Predstaviteľ slovenskej literatúry po roku 1945.

Slovenský básnik, dramatik a publicista.

 

 

Smrť sa volá Engelchen– román

Je to román kronika – veľmi málo som si vymýšľal.“ (L. Mňačko)

  • Román patrí medzi najhodnotnejšie diela zobrazujúce povstanie, pričom sa snaží zobrazovať skutočnosť objektívne a nie čierno-bielo.

  • Partizáni sú opísaní nie ako dokonalí hrdinovia, ale obyčajní ľudia, ktorí robia chyby, majú strach a podliehajú emóciám.

  • Hlavným motívom románu je motív viny.

  • Román má desať kapitol s vlastnými názvami, každá je uvedená mottom.

  • Dej diela sa odohráva koncom druhej svetovej vojny a tesne po jej skončení ma Morave, v Zlíne a okolí.

  • Prostredie príbehu je vymedzené predovšetkým kopcom Makyta, riekami Vlárou, Bečvou, mestami Zlínom, Vsetínom, obcou Ploština, spomína sa hranica medzi Slovenskom a Protektorátom Čechy a Morava, cesta do Púchova.

  • Príbeh románu je postavený na historických skutočnostiach i na vlastných autorových zážitkoch.

  • Z historických udalostí je spomínaný postup frontu na západ a Pražské májové povstanie.

  • Ďalej je spomínané organizovanie protifašistického odboja, sabotážne akcie, vyhadzovanie tratí, mostov, partizánske prepady nemeckých kolón, ubikácie nemeckých vojakov,...

  • Autor zachytil aj osudy židovských obyvateľov hlavne na postave Marty, ktorej široká rodina a známi boli deportovaní, nemala o nich žiadne informácie, brat jej emigroval do Ameriky a neskôr bol dôstojníkom v spojeneckej armáde.

  • Autor zachytil aj prítomnosť sovietskych veliteľov a vojakov, ich život a pôsobenie počas partizánskych bojov.

  • Román sa vyznačuje dejovým dynamizmom, výbornými dialógmi, výraznou psychologickou kresbou hlavných i epizodických postáv.

  • Dielo je autobiografické – autor bol tiež čelnom partizánskej skupiny na moravsko-slovenskom pomedzí, sám bol počas bojov zranený, presne 5.5.1945.

  • Dielo je považované za jedno z najlepších slovenských diel s  vojnovou tematikou.

  • Dielo má aj filmové spracovanie.

 

 

Hlavné postavy:

Partizán Voloďa

Doktor Brázda

Sestrička Eliška

Marta

partizáni, sovietski vojaci, ...

Generál Engelchen – jeho meno nesie názov románu. Bol to generál, ktorý dal vypáliť obec Ploština, ktorej obyvatelia pomáhali partizánom, živili partizánov. Všetkých mužov obce dal upáliť za živa v jednom dome. Hrdina Voloďa sľúbil Marte, že ho po vojne nájde, aby neunikol spravodlivosti súdu.

 

Krátky príbeh:

Hlavnou postavou je partizán Voloďa, ktorý je koncom vojny postrelený do chrbtice, je dočasne ochrnutý a je problematickým pacientom pre doktora Brázdu a sestru Elišku, s ktorou sa postupne do seba zaľúbia. Voloďa je len jeho prezývka. Počas pobytu v nemocnici spomína na prechádzajúce udalosti.

Dej tak takto strieda retrospektívu s prítomnosťou v nemocnici. Okrem vlastných spomienok, mu minulosť pripomínajú aj návštevy rôznych ľudí. Voloďa bol členom partizánskej skupiny, ktorá operuje v okolí Zlína. Partizánom pomáhajú obyvatelia obce Ploština. V skupine boli Česi, Slováci, Rusi, Srb Peter, moravský Nemec Fred Kubis. Veliteľom bol Rus Nikolaj. Voloďa sa spriatelí s Fredom, ale nemá rád Petra pre jeho sklony k zbytočnému násiliu. Otec Freda Kubisa - Ing. Kubis - bol pomocníkom odboja v Zlíne, kde navonok spolupracoval s Nemcami, za čo ho ľudia nenávideli. Pomáha mu Marta, ktorú všetci pokladajú za prostitútku pre Nemcov, ale v skutočnosti je Židovka, ktorá je dvojitým agentom, aby pomstila svojich príbuzných. Pri tajných poslaniach v Zlíne sa Voloďa do Marty zaľúbil. Do Zlína prichádzajú špeciálne oddiely SS, aby bojovali s partizánmi. Zároveň sa v Ploštine zjavili dvaja neznámi, ktorí chcú údajne pomáhať partizánom. Práve v tom čase veliteľ Nikolaj príde o nohy pri manipulácii s vojnovou korisťou a sám sa zastrelí. Počas zmätku utečú dvaja neznámi, pri výsluchu ktorých odhalil Voloďa viaceré chyby a nezrovnalosti. Za ich útek je zodpovedný Fred, ktorý je odsúdený na smrť, ale keďže každý vystrelí mimo, zostane nažive. Chlapec, ktorý mal strážiť osadu bol ale zastrelený novým veliteľom Griškom.

Partizáni sa rozhodli opustiť osadu Ploština, aby sa obyvateľom nič nestalo. Netušili, že to nepomôže, pretože SS už malo naplánované celú osadu za každých okolností vyvraždiť. Marta s partizánom Karolom bežia zo Zlína varovať ľudí z Ploštiny, ale už sú len svedkami masakry, ktorú skutočne vykonali jednotky SS pod velením neslávne známeho Otta Skorzenyho. Nemci v Zlíne na smrť umučili Ing. Kubisa, keďže zistili od zradcov, že je príslušník odboja a vyvesili jeho mŕtvolu na výstrahu. Fred sa cítil vinný za otcovu smrť a celkovo bol celý oddiel otrasený, pretože neochránili civilistov. Jednotku potom prenasledovali nemecké oddiely, postupne strácala členov, ktorí padli a keď sa zdalo, že sú stratení, Nemci odišli. Voloďa má stále výčitky svedomia, pred očami má stále horiacu Ploštinu.

Skutočnú pravdu o Marte po vojne mnoho ľudí stále nevie a tak ňou pohŕdajú, urážajú ju a pokladajú ju za zradkyňu, čo spávala s Nemcami. Marta navštívi Voloďu v nemocnici, aby sa s ním rozlúčila, obaja cítia, že ich vzťah, ktorý začali počas vojny nie je možné naplniť. Marta ešte povie Voloďovi meno dôstojníka, ktorý masakre velil - bol to generál Engelchen a Marta očakáva, že ho Voloďa potrestá. Marta plánuje odísť do zahraničia, ale o niekoľko týždňov za Voloďom prichádza jej brat, aby mu oznámil, že už nechcela žiť a preto sa naschvál predávkovala morfiom. Voloďa začína chodiť a žiada doktora Brázdu, aby ho prepustil z nemocnice. Eliške sľúbi, že sa vráti, ale najprv ide vyhľadať a potrestať Engelchena.

 

Smrť sa volá Engelchen – úryvok: