázkou: Pourquoi? – Prečo?

Na dôsledok sa pýtame: Quel est le résultat? – Aký je výsledok (dôsledok)?

Na účel sa pýtame: Pour quoi faire? – Na čo?/ Kvôli čomu?


 

Najčastejšie používanou spojkou uvádzajúcou príčinu je spojka parce que (pretože, lebo).

 

Je ne suis pas venu parce que j´avais une réunion.

Neprišla som, pretože som mala schôdzu.

Je pars parce que vous ne m´aimez pas.

Odchádzam, pretože ma nemáte radi.

J´ai commis une faute parceque j´étais préssé.

Urobil som chybu, lebo som sa ponáhľal.


 

 

Pre vyjadrenie dôsledku sa vo francúzštine používajú výrazy donc (teda, tak, tak teda) a alors (nuž, teda).

 

  • donc

 

Il a commis une faute, donc on l´a renvoyé.

Urobil chybu, tak ho prepustili.

Je suis végétarien, donc je ne mange pas de viande.

Som vegetarián, nuž nejedávam mäso.


 

Výraz donc môže stáť aj za slovesom.

 

Le 14 juillet est un vendredi, donc il y aura un week-end de trois jours.

..., il y aura donc un week-end ...

14. júla je v piatok, budeme mať teda predlžený (= trojdňový víkend).

 

 

  • alors

 

Je dois conduire, alors je ne bois pas d´alcool.

Musím šoférovať, teda nepijem alkohol.

J´ai tout terminé, alors je m´en vais.

Všetko som dokončil, nuž odchádzam.


 

 

V odporovacom súvetí sa stretávame so spojkou mais (ale) alebo príslovkami pourtant (predsa, však) a par contre (naproti tomu, naopak).

 

  • mais

 

Je te donnerai mon avis, mais tout d´abord je lirai tous les renseigments.

Poviem ti svoj názor, ale najprv si prečítam všetky informácie.

Julie est mariée, mais sa sœur est célibataire.

Júlia je vydatá, ale jej sestra je slobodná.

 

 

  • pourtant

 

Ils se disputent tout le temps, pourtant ils s´adorent.

Neustále sa hádajú a predsa sa navzájom zbožňujú.

Il neige, pourtant je vais me promener.

Sneží, predsa však sa idem prejsť.

 

V uvedených vetách sa pred výrazom pourtant píše čiarka, pretože nasleduje po hlavnej vete a uvádza vedľajšiu vetu. Pourtant však môže stáť aj na začiatku vety. V takomto prípade sa čiarka dáva za tento výraz.

 

Gérard est professeur. Pourtant, il fait des fautes d´orthographe.

Gérard je profesor, predsa však robí pravopisné chyby.

Tout est prêt. Pourtant, quelques détails restent à régler.

Všetko je pripravné, predsa však ostáva doriešiť niekoľko detailov.

 

 

  • par contre

 

Je travaille le samedi, par contre je suis libre trois jours par semaines.

V nedeľu pracujem, naproti tomu mám cez týždeň tri dni voľna.

Je n´aime pas le lait, par contre j´aime beaucoup les yaourts.

Nemám rád mlieko, naopak mám veľmi rád jogurty.


 

V prípade totožnosti podmetov v hlavnej vete a vo vedľajšej vete účelovej používame polovetnú konštrukciu vytvorenú pomocou predložky pour (aby), po ktorej nasleduje infinitív.

 

Je fais attention pour ne pas tomber.

Dávam pozor, aby som nespadol.

Elle a téléphoné pour prendre rendez-vous.

Zatelefonovala, aby si dohodla stretnutie.


 

 

Zopakujte si:

  1. Charakterizujte vzťah medzi príčinou a dôsledkom.

  2. Uveďte spojku, ktorá uvádza vedľajšiu vetu príčinnú.

  3. Vymenujte výrazy, pomocou ktorých vyjadríme dôsledok.

  4. Nájdite ďalšie možné spôsoby pre preklad výrazov pourtant a par contre v  uvedených vetách.

  5. Vytvorte jednoduchý vzorec polovetnej konštrukcie pre vedľajšiu vetu účelovú.

 

Literatúra:

DELATOUR, Y. a kol.: Grammaire du Français

TAIŠLOVÁ, J.: Mluvnice francouzštiny – pracovní sešit

GRÉGOIRE, M.: Grammaireprogressive du Français avec 500 exercices.