Vypracovala: Mgr. Eva Gutová

 

 

Infinitív je neurčitý slovesný tvar, ktorý sám o sebe nevyjadruje žiadne číslo, osobu alebo čas.

 

I.                     Tvary neurčitku

·                                 prítomný neurčitok / l´infinitif présent:

chanter, finir, voir, entendre conduire...

zvratná forma: se lever, s´apercevoir...

pasívna forma: être ouvert, être affiché...

 

·                                 zložený neurčitok / l´infinitif passé:

auxiliaire à l´infinitif + participe passé

avoir chanté, avoir réfléchi, être venu...

zvratná forma: s´être lavé, s´être aperçu

pasívna forma: avoir été affiché, avoir été ouvert

 

V zápornej forme záporka pas stojí pred neurčitkom.

ne pas entrer

ne pas s´être reveillé

ne pas avoir compris

 

II.                   Používanie neurčitku

Neurčitok môže byť použitý spolu so slovesom v prítomnom, minulom aj budúcom čase.

 

A. Prítomný neurčitok vyjadruje súčasnosť alebo následnosť.

Il veut (voulait, voudra) partir avec nous. – Chce (chcel, bude chcieť) s nami odísť.

 

Vo francúzštine sa neurčitok používa častejšie než v slovenčine. Vo vete sa môže vyskytovať ako:

  • podmet

Vivre à la montagne est bon pour la santé. – Žiť v horách je zdravé.

  • menný prísudok

Cet étranger semble chercher quelqu´un. – Zdá sa, že tento cudzinec niekoho hľadá.

  • predmet

Comment oses-tu paraître devant moi?! – Ako sa predo mnou opovažuješ objaviť?!

  • príslovkové určenie

Attendez sans bouger. – Čakajte bez pohnutia.

  • nezhodný prívlastok