Platnosť vety sa mení záporom – negáciou. Záporná veta vyjadruje opak kladnej. Zápor sa vyskytuje pri všetkých druhoch viet.
-
La négation et les formes simples du verbe (zápor a jednoduché formy slovies): ( présent, imparfait, futur simple...)
Exemple : Je ne suis pas un enfant.
Zápor (ne...pas) rámuje sloveso (être) v prítomnom čase oznamovacieho spôsobu, (présent : suis).
Exemple : Avant, je ne parlais pas beaucoup.
Zápor (ne...pas) rámuje sloveso (parler) v imperfekte, (imparfait : parlais).
Exemple : Demain, il ne pleuvra pas sur toute la France.
Zápor (ne...pas) rámuje sloveso (pleuvoir) v jednoduchom budúcom čase, (futur simple : pleuvra).
-
La négation et les formes composées du verbe (zápor a zložené formy slovies): (passé composé, plus-que-parfait, futur proche...)
Exemple : Je ne suis pas allé au cinéma.
Sloveso (aller) je v zloženom minulom čase (passé composé), zápor (ne...pas) rámuje iba pomocné sloveso (être : suis).
Exemple : Quand je suis arrivé, Anne n´avait pas pleuré.
Sloveso (pleurer) je v zloženom predminulom čase (plus-que-parfait), zápor (ne...pas) rámuje iba pomocné sloveso (avoir : avait).
Exemple : Je ne vais pas écrire.
Sloveso (écrire) je v zloženom blízkom budúcom čase (futur proche), zápor (ne...pas) rámuje iba časované sloveso (aller : vais).
-
Rien, jamais, plus, personne et les formes composées du verbe (záporové častice a zložené formy slovies):
Exemple : Je n´ai rien fait., Je ne suis jamais venu ici., Je n´avais plus reparlé avec elle. Pri zložených slovesných časoch zápor (ne...rien, ne...jamais, ne...plus) rámuje iba pomocné sloveso (avoir/être).
Exemple : Je ne vais plus danser.
Pri zložených slovesných časoch (futur proche), ktoré pozostávajú z časovaného slovesa a slovesa v neurčitku, zápor (ne...rien, ne...jamais, ne...plus) rámuje iba časované sloveso (aller : vais).
Exemple : Elle n´a parlé à personne. Je ne vais forcer personne.
Na rozdiel odzáporových častíc rien, jamais, plus sa záporová častica personne dáva vždy na koniec vety.
-
La négation et les phrases impératives (zápor a rozkazovacie vety)
V hovorovej reči používame na rozkaz imperatív:
Exemple : Ne mange plus de chocolat!
Zápor (ne...plus) rámuje sloveso (manger) v rozkazovacom spôsobe (mange).
V písomnom styku používame na rozkaz skôr infinitív:
Exemple : Ne jamais dépasser cette quantité, cela pourrait être dangereux.
Zápor sa v tomto prípade dáva vždy pred sloveso.