Laco Novomeský – významná osobnosť slovenskej literatúry, predstaviteľ proletárskej poézie, básnik,  novinár, redaktor, publicista, spoluzakladateľ DAV-u, politik.

 Základné životopisné údaje:

·      Laco Novomeský sa narodil 27. decembra 1904 v Budapešti.

·     Študoval na učiteľskom ústave v Senici a po jeho skončení nastúpil na miesto učiteľa v Bratislave.

·      Neskôr pracoval ako redaktor a šéfredaktor viacerých novín a časopisov - Pravda chudoby v Ostrave, Rudý večerník v Prahe, Rudé právo, Rudá záře, Tvorba, Haló-noviny, Ľudový denník, Slovenské zvesti, Nová svoboda a ďalšie.

·      V novembri 1939 po rozbití ČSR sa presťahoval na Slovensko, kde sa zapojil do odboja.

·      Bol aktívnym účastníkom SNP, stal sa členom predsedníctva Slovenskej národnej rady v povstaní.

·    Po oslobodení zastával viacero významných funkcií  - podpredseda SNR, povereník pre školstvo a osvetu, stál na čele Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov.

·      V roku 1950 bol pozbavený všetkých funkcií, vo februári 1951 uväznený a v roku 1954 vo vykonštruovanom procese nezákonne odsúdený na 10 rokov väzenia.

·      V roku 1955 ho podmienečne prepustili a o osem rokov neskôr rehabilitovali.

·      Pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe (1955 – 1962).

·       Napokon sa vrátil do Bratislavy a pracoval  v Ústave slovenskej literatúry SAV.

·      V auguste 1968 stal sa opäť členom Predsedníctva ÚV KSS.

·      Stal sa aj   predsedom  Matice slovenskej.

·  V roku 1970 sa na protest proti normalizačnej politike vzdal funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS.

·      Zomrel 4. septembra 1976 v Bratislave.

 

Laco Novomeský

Zdroj fotografie: http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ladislav-laco-novomesky (citované 5.10.2016)

Prehľad tvorby:

Poézia – Nedeľa, Romboid, Otvorené okná, Svätý za dedinou, Pašovanou ceruzkou, Do mesta 30 min., Vila Tereza, Stamodtiaľ a iné,...

Publicistika - Slávnosť istoty , O Hviezdoslavovi, O literatúre, Zväzky a záväzky,...

 

Nedeľa - zbierka básní napísaná pod vplyvom poetizmu. Autor uvedenú básnickú zbierku vydal v roku 1927, v dobe nastupujúcej hospodárskej krízy. V prípade uvedenej zbierky je dôležitý i jej názov – autor (ale i ďalší predstavitelia poetizmu, ktorým bola jeho literárna tvorba ovplyvnená) chceli, aby sa poézia a krásno stali povestným siedmym dňom v živote človeka. Autor v  tejto zbierke vniesol do slovenskej literatúry poéziu mesta. Novomeský sa ako autor proletárskej poézie pozrel na vtedajší svet očami ľudí, ktorých život nebol jednoduchý. Vniesol do literatúry novú postavu, nového lyrického hrdinu: zachytil život a pocity urobenej slúžky, prostitútky, na ktorú nečaká láska, ale pohlavná choroba, chlapca, ktorý má tuberkulózu a nenávidí súcit. Autor by im chcel pomôcť, ale vie, že jeho pieseň nie je dosť silná. Rozpráva smutne o radosti, ktorá sa rodí v srdciach a túžbach ľudí, je vykupovaná trpkosťou ich každodenných životov. Oni za jej vidinu platia malými i veľkými tragédiami, a predsa ju nedosahujú. Mnohými témami básne chcel autor naznačiť premenlivú a komplikovanú skutočnosť. Zároveň chcel vytvoriť „novú krásu poézie“. Každá jeho báseň je osobná výpoveď o človeku a o svete.

Slúžkasociálna balada, výpoveď starej slúžky Márie Furkovej o vlastnom živote, v ktorom okrem ťažkej roboty nebolo nič, trápi ju, prečo žila, ale i ako žila.  (furko mária – meno nie je vymyslené)

„Ja,  furko mária, prišla som s mnohými na svet, aby sme žalovali“:

Slúžka žaluje, ale nežaluje len za seba, ale aj za tých, ktorých život bol podobný (pre ňu a jej podobných netancuje Yvetta Gilbertová a nespieva Helena Makovská):

„na boha, na ľudí, že na tvár dvoje lesklých očí dali, a dušu, srdce, ktoré nás strašne dusí, nám dosiaľ nevyrvali z hrudi, že celý svet sa vidieť, dýchať musí.“ ,

žaluje za deti, ktoré nedostali dary, nedošli k nim traja králi, nič nedostali ani počas svojho detstva, nepoznali radosť a tanec života, žaluje, že jej chýbalo ľudské šťastie, že jej život – to bola bolesť a plač. Ale nie len v jej prípade.

..........................................

„Ja, furko mária, prišla som na svet, aby som žalovala,  že z krásy v svete dostala som málo, z radosti života sa mi nedostalo a šťastia som si neurvala, že musela som bdieť, keď som chcela sniť, a plakať, keď sa mi chcelo smiať.“

.......................................

Záver básne tvorí otázka:

„Len to neviem: prečo som musela žiť  a prečo umierať.“

 

Balada – lyricko-epický žáner – základná charakteristika: