Predstaviteľ slovenskej literatúry po roku 1945.

Slovenský básnik, dramatik a publicista.


koncosova

 

 

Základné životopisné údaje:

  • Ladislav Mňačko sa narodil 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch.

  • Od detstva žil v Martine.

  • Vyučil sa za drogistu, po rozbití Československej republiky roku 1938 sa pokúšal ujsť najprv do Sovietskeho zväzu, neskôr na Západ.

  • Pri pokuse o útek ho chytili a odvliekli do koncentračného tábora Hunswikl.

  • Z nútených prác v „ríši“ utiekol, vrátil sa na Moravu a zapojil sa do partizánskych akcií proti Nemcom.

  • V rokoch 1945 – 1953 bol redaktorom Rudého práva a Pravdy.

  • V 60. rokoch sa venoval literárnej práci.

  • V roku 1967 na protest proti antiizraelskej kampani československej vlády emigroval do Izraela a bol zbavený československého občianstva.

  • Po „oteplení“ politických pomerov v roku 1968 sa vrátil domov, no po okupácii republiky vojskami Varšavskej zmluvy v  auguste 1968 odišiel do Rakúska.

  • Tam žil, pracoval a tvoril až do novembra 1989.

  • Na Slovensko prišiel roku 1990, bol činný ako publicista a na vydanie pripravil niektoré svoje diela, ktoré vyšli predtým po nemecky.

  • Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave.

 

 

Literárna tvorba:

Próza:

  • Smrť sa volá Engelchen

  • Ako chutí moc

  • Smrť ministra

  • Súdruh Münchhausen,...

 

 

Poézia

  • Piesne ingotov

  • Bubny a činely

 

 

Dráma

  • Partizáni

  • Mosty na východ

  • Šiesta veľmoc

Publicistikanapísal veľké množstvo článkov, ktoré publikoval v rôznych novinách a časopisoch.

 

 

Autor o sebe:

Mal som štrnásť rokov, keď sa Hitler dostal k moci... Hoci som vtedy ešte presne nevedel, čo je to fašizmus, stal sa pre mňa zosobnením záhuby. Rozhodol som sa nepoddať. Nikomu. Proti fašizmu som bojoval slovami, činmi i zbraňou. Fašizmus bol porazený, ale pocit vlastného psychického ohrozenia, pocit, že sa stále kdesi brúsia nože, ma ani potom neopustil. Bola tu vydieračská jadrová politika Američanov. Proti tomuto nebezpečenstvu som nevidel inú možnosť odporu ako práve komunizmus. Videl, hľadal som v ňom jedinú záruku proti záhube. Hanebnosti, aké sa u nás napáchali, ma nevedeli zviesť z určenej cesty. Svinstvá, ktorých sme sa dopustili, bol to ten Hitler v každom z nás, a nemalo to nič spoločné s mojou predstavou o ľudskosti. Aj vo mne, aj v nás driemala beštia. V rokoch teroru sa v nás prebudila a urobila svoje. Myslel som si, že je povinnosťou komunistu urobiť všetko, aby tú beštiu v nás zničil. Vzbúril som sa. Vzbúril som sa o niečo skôr ako mnohí iní... Znovu musím zopakovať: v tomto boji som nebol sám, bol to zápas československej inteligencie, alebo aspoň jej čoraz viac sa rozrastajúcej väčšiny. A nebol to len zápas intelektuálov, čo koncom roka 1967 a začiatkom roku 1968 privodil prevratné zmeny. No bol som pri tom a bol som hrdý, že som bol niekde na čele medzi vzbúrencami. Už dávno nie z nadšenia. Už dávno nie z naivnej viery. Tento raz z číreho presvedčenia, že je tu vždy niekto, kto sa ma chystá zdrapiť za krk. Tento raz už nie fašizmus, tento raz odľudštený systém komunistickej moci. Zistil som, že je dôstojnejšie vzoprieť sa násiliu a urobiť všetko, čo je v silách jednotlivca, aby sa pomery zmenili k lepšiemu. Je lepšie žiť s takýmto vedomím, ako sa nečinne prizerať záhube, aká sa na nás valí.

(Siedma noc)


 

Ako chutí moc – román

  • Posledný vydaný román doma na Slovensku.

  • Autor dielo označil ako politický pamflet, zaobalený do románovej formy.

  • Román rozpráva o nových Stalinových pokračovateľoch v bývalom Československu.

  • Román analyzuje život a činnosť bývalého revolucionára a neskôr popredného straníckeho a politického činiteľa, ktorého začne ovládať moc a jeho mravný, politický, súkromný a ľudský život sa postupne rozkladá a likviduje.

  • Celý príbeh románu je koncipovaný ako mozaika spomienok fotografa Franka, rozprávača celého príbehu, na mŕtveho.

  • Príbeh je situovaný do niekoľkých dní veľkolepého štátneho pohrebu, počas ktorého Frank plní funkciu verejného oficiálneho fotografa.

  • Významným prvkom uvedeného diela je stajomňovanie – nepoznáme meno štátnika, miesto konania príbehu, štát,...

  • Autor v románe využil reportážno-groteskné rozprávanie.

 

 

Hlavné postavy románu:

Frank- banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí.

mŕtvy šéf kabinetu - prvý muž v krajine, zomrel ako 52. ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo (stučnel) i charakterovo, postupne sa odcudzil.


Krátky príbeh diela:

Rozprávačom príbehu je Frank, fotoreportér, ktorý rozpráva príbeh svojho bývalého priateľa, s ktorého sa postupne stal prvý muž v krajine. Dej sa začína pohrebom tohto významného štátnika, ktorý je bezmenný v celom diele. Rozlúčka je naplánovaná presne do detailov na dva dni. Frank má z toho urobiť fotoreportáž. Sleduje ľudí, ktorí sa tvária iba navonok, že im je to ľúto, no v skutočnosti je to i veľká komédia. Ľudí pokladal za hercov vystupujúcich na pódiu. Frank pôsobil ako fotograf už 20 rokov.

....................................................

Frank bol svedkom ich malicherných sporov, ich smiešnych sporov a bojov o korytá, ich výbuchov zlosti, intríg, klebiet, ich lakomstva, ich pred svetom starostlivo skrývaných nerestí, ich druhej tváre.“

Ani nenávisti v nich niet. Smrť je vážna, to áno, ale inak nič. Ten mŕtvy bol väčšine z nich ľahostajný. Nepoznali ho, nevedeli o ňom, kto je, aký je, takmer nič! Frank už bol pri viacerých štátnych pohreboch, aj pri takých, kde ľuďom tiekli slzy. Tu sú oči suché. Ten mŕtvy, ten podľa tlače a rozhlasu veľký a nenahraditeľný mŕtvy je nekonečne sám. Nemá nikoho. Pravdaže, je to divadlo.“

A čo som ja? pomyslel si Frank. Nie som snáď tiež iba rekvizita?“

..............................

Tí, ktorých si kedysi vybral za spolupracovníkov sa teraz boja o svoje miesta. Príde i vdova Margitas otcom i sestrou mŕtveho. Frank spomína: boli priatelia od školských lavíc a jeho priateľ sa snažil byť vždy medzi prvými, že bol rebelom, neskôr burič a revolucionár. Kedysi Frankovi prebral Margitu a kvôli tomu sa i pobili, ale ostali priateľmi.

..................................

Frank si márne láme hlavu. Nikdy už sa nedozvie, kedy si ten mŕtvy zjednodušil základné heslo svojho života na – ja som revolúcia, revolúcia som ja.“

.............................