Krajina – (pays)                                                  nationalité – (národnosť)

l´Angleterre, f. (Anglicko)                                      anglais – anglaise

l´Allemagne, f. (Nemecko)                                    allemand – allemande

L´Autriche, f. (Rakúsko)                                         autrichien- autrichienne

la Pologne (Poľsko)                                              polonais – polonaise

La République tchèque (Česká republika)            tchèque

le Luxembourg (Luxembursko)                             luxembourgois – luxembourgoise

L´Ukraine (Ukrajina)                                              ukrainien - ukrainienne

l´Italie, f. (Taliansko)                                             italien - italienne

l´Espagne, f. (Španielsko)                                     espagnol - espagnole

la Belgique (Belgicko)                                          belge

la France (Francúzsko)                                         français – française

la Slovaquie (Slovensko)                                      slovaque

l´Hongrie (Maďarsko)                                            hongrois – hongroise

la Suisse (Švajčiarsko)                                         Le Suisse – la Suissesse




Pre vyjadrenie národnosti používame vo francúzskom jazyku sloveso être + prídavné meno, ktoré píšeme malým začiatočným písmenom.

 

Tu es slovaque. – Si Slovák.

Il est française. – Je Francúzska.


 

Ak hovoríme o obyvateľstve nejakého štátu používame prídavné meno s veľkým začiatočným písmenom, pred ktorým stojí člen určitý.

 

Les Polonais vivent en Pologne. – Poliaci žijú v Poľsku.

Les Français vivent en France. – Francúzi žijú vo Francúzsku.

 

 

Keď chceme vybrať správnu predložku, je dôležitá otázka, na ktorú hľadáme odpoveď.


Na otázku „Kde...?“ alebo „ Kam ...?“ („Où...?“) odpovedáme pomocou predložiek:


  • à – ak sa jedná o mesto alebo štát, ktorý sa používa bez člena (je ich len niekoľko).

 

Je suis à Bratislava.Som v Bratislave.

Je vais à Paris. – Idem do Paríža.

Je suis à Cuba. – Som na Kube.

Je vais à Cuba. – Idem na Kubu.


 

Táto predložka sa používa aj pred názvami štátov, ktoré sú mužského rodu alebo sú v množnom čísle, ale vtedy dochádza k spájaniu predložky à s členom určitým: à + le → au, à + les → aux.


Il est au Luxembourg. – Je v Luxembursku.

Il va au Luxembourg. – Ide do Luxemburska.


Elle est aux États-Unis. – Je v Spojených štátoch.

Elle vas aux États-Unis. – Ide do Spojených štátov.


 

  • en – ak sa jedná o:

 

1. kontinent.

 

Vous allez en Afrique. – Idete do Afriky.

Vous êtes en Europe. Ste v Európe.

 


 

2. názov regiónu alebo štátu ženského rodu.

 

Ils sont en Bretagne. – Sú v Bretónsku.

Ils vont en Bourgogne. – Idú do Burgundska.

Nous sommes en France. – Sme vo Francúzsku.

Nous allons en Suisse. – Ideme do Švajčiarska.

 

 

 

3. názov regiónu alebo štátu mužského rodu, ktoré sa v jednotnom čísle začínajú samohláskou.

 

Elles sont en Iran. – Sú v Iráne.

Elles vont en Israël. – Idú do Izraela.

 

 

  • dans ak sa jedná o názov regiónu mužského rodu alebo názov regiónu v množnom čísle.

 

Je suis dans le Languedoc. – Som v Languedocu (pozn. región na juhu Francúzska).

Je vais dans les Alpes. – Idem do Álp.


 

Na otázku „Odkiaľ...?“ („D´où...?“) odpovedáme pomocou predložky de.

 

Ak je podstatné meno označujúce zemepisný názov:

 

  • ženského rodu alebo ak sa jedná o podstatné meno označujúce mesto, používa sa len predložka de a podstatné meno bez člena.

 

Je viens de Slovaquie. – Pochádzam zo Slovenska.

Elle vient de Prague. – Pochádza z Prahy.


 

  • mužského alebo ženského rodu a začína sa samohláskou, vtedy sa používa len skrátený tvar predložky, čiže d´.

 

Tu viens Espagne. – Pochádzaš zo Španielska.

Ils vient Égypte. – Pochádza z Egypta.


 

  • mužského rodu alebo v množnom čísle, vtedy dochádza k spájaniu predložky de s členom určitým: de + le → du, de + les → des.

 

Nous venons du Portugal. – Pochádzame z Portugalska.

Vous venez des États-Unis. – Pochádzate zo Spojených štátov.

 



Zopakujte si:
1. Uveďte, kedy používame pri zemepisných názvoch predložku à, kedy sa mení tvar tejto predložky.
2. Vysvetlite, kedy vo francúzštine používame pri zemepisných názvoch predložku dans.
3. Vysvetlite, kedy pri zemepisných názvoch používame predložku en.
4. Povedzte, kedy sa pri zemepisných názvoch používa predložka de, kedy sa mení tvar tejto predložky.

Použitá literatúra:
Miroslav Pravda, Marie Pravdová: Francúzština pre samoukov
Josef Hendrich, Otomar Radina, Jaromír Tláskal: Francouzská mluvnice
Delatour, Y. a kol.: Grammaire du Français
Leroy-Miquel, C. – Goliot-Lété, A.: Vocabulaire progressif du Français avec 250 exercices