Vypracovala: B. Horváthová

 
 
 
Niektoré predmety v blízkosti magnetu sa silne priťahujú, napríklad oceľ, nikel..., kým iné na priblíženie magnetu viditeľne nereagujú, napríklad meď.

Látky, ktoré výrazne reagujú na priblíženie magnetu, voláme feromagnetické látky, názov z latinského slova ferrum – železo. Ostatné látky nazývame neferomagnetické.

Rozdielne magnetické vlastnosti rôznych látok sú podmienené nerovnakými vlastnosťami atómov, ich rozmiestnením v látke.

Elektrón pohybujúci sa okolo jadra utvára prúd, ktorý predstavuje prúdovú slučku, ktorá má určitý magnetický moment, orbitálový magnetický moment elektrónu. Elektrón má aj spinový magnetický moment. Výsledný magnetický moment atómu je daný vektorovým súčtom orbitálových a spinových magnetických momentov jeho elektrónov.

 
Atómy, ktorých výsledný magnetický moment je nulový, sa volajú diamagnetické. Atómy s nenulovým magnetickým momentom sú paramagnetické.

 
Diamagnetické látky nepatrne zoslabujú magnetické pole. Patrí sem napríklad zlato, meď, ortuť, inertné plyny.

Paramagnetické látky nepatrne zosilňujú magnetické pole, ich relatívna premeabilita je o niečo väčšia ako jedna. Paramagnetické sú platina, mangán, kyslík a iné.

Feromagnetické látky sa skladajú z paramagnetických atómov, no aj napriek tomu sa magnetické nasýtenie dosiahne už v magnetickom poli bežného elektromagnetu. Ich relatívna permeabilita je oveľa väčšia ako jedna. Smer, v ktorom sa magnetické momenty usporiadajú, nie je rovnaký pre celú vzorku feromagnetickej látky.

 
Atómy, ktorých magnetické momenty sú usporiadané rovnakým smerom, tvoria magnetickú doménu. Nasýtenie domény nastáva spontánne, preto tento jav sa nazýva spontánna magnetizácia.

Ak vložíme feromagnetickú látku do vonkajšieho magnetického poľa, magnetické momenty v látke sa postupne stáčajú do smeru vektora magnetickej indukcie. Tento dej sa nazýva magnetizovanie. Pri určitej veľkosti magnetickej indukcie magnetického poľa sa magnetické momenty všetkých atómov usporiadajú paralelne. Zmizne doménová štruktúra a látka je magneticky nasýtená.


Zdroj: Fyzika pre 3. Ročník gymnázia, O. Lepil a kol.


Bolo zistené, že feromagnetizmus vzniká iba v pevných látkach. Každá feromagnetická látka pri určitej teplote prestáva byť feromagnetická. Táto teplota sa volá Curieho teplota. Napríklad pre železo je to 770°C.

Magnetické vlastnosti látok skúmal francúzsky fyzik a chemik, Pierre Curie .


Zdroj: http://content.answers.com/main/content/img/webpics/Pierre_Curie.jpg


Do skupiny feromagnetických látok patria ferity - ferimagnetické látky. Sú to zlúčeniny oxidu železa Fe203s oxidmi niektorých iných kovov. Napríklad ferit manganatý, ferit bárnatý. Ferity majú oveľa väčší merný elektrický odpor ako kovové feromagnetiká. Ferity sa používajú ako jadrá cievok alebo ako trvalé magnety.

Závislosť magnetickej indukcie od magnetickej intenzity vyjadruje hysterézna slučka feromagnetickej látky.

 
Zdroj: Fyzika pre 3. Ročník gymnázia, O. Lepil a kol.